Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pozor, je tehotná! - 11. kapitola

04.07.2012 (07:00) • Forevergirl, TeenStar • FanFiction na pokračování • komentováno 26× • zobrazeno 4153×

11. kapitola

Keď si len predstavím ten pocit, že by Bella mala moje priezvisko, že by už patrila len a len mne, že by som bol jej manželom, chcelo sa mi vzlietnuť. Bella Cullenová. Ako krásne to znelo. Celé hodiny som trávil premýšľaním nad myšlienkou, ktorú mi vnukol Charlie a hneď som bol rozhodnutý, že ju chcem požiadať o ruku, chcem, aby sa stala mojou manželkou.

Ale teraz som mal pocit, že mi Bella snáď číta myšlienky a vie, že ju chcem požiadať o ruku. Vždy, keď jej idem položiť tú vetu, ktorou mi všetko sľúbi, sa niečo ako naschvál stane a už nie je čas preberať, čo som chcel. Niekto ma asi nemá strašne rád.

Práve som sedel na jej posteli, vo vrecku košele som stále vnímal malú čiernu krabičku potiahnutú saténom a čakal na ňu, až príde zo sprchy. Dnes ráno som musel Charliemu povedať všetky plány s Bellou a dokonca mi povolil ostávať tu, ako dlho chcem. Ani neviem, čo sa mi vtedy stalo, ale objal som ho a povedal mu, že ho mám veľmi rád. A čo urobil Charlie? Potľapkal ma po ramene a povedal, že si nevie predstaviť lepšieho manžela pre svoju dcéru. A potom prišla Bella a takmer sa rozplakala od smiechu, keď nás videla. Ale dlho jej to nevydržalo, lebo bola hladná a hladná tehotná žena je fakt niečo. Našťastie, sa jej nálady menia tak každý druhý deň a nie každý. Vidieť ju celý deň spokojnú a usmiatu je fakt zázrak, ale pre mňa je roztomilá, aj keď ide po mne hádzať kvetináče alebo mi chce panvicu otrieskať o hlavu.

Chcem a potrebujem si ju vziať aj so všetkými náladami, čo budem mať grátis, ale už to nebude nadlho. Carlisle predpovedá, že Bella porodí už o šesť týždňov. Pre ňu to je ešte dlhá doba, ako mi vravela, ale pre mňa je to totálne krátky čas a strach sa rýchlo blíži. Otec ma síce upokojil, že pôrod by mohol prebehnúť normálne, keďže som len poloupír, ak by som bol upír, bolo by to horšie. Dieťatko bude mať určite v sebe niečo z upíra, o tom sa nedá pochybovať, ale Belle by nemalo ublížiť, aj keď teraz ju kope s radosťou. O premene som sa ešte ani s Bellou nerozprával, ale to má ešte čas.

„O čom premýšľa môj zadumaný priateľ?“ spýtala sa ma so smiechom, podišla ťažko ku mne do postele a vliezla pod prikrývku. Na sebe mala zase moje bývalé tričko, z ktorého jej rozkošne vytŕčalo veľké bruško.

„Vieš, chcel by som sa s tebou o niečom porozprávať,“ začal som a presunul sa k nej. Od bolesti pokrčila zrazu tvár a prehla sa v chrbte s povzdychom.

„Uf, zase sa naťahuje.“

„Ukáž, dám ti masáž.“

Výstražne ukázala prstom na moje nohy. „Ale tie rifle pôjdu dole! Priniesol si si veci, tak si daj okamžite tepláky!“

Poslušne som zliezol z postele a zo skrine, kde som si už stihol dať pár vecí, som vytiahol tepláky. Aj keď dlho tu už nebudeme, na domčeku sa robia posledné úpravy, Esme s Alice pracujú na všetkom vo vnútri a Jasper s Carlisleom ich, našťastie, krotia.

Už prezlečený som vliezol za ňu do postele, trochu sa posunula nižšie a tričko si spokojne vyzliekla. Myšlienky sa mi rozleteli úplne mimo, ako sa mám teraz, sakra, sústrediť na masírovanie? Aj keď som sedel za jej chrbtom, už som mal pred očami jej krásne plné vnady, ktoré sa stihli pekne rýchlo zaobliť a jej krásne bruško.

„Edward, zase mi zízaš na prsia,“ ozvala sa suchým hlasom. „Chcel si ma masírovať.“

„Prečo nemôžem zízať na to, čo je moje, hm?“ podpichol som ju a začal jej masírovať stuhnutý chrbát. Spokojne vydýchla a dokonalo sa uvoľnila.

