Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pozor, je tehotná! - 12. kapitola

23.07.2012 (09:30) • TeenStar, Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 25× • zobrazeno 5722×

12. kapitola

Edward

„Tak my už teda pôjdeme!" vyhŕkol rýchlo Emmett, strhol Jaspera za lakeť k sebe a už sa s ním trepal von z pootvorených dverí. V tejto chvíli som sa naozaj nemohol rozhodnúť, na ktorého z nich skočiť ako na prvého. Bella ani nestihla poriadne otvoriť oči dokorán a už boli obaja nadobro preč, bastardi jedni. Veď ja si ich ešte nájdem...

„Vraveli pravdu?" povedala tichým, neistým hlasom a neobratne sa ošila na mieste. Rukou si prehrabala orieškové vlasy a preopatrne vypustila kyslík z pľúc.

Cítil som, ako sa mi trasú ruky, dokonca som aj vnímal, ako ich vkladám do vrecka jeansov a pevne prstami obopínam saténovú škatuľku so zásnubným prsteňom.

Prikývol som a podišiel k nej len na vzdialenosť niekoľkých centimetrov. Jej dokonalé, čokoládové oči ma pozorne sledovali, pohľadom kopírovala každý môj pohyb, neustále si ma prezerala a rovnako ako ja sa celá triasla.

Zrazu zodvihla ukazovák a previnilo sklopila pohľad, pričom si bezmyšlienkovite zahryzla do spodnej pery, a ospravedlňujúco sa na mňa usmiala.

„Počkaj, ešte nič nerob, musím ísť cikať!" vyskočila do stoja a šmykom to v ponožkách vzala priamo na záchod. Už o pár minút sa zakrádala do izby aj s rukami spätými v lone, ktoré donekonečna skúmala  svojim pohľadom. Keď sa vrátila k sedačke, dala sa do rovnakej pozície, v akej bola pred chvíľou a pozorne vyčkávala.

Zhlboka som sa nadýchol. „Isabella Marie Swanová, preukážeš mi tú česť a staneš sa mojou ženou?" kľakol som si na pravé koleno a roztvoril krabičku, z ktorej už na Bellu pokukoval diamantový prsteň, ktorý dala kedysi Esme jej matka.

Belline oči sa zaplnili obrovskými slzami, ktoré jej v lesklých pramienkoch začali stekať po červených lícach.

„Áno," vyhŕkla nedočkavým tónom hlasu, zatiaľ čo som jej prsteň navliekal na jej drobnú rúčku. Hneď na to som ju zovrel v náručí a celý pohltený šťastím ju vášnivo pobozkal.

***

„No tak, Bella, poď už, lebo to zmeškáme!" zakričal som na svoju lásku zo schodov a oprel sa o futro dverí z kuchyne. Avšak takmer okamžite som sa narovnal. Nebezpečenstvo sa totiž približovalo...

„Aké originálne," zafrflal Charlie ironicky, keď okolo mňa prechádzal. „Pozvať budúcu manželku do kina? Áno, Edward, toto si musel strašne dlho vymýšľať, tlieskam ti."

Len drž jazyk za zubami, Cullen, je to tvoj budúci svokor. Skús ho nezabiť!

Očami som pozorne sledoval Charlieho postupne sa vzdaľujúci chrbát a ruky zatínal do pästí takou silou, až som mal strach, že to moja mramorová pokožka o chvíľu nevydrží.

Avšak vo chvíli, keď sa na začiatku schodiska objavila Bella so šťastným výrazom vpísaným v tvári, neexistoval pre mňa nikto iný, len môj anjel.

Preopatrne zišla až ku mne, zatiaľ čo si pravou rukou jemne prechádzala po brušku, aby tak utíšila nášho malého futbalistu.

„Myslím si, že už môžeme ísť," šepla so sklopenými očami k zemi a na nohy si navliekla svoje obľúbené čierne tenisky. Jej ruku som pevne chytil do tej svojej a hrdo som po jej boku vyšiel z dverí.

Keď sme vošli do auta, pripútal som ju na sedadle spolujazdca, kde sa na mňa zadívala pohľadom strateného dieťaťa. „Prosím ťa, Edward, povedz mi, na aký film ma to vlastne berieš!" chytila ma za lem košele. „Vieš predsa, že komédie môj močový mechúr nezvláda," povedal s prísne zdvihnutým obočím.

Zasmial som sa. „Nechaj sa prekvapiť," jemne som ju pobozkal na čelo, sadol som si za volant svojho krásavca a poriadne som šliapol na plyn. Už som sa nemohol dočkať...

Bella

Keď sme sa konečne vyhrabali z tmavej húštiny, do ktorej som cez predné sklo auta takmer vôbec nevidela, nahnevane som si zložila ruky na hrudi.

„Edward, ak mi okamžite nepovieš, kde to vlastne ideme, tak nafingujem samovraždu! Dúfam, že si nemyslíš, že som taká blbá, aby som si myslela, že ideme faticky do kina. Iba ak ma berieš na 5D film. A naozaj tým nezmyslím Five Directions."

„Neboj sa, láska, už sme tu," odpovedal mi s úmevom na perách a rukou poukázal na celú nádhernú scenériu pred nami. Na konároch stromov boli povešané blikajúce svetielka, ktoré tvorili akoby len bránu k miestu, ku ktorému práve ideme. Akurát, že som ani len netušila, k akému.

O pár sekúnd na to, keď sme sa už pomedzi svetielkami hrdo vznášali po kamienkovej ceste, mi všetko ako kúsky zo skladačky začalo zapadať do seba.

Cítila som, ako sa mi v hrdle zadrháva dych, ako automaticky zarývam nechty do sedadla, na ktorom sa nedočkavosťou nadvihujem a oči mi žiaria jasnejšie než horiace slnko.

„Chcel som ti to ukázať skôr, než Charlie zajtra príde na oficiálnu kontrolu, teda to oficiálne skritizovať," šepol s tichým smiechom a pomohol mi von z auta.

Pred nami sa rozprestierala obrovská lúka plná kvetov, uprostred ktorej bol učupený maličký domček, na ktorý všetky tie drobné svetielka hádzali zlaté odlesky.

Bezmyšlienkovite som prešla pár krokov bližšie k tej nádhere, ktorá ma k sebe lákala, a dlaňou si zakryla ústa, aby som sa šťastím nerozplakala.

„Je nádherný," fňukla som a zavesila sa Edwardovi na rameno, kde som si do jeho koženej bundy začala vytierať jednu slzu za druhou. Tak teda ruka nepomohla.

Keď som sa aspoň čiastočne upokojila a my sme sa postavili pred prekrásne vyrezávané drevené dvere, Edward mi do rúk vložil kľúč a pohľadom ma popohnal, aby som ho strčila do zámky. Prsty sa mi triasli jedna radosť.

Vo chvíli, keď Edward zažal tlmené svetlo v predsieni, srdce mi zastavilo a potom sa rozbehlo asi tak tisíckrát rýchlejšie. Bolo to tu ako z rozprávky. Do nosa mi dorážala príjemná vôňa medu a orchideí, cítila som sa ako na tom najkrajšom mieste na zemi. Už v tejto chvíli som si nevedela prestaviť žiadne iné miesto, ktoré by som mohla nazývať domovom.

„Zakázal som Esme, aby ju zariadila. Chcel som, aby sme to urobili spoločne," Edward ma natočil doprava a pootvoril belasé dvere vedúce do jednej z izieb. Prekročila som ich prah a otočila sa okolo svojej osi. V samom rohu miestnosti bola skrytá drevená kolíska, postavená priamo pri okne vedúcom do záhrady. Na tmavomodrých stenách boli namaľované strieborné hviezdičky.

„Túto tu nechala Rosalie, veľmi sa jej totiž páčila. Ale ak sa tebe nepáči, nie je problém ju odtiaľ vypratať," upresnil Edward situáciu našej kolísky pred tým, než si ma zozadu pritisol k sebe a perami mi prešiel po krku.

„Je dokonalá," opäť mi po lícach začali tiecť lesklé slzy, keď moja ruka spočinula v kolíske, na ktorej dne sa váľal plyšový medvedík. Celou silou som ho objala okolo hrude a nos si strčila do hebkých chumáčov jeho umelých chĺpov, ktoré ma pošteklili po lícach.

Keď som sa otočila na Edwarda, hľadel na mňa tak zbožným, milujúcim pohľadom, že som si nebola istá, či sa tento náhly záchvat plaču vôbec niekedy skončí. Oblapila som ho okolo krku a začala ho vášnivo bozkávať, čo mi len pľúca stačili, zatiaľ čo sa moje prsty hádali s gombíkmi na košeli.

Bolo to ako na horskej dráhe... Pred chvíľou by som si mohla oči vyplakať, no zrazu som dokázala myslieť len na Edwardovo telo priložené na mojom.

Pomaličky sme sa zviezli až na zem, ktorá bola pokrytá huňatým kobercom. Vedela som to, pretože tričko som už mala pár stotín sekundy dole a Edward sa ešte stále s nohavicami natiahnutými na tom hriešne sexi zadku týčil nado mnou. To bolo pre mňa niečo ako signál, že aj tých sa treba zbaviť čo najskôr.

„Túto podprsenku mi netrhaj," zaprosila som ho so smiechom, keď sa mi práve snažil zozadu prehrýzť ten tenký kúsoček látky, predpokladám, že posledný na mne, a hneď na to som sa už naozaj odhodlane pustila do tých nohavíc.

„Au, Edward!" tvár sa mi zrazu mimovoľne skrivila do bolestnej grimasy. Rukami som si prekryla bruško a opäť hlasno zaúpela.

Okamžite sa na mňa zameral pohľad dvoch vystrašených karameliek, ktorý ma bez dychu pozoroval. Chvíľu sa nič nedialo, len sme tam obaja na seba zízali, bez toho, aby sa čo i len jeden z nás pohol. Aj vietor vonku na sekundu stíchol, ako by spolu s nami vyčkával, čo sa bude diať.

„Myslím si, že už je to tu," zahlásila som, keď mi trpká bolesť z podbruška opäť vystrelila do celého tela.

V prvom rade sa Vám ospravedlňujem, že ste na novú kapitolu museli tak dlho čakať, ale priznávam, že v poslednom čase mi to vôbec nepíše, ako ste to určite videli na tejto kapitole. Ešte raz mi prepáčte, viem, že to za veľa naozaj nestálo. :(

Ale, decká, ďakujeme Vám. Ste úplne úžasní, ani si neviete predstaviť, čo pre nás vaše komentáre znamenajú... Ďakujeme, ďakujeme, ďakujeme!

Autor: TeenStar (Shrnutí povídek), Forevergirl, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pozor, je tehotná! - 12. kapitola: