Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Povedz mi pravdu! - 20. kapitola

21.06.2012 (07:15) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 20× • zobrazeno 3983×

20. kapitola  

„Mali by sme sa vrátiť späť, nemyslíš?“ ozvala sa Bella, keď sa opierala o Edwardovú hruď.

„Asi áno.“ Nežne ju hladkal po chrbte a ona sa len spokojne usmievala. Edward by bol však najradšej, keby mohol byť s Bellou sám. Potrebovali sa ešte porozprávať, ale hlavne potreboval byť pri nej a užívať si jej blízkosť. Sám. Prstom jej nadvihol bradu a sklonil sa k jej perám. Kým ich však spojil, zamrmlal: „Vieš, že nás Jane už asi tri minúty sleduje?“ Bella chcela rýchlo otočiť hlavu smerom, ktorým vydedukovala, že by sa Jane mohla pozerať, no Edward s tým rátal a pridržal jej hlavu vo svojich dlaniach. „Nepozeraj sa tam. Tvár sa, akože nič.“ A spojil ich pery. Bella pritom prstami žmolila Edwardovu košeľu a tisla sa k nemu čo najviac.

„Už odišla,“ zašepkal Edward so smiechom, keď sa od seba odtrhli.

„No fajn. Tak aspoň vie, kde sa pán šerif a novinárka nachádzajú a že sú znova spolu,“ usmiala sa Bella a objala Edwarda jednou rukou okolo krku.

„Vieš, že je ten pán šerif momentálne najšťastnejší človek na Zemi?“

„Samozrejme.“ Edward sa zasmial a znova ju pobozkal. Bola proste dokonalá a neodolateľná.

„No dobre, tak už sa vráťme.“

„Rozkaz.“ Edward chytil jej malú rúčku do svojej a pozrel sa na ich prepletené ruky. Bella si všimla jeho pohľad a tiež sa pousmiala. Potom sa však už pobrali späť k ostatným hosťom. Jane si ich okamžite všimla a zoširoka sa usmiala. Edward s Bellou sa posadili na svoje miesta a Jane si zasnene povzdychla. Bella len pretočila oči a zaškerila sa. Ústami jej naznačila „máš nejaký problém?“ Jane sa len zasmiala.

„Nie, absolútne žiadny. Som len rada, že sa naše hrdličky dali zase dohromady. Ach, noste ma na rukách, ďakujte mi, bozkávajte mi nohy,“ vymenúvala  so smiechom.

„A ty, Parkerová, veľmi dobre vieš, čo tým myslím. Keby som ťa nepozvala a neprehovorila, aby si prišla na túto oslavu, teraz by si ležala v San Franciscu zabalená v paplóne v posteli a plakala by si do vankúša.“

„Zas nepreháňaj,“ povedala Bella rozhorčene. Pohľad jej padol na Edwardovi a okamžite sa zamilovane usmiala. „Ale máš pravdu, len vďaka tebe je tento dokonalý muž znova môj,“ ukázala naňho. Chcela, aby všetci vedeli, koho je Edward Cullen. Že odteraz už len jej.

„Ty si dokonalejšia,“ ozval sa Edward a cez stôl natiahol svoju ruku, aby sa mohol dotknúť tej Bellinej. Tá nezaváhala a okamžite mu vložila svoju dlaň do jeho. 

„Dobre, dobre, dosť týchto sladkostí, lebo dostanem cukrovku,“ odvetila Jane. Ešte chvíľu sa rozprávali, no potom Edward povedal: „Belli, nepôjdeme už?“

„Kam?“ Edward prevrátil očami. „Ku mne. Chcem ťa mať pri sebe.“ Belle sa rozbúchalo srdce. Potom prikývla a Edward jej stisol ruku.

„Idem si pre veci,“ povedala Bella a odišla dovnútra. Keď mala všetko potrebné, vyšla naspäť, ale po Edwardovi nebolo nikde ani stopy.

„Nevieš, kde je Ed?“ pýtala sa Bella Jane.

„Išiel už do auta. Zabalila som mu aj zákusky, takže ich potom niekedy v najbližšej dobe zjedzte, aby sa nepokazili,“ odvetila a objala Bellu. „Som rada, že si znova šťastná, Bells.“

„Ďakujem ti, Jane. A ešte raz ti ďakujem aj za toto pozvanie, skutočne na túto oslavu nikdy nezabudnem.“ Jane sa pousmiala a pohladila ju po ramene.

„Tak už choď, nech na teba toľko nečaká. Jemu si chýbala najviac, určite si ťa bude chcieť užiť.“ Bella sa zasmiala. „Tak dobre, ešte sa uvidíme.“

Bella sa rozlúčila aj s ostatnými a pobrala sa pred dom, kde by sa čisto teoreticky malo nachádzať strieborné Volvo s bronzovovlasým majiteľom. Lenže ešte ani nezašla za roh a už skončila v niečiom náručí. Nebolo treba hádať v ktorom. Edward ju pobozkal do vlasov.

„Myslel som si, že si mi už zdrhla, keď si tak dlho nechodila,“ zamrmlal s úsmevom. Keby však bola pravda to, čo povedal, asi by mu do smiechu veľmi nebolo.

„Mňa sa len tak ľahko nezbavíš,“ štuchla ho do rebier a zasmiala sa.

„Kto povedal, že chcem?“ Bella len pokrčila plecami.

„Na,“ podala mu tašku s vecami, „dovolím ti mi to vziať.“ Zaklipkala očami a Edward si to od nej s povzdychom vzal.

„Čo by som pre teba neurobil, že?“

„Presne tak. Veď si predsa nejaký gentleman.“ Na jeho reakciu nečakala, jednoducho sa otočila a s úsmevom od ucha k uchu vyrazila k autu. Edward pobavene zakrútil hlavou a nasledoval ju. Diaľkovo odomkol auto a Bella si nastúpila. Upelešila sa na sedačke a pousmiala sa. Dokonca aj to auto jej chýbalo. Edward položil jej tašku na zadné sedadlo a potom si sadol na miesto vodiča.

„Kam to bude, srdiečko?“ spýtal sa Edward. Bella sa načiahla a pohladila ho po vlasoch.

„S tebou kamkoľvek.“ Edward sa nežne pousmial. Bol nenormálne šťastný a myslel si, že takéto šťastie si ani nezaslúži. Skutočne nečakal, že sa dnešný deň môže vyvinúť takto. Že znova uvidí Bellu. Jeho Bellu. Ale najväčšie šťastie bolo preňho to, že sa k sebe opäť vrátili. Že mu dala druhú šancu. Bez slova naštartoval a Bella si hlavu položila na jeho rameno.

„Inak, čo je nové na „police station“?“ spýtala sa Bella počas cesty. Edward sa zasmial.

„Hm... čo ti poviem? Nič také. Z personálu len toľko, že si Margaret našla priateľa, s ktorým chodí asi dva mesiace a už plánujú svadbu, prosím pekne.“

„Aha. Dúfam, že ťa neskúšala zbaliť, kým som tu nebola a kým nemala toho priateľa,“ povedala Bella. Snažila sa, aby to znelo ako zo srandy, no celkom jej o nevyšlo. Edward si povzdychol.

„Bells, aj keby áno, nikdy by u mňa nemala ani najmenšiu šancu. Pretože moje srdce vždy patrilo a patrí  žene, ktorá momentálne sedí vedľa mňa a ja ju neskutočne milujem.“ Bella sa začervenala a vtisla mu bozk na líce.

„Aj ja ťa milujem,“ zašepkala mu do ucha a perami so dotkla jeho ušného lalôčika.

Edward ju jednou rukou objal okolo pliec a vtisol jej bozk na čelo. Keď zastavili pred jeho bytom, Bella si vzala do rúk tašku, ale Edward jej ju vytrhol z rúk.

„Gentleman,“ ukázal na seba, „čo si zabudla?“

Bella sa zaškerila. „Och, prepáč.“ Spoločne sa vybrali dnu. Keď vošli do jeho bytu, Bella sa neubránila úsmevu. Poriadne sa porozhliadla. Všetko bolo uložené presne tak, ako aj predtým.

Vyzula sa a začala sa prechádzať po byte. Bola rada, že tu môže byť. Bola rada, že veci dopadli tak, ako dopadli. Edward jej tašku odniesol do spálne a potom šiel za ňou do obývačky. Stála v strede tmavej miestnosti – nezapla svetlo –  a pozerala sa von oknom. Počula, že Edward je za ňou, ale neodvrátila zrak. Edward sa sám pre seba usmial a objal ju zozadu okolo pása.

„Si krásna.“ Odhrnul jej vlasy z krku a perami sa naň prisal. Bella zavzdychala a otočila hlavu na bok, aby mu vytvorila viac miesta. Všetko prestalo existovať a ona vnímala len jeho pery dotýkajúce sa jej pokožky. Na tvári pocítila dotyk jeho vlasov, ktoré ju príjemne pošteklili.

Edwardove ruky začali putovať po jej tele. Od pása sa presúvali vyššie a vyššie, až k jej ramenám. Tak rád sa dotýkal jej jemnej pokožky. Toľkokrát po tom túžil, no nikdy mu to nebolo dopriate. No teraz už áno a on to využíval. Pomalými pohybmi jej začal odhŕňať ramienka zo šiat. Potom sa perami presunul z krku na rameno a nežne ho pobozkal. Bella si zahryzla do pery. Nakoniec jeho prsty zablúdili k zipsu šiat. Jemne ich rozopol a ony skĺzli dole. Bella zostala len nohavičkách a čipkovanej podprsenke. Edward ju začal hladiť ešte intenzívnejšie. Rukami jej prešiel po plochom brušku k prsiam. Znova sa jej prisal na krk.

„Edward,“ zavzdychala Bella a oprela sa o jeho hruď. Edward jej rozopol podprsenku a stisol jej prsia. Bella zastonala a vyvrátila hlavu dozadu. Už to viac nemohla vydržať. Otočila sa k nemu a začala mu rozpínať košeľu. Prsty sa jej chveli, no po chvíli sa jej to podarilo. Rýchlo z neho stiahla ten kus nepotrebnej látky a pohladila ho po hrudi. Edward začal prudko dýchať. Páčilo sa mu, keď sa ho dotýkala. Ale potreboval ju ešte bližšie. Objal ju a tak si ju pritisol na hruď. Cítil jej bradavky na svojej hrudi a to ho vzrušovalo. Ten „dole“ už stál v pozore.Vášnivo ju začal bozkávať. Bella mu zavzdychala do úst a ruky mu prekrížila za krkom.

Edward ju pohladil po zadku a zdvihol ju, aby mu nohy omotala okolo pása. Rozišiel sa s ňou do spálne, kde ju nežne položil na posteľ. Zapozeral sa na ňu. Bola nádherná. Rozstrapatené vlasy pohodené po vankúši pôsobili tak drzo.  Nahol sa k nej a prisal sa jej na pery. Rukami ju znova začal hladiť po celom tele. Po tvári, po kľúčnej kosti, po bruchu, po stehnách. Bella mu prsty vplietla do vlasov a tlačila ho k sebe čo najviac. Cítila jeho vzrušenie a to ju privádzalo do šialenstva. Keď jej Edward začal jazykom dráždiť bradavky, ktoré začal sať, zastonala a privrela viečka. Edward ju chcel trýzniť za to, že ho vtedy opustila. Teraz jej to chcel tak trošku vrátiť, no oveľa príjemnejším spôsobom.

„Edward,“ zavzdychala, „už ma netráp.“ Zdvihol hlavu a pozrel sa jej do očí. A už nemohol čakať ani on. Jedným pohybom jej stiahol nohavičky. Keď sa oslobodil z nohavíc a boxeriek aj on, rýchlym pohybom do nej vnikol. Obaja vykríkli. Edward sa v nej začal pomaly pohybovať, pretože si chcel čo najdlhšie užiť moment, keď je v nej. Nedokázal ani popísať, ako veľmi mu chýbala. Bella mu nechty vrývala do chrbta a potom ho jemne hladila. Neskôr začali byť Edwardove prírazy rýchlejšie a tvrdšie.

„Panebože,“ vydýchla Bella a prehla sa pod jeho telom ako luk. Cítila, že už prichádza k vrcholu. Edward takisto. Preto ešte raz poriadne prirazil a obaja pocítili ten úžasný pocit. Edwardovi sa z nej však stále nechcelo vyjsť, ale nechcel ju ťažiť svojim telom, preto si ju prevalil na hruď a on sa dal na chrbát. Bella stále zrýchlene dýchala a hlavu si zaborila do jeho ramena.

„Ľúbim ťa,“ zašepkala a pobozkala ho na krk.

„Aj ja teba. Tak si mi chýbala, Bells. Myslel som, že to už bez teba nevydržím.“ Silno si ju k sebe pritisol a pobozkal do vlasov. Vedel, že teraz prišiel ten čas, keď jej bude musieť povedať svoje tajomstvo. Už to nemohol odkladať. Tak rád by od nej chcel počuť, ako mu sľúbi, že ho už nikdy neopustí, no vedel, že to od nej nemôže chcieť, kým ona nevie jeho tajomstvo. To o všetkom rozhodne. Edward sa bál, ako to dopadne, preto si povedal, že jej to povie ráno. Je to lepšie z dôvodu, že by chcela odísť do San Francisca a stihla by let. Bola tu vysoká šanca, že už Edwarda viac nebude chcieť. Preto si teraz ešte užíval túto chvíľu a vdychoval jej vôňu. Ešte chvíľu sa maznali, no potom obaja v náručí toho druhého zaspali.

Keď sa ráno Bella zobudila, prvé, čo ju napadlo, bola spomienka na včerajšiu noc. Už dlho sa necítila tak dobre. Hneď si aj uvedomila, že stále leží v Edwardovom náručí. Usmiala sa a pritúlila sa k nemu ešte bližšie. Mierne zodvihla hlavu a pozrela mu do tváre. Ešte stále spinkal. Bella však neodolala a vtisla mu malý bozk na líce. Edward len niečo zo spánku zamručal a spal ďalej. Bella sa zachichotala a jemne ho pohladila po vlasoch, ktoré mali veľmi zvláštny tvar. Zvláštnejší, než kedykoľvek predtým. Po chvíli cítila, že jej močový mechúr potrebuje vyprázdniť, a preto sa neochotne vyhrabala z prikrývky. Snažila sa ísť potichu, aby nezobudila Edwarda. Podarilo sa jej to a prikrývku si omotala okolo tela a vybrala sa do kúpeľne. Keď vykonala potrebu, pozrela sa do zrkadla a zhlboka si povzdychla. Na krku mala veľký cucflek. Vedela, že tam niečo bude mať, pretože Edward sa v noci až príliš venoval jej krku. Nakoniec len pokrútila hlavou a vrátila sa späť do postele. Keď liezla späť do perín, všimla si, ako ju Edward pozoruje.

„Už si hore?“ spýtala sa milo a on len prikývol. Usmiala sa a on si ju k sebe pritúlil.

„Tak potom dobré ráno,“ pokračovala Bella.

„Dobré,“ odvetil a vtisol jej bozk na pery. Bella sa však po chvíli odtiahla a odhrnula si vlasy z krku. „Pozri, čo si mi spravil.“ Ukázala na cucflek a zamračila sa. Posadila sa na posteľ a prekrížila si ruky na hrudi. Edward sa zasmial a posadil sa tiež.

„Ukáž,“ nahol sa k nej a „preštudoval“ ten fľak, čo jej spôsobil. Potom sa perami priblížil k jej krku a znova to miesto pobozkal, tentokrát jemnučko.

„To nič nie je,“ zamrmlal jej do pokožky. Objala ho a vášnivo ho začala bozkávať. Ich jazyky sa preplietli a Bella vedela, že doobeda už majú plán...

***

„Bells, mohli by sme sa porozprávať?“ navrhol Edward, keď večer sedeli pri telke a vyjedali čipsy z misky. Od rána sa chystá, že jej už o sebe povie, no ešte stále sa k ničomu nemal. Ale dobre, taktiež bol zaneprázdnený. Ráno sa dvakrát milovali, potom šli na obed do reštiky, ešte sa zastavili u Jane, kde boli skoro do večera, no a teraz bol už večer a tým pádom aj najvyšší čas, konečne sa vymačknúť.

„Jasné, stalo sa niečo?“ Jemne ho pohladila po tvári a Edward prikývol. Toto bolo možno poslednýkrát, čo sa ho dotýka. 

„Vieš, ja ti musím o sebe niečo prezradiť.“

„Panebože! Ty umieraš, však?“ vyhŕkla Bella a zavesila sa mu okolo krku. Preto jej všetko tak rýchlo odpustil. Preto jej dovolil byť opäť s ním. Začala ho hladiť po vlasoch a cítila, že sa jej oči zapĺňajú slzami. Edward ju pohladil po chrbte.

„Nie, neumieram. Môžeš byť pokojná.“ Bella si viditeľne oddýchla. Odtiahla sa od neho a pozrela mu do očí.

„Skutočne?“ uisťovala sa. Prikývol.

„Tak, čo sa deje?“

„V prvom rade ti chcem povedať, že ťa milujem. Chcem, aby si to vedela.“

„Viem to. Edward, čo sa deje?“ Tak a prišiel ten čas. Zhlboka sa nadýchol.

„Som si vedomý toho, že to bude znieť bláznivo, ale je to pravda. Sľúb mi, že ma budeš brať smrteľne vážne a nebudeš ma chcieť poslať na psychiatriu.“ Bella sa zamračila. Čo sa to tu, dopekla, deje? 

„Neviem, prečo by som ťa mala chcieť poslať na psychiatriu,“ zašomrala Bella. Musela priznať, že začínala mať strach.

„Dobre, tak to nebudem naťahovať.“ Edward sa zhlboka nadýchol. „Určite si už počula o upíroch, však?“ Bella sa znova zamračila. Čo to tu má spoločné s upírmi?

„Hej, sú to bytosti, čo sa živia krvou ľudí, nie?“ Edward prikývol.

„Vieš, Bella, ja som niečo podobné,“ povedal Edward pomaly, pričom pozorne sledoval jej tvár.

„Čo?“ pípla a Edward cítil, že jej objatie zoslabuje.

„Hej, ja som poloupír. O niečom takom si asi ešte nepočula, pretože sa to nevyskytuje často.“

„Edward, mohol by si si láskavo zo mňa prestať robiť srandu? Toto čo hovoríš, nie je vôbec vtipné,“ rozčuľovala sa Bella. Ale výraz Edwardovej tváre hovoril, že to sranda určite nie je.

„Neklamem ti, Bella.“ Vedel, že to takto dopadne. Bella sa zhlboka nadýchla a postavila sa zo sedačky. Začala sa prechádzať po izbe sem a tam. Edward mal pocit, že jej to musí celé vysvetliť.

„Moja mama sa zaľúbila do istého muža, keď mala osemnásť. To ešte nevedela, že je to upír. On ju ale nemiloval, slúžila mu iba na pobavenie a spestrenie dlhej existencie. Raz sa spolu milovali a moja mama zistila, že s ním otehotnela. Vtedy jej prezradil, že je upír. Otec však nevedel, že je schopný počať deti. Keď sa to dozvedel, začal šalieť. Nechcel ani počuť o nejakom decku. Ale matkino tehotenstvo trvalo len niečo cez mesiac. Pôrod neprežila, pretože vykrvácala. Ten parchant sa ju ani nepokúsil zachrániť. Ja som nanešťastie prežil. Otec ma aj napriek veľkej nenávisti vychoval. Ale keď som bol už dosť veľký, musel som sa osamostatniť. Nikdy ma nemal rád. Naučil ma iba najzákladnejšie veci. Životom som sa musel poväčšine pretĺkať sám. Bol to však pre mňa trochu problém, pretože som spolovice človek a mám aj ľudské potreby, ako je jesť, piť a spať. Ale k svojej existencii potrebujem aj krv. Ja sa však výlučne živím len krvou zvierat.“ Edward dopovedal a pozrel sa na Bellu, ktorá ho smutne pozorovala.