„Tvoje? Máš ich na svojom tele?“

„Nie, ale ty si celá len a len moja. No dobre, tak naše teda.“

Hrdelne sa rozosmiala. „Skvelý kompromis. Bože, to je úžasné. Áno, ešte tam. Och, teraz ťa strašne milujem.“

„A mohli by sme sa vrátiť k predchádzajúcej téme, než si mi prikázala, že sa mám prezliecť?“ spýtal som sa jej opatrne. Len prikývla, tak som pokračoval. „Vieš, no... tak mi napadlo, že keď budeme mať dieťatko čoskoro, tak som rozmýšľal, že by sme...“

„Sakra,“ vyhŕkla zrazu a pomaly liezla z postele dole. „Musím cikať, nutne!“

„Toto snáď nie je možné!“ Od zúfalosti som sa zvalil do posteľ a snažil sa otĺcť hlavu o vankúš, ale nepomohlo mi to absolútne. Snáď
o päť minút sa vrátila, no hneď zhasla lampičku a ľahla si ku mne pod prikrývku.

„Dobrú noc, som strašne unavená,“ šepla a pobozkala ma na čelo ako malé dieťa. Potom sa otočila odo mňa chrbtom, svojím rozkošným zadočkom sa mi natlačila do lona a spokojne zaspala. Bol som tak vyvedený z miery, že som nedokázal ani zareagovať.

Tak fajn, teraz to budem musieť nejako rozchodiť alebo teda radšej predýchať, keďže z tohto krásneho miestočka sa ani len nepohnem.

xxx

A ráno to pokračovalo v podobnom štýle, až som si myslel, že sa každú chvíľu zbláznim. Ráno prišiel Charlie z práce a už na mňa mrkal, či som ju už požiadal o ruku, ale nič.

Napríklad ráno v izbe sme sa dostali k niečomu úplne inému.

„Bella, môžeme sa konečne už porozprávať?“ spýtal som sa jej trochu nervózne. Vyšla z kúpeľne, no na moje prekvapenie bez ničoho. Nahá ku mne kráčala a ja som na ňu omámene hľadel.

„O čom sa chceš stále rozprávať, prosím ťa? Už sme všetko prebrali, čo sme chceli. A teraz chcem teba.“ Kráčala ku mne a ja som kráčal zase dozadu, už som siahal prstami do vrecka, ale vtedy ma sotila do hrude a ja som ako drevený panáčik spadol do postele a už ma zaľahla, aby uspokojila svoje túžby.

A potom pri raňajkách.

„Bella, môžeš, prosím ťa, ostať chvíľu stáť, nič nerobiť a počúvať ma?“ spýtal som sa jej úplne vážne, keď si chystala raňajky. Zmätene prikývla a postavila sa oproti mne.

„Ďakujem, miláčik. Takže, nechcem to na teba hneď vyhŕknuť, aby si sa nezľakla, ale budeme mať spolu dieťatko a budeme bývať pod jednou strechou, takže by bolo podľa mňa najlepšie rozhodnutie, keby sme sa...“

„Au!“ vykríkla zrazu a chytila si bruško oboma rukami. Zaťala zuby a vzlykla.

„Panebože, Bella, čo sa deje? No tak, hovor so mnou? Praskla ti voda? Budeš rodiť? Alebo niečo iné?“ pýtal som sa jej naliehavo

„Nie, len ma trochu silno koplo,“ šepla unavene a pohladila si bruško. „Toto nesmieš robiť mamičke, miláčik. Ja nie som futbalová lopta a ty futbalista.“

Tak som ju prinútil, aby si išla ľahnúť do postele a oddychovala. Medzitým som jej urobil raňajky a zúfalo premýšľal, ako to zo seba normálne a rýchlo dostať. Niekto mi strašne nepraje, aby som sa jej to konečne opýtal.

Nakoniec sme išli poobede, keď sa vyspinkala, do obývačky a chcela pozerať film. Sčasti som to vzdal a nesnažil sa jej pýtať nič. Nechám to na zajtra, možno sa vtedy už nič nestane a nezabráni mi v tom.

„Čo si to vlastne chcel?“ spýtala sa ma zrazu a otočila sa ku mne zadumaným pohľadom.

„Už nič, to počká.“

„Nie, Edward, povedz mi. Tajíš niečo? Podviedol si ma? Čakáš ešte s nejakou dieťa okrem mňa?“ vypytovala sa totálne hlúposti.

Pobavene som pokrútil hlavou. Dobre, ide sa konečne na vec. Snáď zrazu nevybuchne telka v strede reči pri mojom šťastí. „Nie, miláčik, len som sa ťa chcel na niečo spýtať a chcem, aby si vedela, že záleží len na tebe. Prijmem hocijakú odpoveď.“

S úsmevom ma pohladila po líci. „Dobre, a na čo sa chceš opýtať? Rýchlo hovor, lebo sa zbláznim z tvojho výrazu.“

„Dobre. Takže budeme mať spolu dieťatko, budeme spolu bývať a ja chcem, aby si bola aj oficiálne len a len moja. Isabella Marie Swanová, vez...“

„Nazdar, rodinka!“ Dvere sa takmer rozleteli a dnu vošiel s krikom Emmett s Jasperom.

„Vy idioti! Čo tu robíte?! Čo som komu, do riti, urobil?! To sa jej nemôžem ani spýtať, či si ma chce vziať konečne?!“ zakričal som a všetci ostali ticho.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), TeenStar, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pozor, je tehotná! - 11. kapitola: