Aro prichádza za Bellou. Čo od nej chce? Bella dostane zaujímavú ponuku. Prečo je Bree vo Volterre?
13.04.2011 (17:30) • ada1987 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1710×
19. část
Pohľad Ara
Musel som sa s Bellou vážně porozprávať. Takto to predsa nejde! To, akým tónom so mnou hovorila v hlavnej sieni, bolo neodpustiteľné. Keby nemala taký vzácny dar, okamžite by som ju zabil.
Ale nemôžem si dovoliť stratiť takýto talent. Veď Bella by mohla byť cennejšia než Jane! Všetko záleželo na tom, ako sa jej štít premenou posilnil a čo všetko dokáže.
Pobavila ma Janina nahnevaná tvár, keď zistila, že jej talent na Bellu stále nepôsobí. Takmer som sa rozosmial. Bola zábavná vo svojom nepriatelstve, ktoré vystavovala všetkym na oči. Tak sa stratég nespráva! Bol som jej ale svojím spôsobom aj vďačný. Aspoň som sa nemusel pokúšat vidieť Belline myšlienky a vystaviť sa tak posmechu Caia, keby môj talent zlyhal tak, ako už kedysi.
Čo ma však prekvapilo, bola technika boja, ktorú použila na Felixa. Popísal mi ju dokonale a bol ňou prekvapený, rovnako ako ja. Pokiaľ viem, nikto z Cullenovcov nemá vojenský výcvik. Snáď len Jasper, Alicin druh. Ale pochybujem, že by Carlisle prikázal jednému zo svojich synov, aby Bellu trénoval, na to je Carlisle až príliš mierumilovný. Zdalo sa, že Bella ukrýva ešte nejedno tajomstvo. Rozhodne bude v našej spoločnosti veľkým prínosom.
Zastal som až pred dverami Bellinej izby a na okamih zaváhal. Mám zaklopať alebo nie? Hrdosť mi diktovala, že ako vládca môžem vstupovať kamkoľvek, a tak som iba otvoril dvere.
Očami som preletel miestnosť. Bola prázdna, ale než som sa stihol zľaknuť, kde sa Bella podela, začul som z kúpeľne zvuk tečúcej vody. Posadil som sa do jedného z kresiel, rozhodnúc sa, že na ňu počkám. Mal som na srdci (aká irónia použíť túto frázu) priveľa vecí, ktoré nezniesly odklad.
Náhle sa voda zastavila a o chvíľu neskôr vyšla von. Osušováním zjavne neztrácala čas. Kvapky vody jej stiekaly z vlasov na útle plecia. Takmer sa mi zatmelo pred očami. To telo! Naprázdno som prehltol. Takto musela vyzerať bohyňa Afrodita, keď vystúpila z morskej peny pri ostrove Cyprus.
Jej tvár prezrazovala prekvapenie a nesúhlas s mojou prítomnosťou, ale odhalil som v nich i pobavené blysnutie. Ona sa mojim zarazením bavila! Musel som sa rýchlo spamätať. Oči som mal určite čierne ako uhoľ.
„Ospravedlňujem sa, mal som o sebe dať vedieť. Potrebujem si s tebou pohovoriť, Bella.“
Zrejme sa začala v tej osuške cítit trocha nepohodlne - pohľadom mihala mezi mnou a kufrom. Nebol som si istý, či si viac prajem, aby si niečo obliekla, či aby zostala tak.
Nakoniec naslepo siahla do kufra, niečo vytiahla a ospravedlnila sa: „Ok. Prepáč na minútu.“
Keď sa vrátila, takmer som zalapal po dychu. To, čo mala na sebe tento raz, bol krátky saténový županček, ktorý jej kopíroval telo tak dokonale, akoby na sebe nič nemala. Siahal jej sotva do polky nádherne tvarovaných stehien.
O poznanie spokojnejšie sa posadila na pohovku oproti mne, jednu nohu koketne prehodila cez druhú a upravila si župan, aby zahaľoval aspoň to najnutnejšie. „Čo potrebuješ?“
Tá mi to poriadne sťažuje. Ako mám teraz uvažovať, keď jediné, čo mi zamestnáva myseľ, je malý kúsok látky zakrývajúci jej zadok?!
Blúdil som pohľadom po jej tele a snažil sa najít dostatok sebeovládania, abych mohol opät jasne myslieť. Zatial som povedal prvú vec, čo mi prišla na rozum. „Felix mi podal správu o tvojom prvom tréningu.“
Bella sa pobavene uškrnula: „Dúfam, že sa nesťažoval, akú nakladačku nakoniec dostal.“
Pobavila ma a tentokrát som smiech nezadržal. Felixov výraz dával jasne tušiť, že nemal sebemenšiu radosť, že ho niekto tak dostal. „Bola si vraj vynikajúca.“
Jej polooblečená nahota mi začala zpôsobovať zimomriavky. No tak, Aro, spamätaj sa! Je to len obyčajná upírka s neobyčajným talentom, v čo dúfaš.
Ale pri pohľade na miesto, kde sa satén jej pokožky menil na látku, a ktorý sotva zakrýval jej prsia, som o svojich predchádzajúcich myšlienkach začal pochybovať.
„Predovšetkým sa ale s tebou potrebujem porozprávať o tvojich budúcich stravovacích návykoch...“
Cítil som, ako sa Bellino telo naplo.
Zdvihol som ruku, aby som ju upokojil. „Nevravím, že by mi nebolo milé, keby si sa stravovala ako my všetci, ale viem, že nútiť ťa k zmene by bola chyba. Chcem, aby si sa vo Volterre cítila ako doma...“
„Tak to pochybujem,“ povedala ironicky.
Ignoroval som jej drzosť a pokračoval som: „... a preto ti dovolím stravovať sa, ako uznáš za vhodné. Volterské lesy sú ti k dispozícií. Nemám síce prehľad o stave zvery, ale ty si ho určite urobíš sama.“
Vychutnával som si jej ohromenie a sám cítil niečo podobné. Vážne som to povedal? Dovolil som členovi svojej gardy živiť sa tým hnusom? Ale Bella nebola obyčajný upír!
Pohľad mi opät zkĺzol na jej stehná a stálo ma nemalé úsilie zdvihnúť ho späť k jej očiam. Rýchlo som teda dodal: „Ak by si predsa len zatúžila po ľudskej krvi, stačí povedať.“
Cítil som, ako moje sebeovládanie začína zlyhávať, a tak som sa radšej zodvihol z kresla a prešiel ku dverám. U nich som sa obrátil: „A ešte niečo. Dávaj si pozor, akým tónom so mnou hovoríš. Keď sme spolu sami, som ochotný nejakú tvoju drzosť tolerovať, ale medzi ostatnými nie! Bolo to povedané dosť jasne?“
Bella sa zatvárila, akoby chcela niečo povedať, ale potom si to náhle rozmyslela a len prikývla. Usmial som sa, spokojný s tým, ako moja misia dopadla. Bude mi potešením i peklom tráviť s ňou čas.
Bellin pohľad
Takže preto ten starý lišiak prišel. Nemohol dovoliť, aby niekto vedel, že mi oficiálne dovolil živit sa zvieracou krvou. Diplomat ako vždy... a naviac zjavne perverzný – ako môžem odhadovať podľa jeho pohľadu, ktorým ma celý čas sledoval.
Z jeho posledných viet sálala neskrývaná hrozba. Musím si aspoň trochu dávať pozor na jazyk. On by nedovolil, aby som zpochybňovala jeho autoritu.
Vyšiel von, ale než stihol zavrieť dvere, vybehla som za ním. Bola tu ešte jedna vec, ktorú som potrebovala vedieť.
„Aro, prečo tu držíte Bree? Ničím sa predsa neprevinila, či áno?“
Aro na mňa pozeral, ako keby mal Edwardov talent a chcel mi čitať myšlienky. Po pár sekundách pomalu prehovoril: „Ale, drahá Bella. To si zle pochopila. Ona si to sama vybrala. Prišla za nami dobrovoľne a pokiaľ tu nie je šťastná...“
Aro pokrčil ramenami a nechal vetu nedopovedanú. „Caiovi sa z nejakého dôvodu páčila, a tak si ju nechal pre seba. Viac mi nie je známe, ale pokiaľ s ňou budeš hovoriť, povedz jej, že všetko sa dá vyriešit – stačí dať vedieť.“
Jeho úsmev, ktorým svoj zhovievavý, takmer otcovský tón korunoval, bol falošný ako tridsať koruna. Nepochybovala som o tom, akoby problémy riešili, najmä pri Arovom pohľade na môj výstrih. Alebo ešte pre mňa oveľa horším spôsobom. O jednu priemernú upírku viac či menej... Pre mňa však Bree znamenala viac. Rozhodla som sa, že ju musím najsť – len čo na seba hodím niečo vhodnejšie.
koniec 19. časti
Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Právo na šťastie - 19. časť:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!