„Koľko si mi to chcel tajiť?“ ozvala sa. Edward sklopil zrak.

„Nikto okrem teba to nevie, Bella. Teda, okrem Gabi. Ona aj jej priateľ sú upíri. Preto si s nimi tak skvelo rozumiem.“ Bella si povzdychla a posadila sa späť na gauč. Od Edwarda však dosť ďaleko. Toto nie je normálne. Jej frajer je poloupír, žena, ktorú videla raz v živote je upír... ach jo.

„Ale veď sa javíš ako úplne normálny chlap,“ prehovorila.

„V podstate aj som. Ide len o to, že občas sa musím živiť aj krvou. Ako by som ti to len dokázal... ehm... pamätáš sa na deň, keď sme spolu ešte nechodili, ale vonku bola búrka a ty si mi ponúkla, aby som u teba prespal?“

Bella prikývla. Hej, bolo to minulé leto, v deň, keď mala ísť podať žalobu, ale nakoniec ju nepodala.

„Tak to nasledujúce ráno, keď si spravila na raňajky toasty, som vôbec nemal chuť na ľudské jedlo. Potreboval som nutne krv. Preto som bol taký podráždený a kričal som na teba,“ pokračoval Edward. „Nič iné v tom nebolo. Potom ma moje správanie mrzelo, a vedel som, že sa ti musím ospravedlniť.“

„Prečo mi to ale všetko hovoríš?“

„Pretože chcem, aby si o mne vedela všetko. Chcem, aby si vedela, s kým tráviš svoj voľný čas. Chcem, aby si vedela, do čoho ideš, keď zostaneš so mnou. Rozhodni sa tak, ako to bude vyhovovať tebe. Ale Bella, nikdy vo svojom živote som sa necítil tak skvele ako vtedy, keď som bol s tebou. Vieš koľkokrát som si prial zomrieť? Mne to ale nie je umožnené, pretože som rovnako ako môj otec a všetci upíri, nesmrteľný. Ale keď som spoznal teba, ihneď si ma zaujala a po čase som zistil, že som sa prvýkrát za svoju existenciu zamiloval. A pre nás je to navždy.“

„Edward, ja... neviem, čo povedať.“ Hlavu si chytila o dlaní a zavrela oči. Premýšľala, čo spraviť. Muž, do ktorého je úplný blázon sa jej prizná, že nie je človek, ale krvi sajúca bytosť. Nemohla tomu uveriť. Keď sa tak zamyslela, začala si všímať isté zmeny. Napríklad, že bol chladnejší, než normálni ľudia. Ale nikdy jeho studenšej pokožke neprikladala nejaký väčší význam. Pretože každý človek môže mať niekedy studené ruky. Ale Edward mal chladnejší aj krk... Bella sa zhlboka nadýchla.

„Chcel si ma niekedy zabiť?“ spýtala sa. Toto ju zaujímalo.

„Čože? Zbláznila si sa? Nie, nikdy. Bella, nikdy by som si neodpustil, keby som ti nejako ublížil.“ Bella len prikývla. Dobre, nechcel ju zabiť.

„Dobre,“ povedala nakoniec. Už vedela, čo spraví. Pretože aj napriek tomuto desivému tajomstvu ho milovala a nevedela si predstaviť svoj život bez neho. Kým bola v San Franciscu, stále naňho musela myslieť. A teraz, keď si znova môže užívať jeho prítomnosť, sa toho nechce vzdať. Niekto by si mohol pomyslieť, že je blázon a možno aj bola, ale vedela, že život bez Edwarda by pre ňu nebol život. On bol jej pravá láska. Teraz neľutovala svoj rozvod s Georgeom. Pretože to, čo dostala ako náhradu, bolo oveľa lepšie.

„Som rada, že si mi to povedal.“

„Asi som tým všetko, čo medzi nami bolo zničil, ale aspoň sa budem upokojovať myšlienkou, že si mala na výber,“ odvetil smutne. Tvár si skryl do dlaní. Bella sa naňho pozrela a nahla sa k nemu. „Edward, nič si nezničil. Ty predsa nemôžeš za to, čím si. Rodičov si človek nevyberá,“ prehovorila milým hlasom. Edward si odkryl tvár.

„To myslíš vážne?“

„Smrteľne. Žila som bez teba takmer rok a už si to nechcem zopakovať znova. Milujem ťa, Edward a chcem byť s tebou za všetkých okolností. Už nikdy nebudeš sám.“ Edward sa usmial a pritiahol si ju do náručia. „Ďakujem, ďakujem, ďakujem.“ Za každým slovom jej vtisol bozk do vlasov.

„Pre mňa budeš vždy pán šerif Cullen, ktorý sa stará o poriadok vo Forks.“

„Takže, znamená to, že so mnou zostaneš navždy?“ spýtal sa s nádejou. Bella sa usmiala a pohladila ho po líci.

„Presne tak.“ A potom si položila na hlavu na jeho hruď a vnímala pomalý tlkot jeho nesmrteľného srdca. Ona slovo navždy vnímala presne tak, ako aj znie. Navždy. Čas, ktorý trvá nekonečne dlho a nie je vymedzený.

Vedela, že keď je Edward nesmrteľný a ona nie, bude to musieť nejako vyriešiť. Ale na to ešte bolo dosť času. Teraz ešte chcela byť ako človek a potom sa uvidí. Veď predsa, o dvoch upíroch, čo by ju zmenili, vie. Ale teraz to boli aj tak len dohady. Na to mali ešte veľa času. V prvom rade musela vyriešiť, ako povie Hutchersonovi o tom, že už nadobro odchádza z redakcie a sťahuje sa do Forks...  

 KONIEC

Zazvonil zvonec a Povedz mi pravdu! je koniec.  No, dočkali sme sa. V prvom rade dúfam, že sa vám takéto zakončenie páčilo. Ide o to, že si sami môžete zvoliť, aké pokračovanie by sa vám páčilo. Či už bude alebo nebude Bella upírka nechám na vašej fantázií.

Ešte raz by som sa vám chcela nesmierne poďakovať za to, že ste pri tejto poviedke vydržali so mnou do konca. Práve vaše krásne komentáre mi dávali chuť do písania. Ďakujem vám. Viem, že poviedka bola v niektorých chvíľach úplne o ničom, ale ja som si pri nej dokonale oddýchla a to bol aj jej zámer. Avšak, viacej som to už naťahovať nechcela, pretože, ako sa hovorí, v najlepšom treba prestať. Neviem síce presne, či toto bolo v najlepšom, ale nevadí. Ja som ani nečakala, že by poviedka mohla mať 20 kapitol, takže pre mňa je to úspech.

Len tak pre zaujímavosť. Poviedka  vyšla vo Worde na 68 celých strán a mala presne 42 343 slov.

Dúfam, že mi zanecháte pri tejto kapitole nejaký posledný komentár. Veľmi ma to poteší. :)

A taktiež dúfam, že sa ešte s niektorými čitateľmi stretnem pri mojej novej pripravovanej poviedke Sweetheart, ktorá bude trošku z iného súdku než bolo PMP. Bola by som rada, ak by niekto z vás čítal aj tú poviedku. Tá príde na túto stránku už onedlho. ;)

Tak, zatiaľ sa s vami lúčim.

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Povedz mi pravdu! - 20. kapitola: