Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pavučina prekliateho života 1. kapitolka

16.11.2009 (21:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1693×

1. kapitola

Ahoj môj život sa začína v mestečku Forks. Moju rodinu tvorí veľká skupina super ľudí. No, ľudí to som sa nevyjadrila správne. Sme upíri teda ja som polo upír. Plnohodnotným upírom sa stanem až v 18 rokoch. Práve teraz mám 15 rokov. Svoju rodinu veľmi ľúbim. Mám dve sestry a troch bratov. Jedného z nich milujem.  Volá sa Edward je môjho srdca najbližší. Milujem jeho úsmev to ako je vždy pri mne. Ale pre neho som len najlepšia priateľka. Ale viete, aj to mi stačí ku šťastiu. Potom môj veľký brat Emmet. Je to  môj valibuk. A nakoniec môj braček Jasper. On je ten  najlepší priateľ akého som kedy mohla mať. Jediný z rodiny vie čo cítim k Edwardovi.  Do ich rodiny som sa ževraj dostala tak, že ma našli abo batoľa v lese. Alice a  Rosali moje sestričky ich prehovorili aby som s nimi ostala.  Moju rodinu som vám ešte nepredstavila celú, patria do nej aj moji rodičia, otec Carlisel a mama Esme.

Celá naša podarená rodinka je vegetariánska. Áno, určite si hovoríte čo sme to za bláznov ale my pijeme iba zvieraciu krv. Všetci okrem mňa majú preto  zlaté oči. Ja mám modré zmenia sa až keď nastane premena.

Práve vstávam do školy. Dala som si sprchu a išla som si po veci do skrine. Obliekať ma naučila Alice a líčiť sa Rose. Sú to moje najlepšie kamarátky a asi aj jediné v škole sa s nikým nebavíme. Len chlapci ma niekedy otravujú. Vtedy sú  moji bratia ako zvery a to hlavne Edward. Niekedy mi to dosť lichotí.

Obliekla som si  modré džínsy a bielu tuniku k tomu biele baleríny. Moje kučeravé čierne vlasy som si nechala len tak rozpustené. Ešte som sa išla skontrolovať do zrkadla. Myslím, že  je to fajn líčiť sa už nebudem. Vôbec sa mi nechce. Zobrala som si batoh s vecami do školy a zbehla dolu po schodoch  naraňajkovať sa. Mamina mi už pripravovala  palacinky.

"ďakujem“ usmiala som sa na Esme. Vždy varila neuveriteľne dobre. Na to, že to nemôže ochutnať či to chutí naozaj dobre.

"Nie je zač zlatko.“ Odpovedala mi a poslala mi vzdušný bozk lebo išla do svojej pracovne pozrieť ako mi spraviť izbu.  Tú mi chce dať k 16 narodeninám ktoré budem mať teraz 9. Decembra . Tak sa na ne teším. Súrodenci už čakali pri autách keď som k ním mierila.

"No to ti trvalo Ema „ konštatoval Emm.  Zasa si nevedela nájsť vhodnou podprsenku? Doberal si ma cez myšlienky. Len som mu vyplazila jazyk a dala si slúchadlá do uší. Počúvala som  Evanescence. Ani som si nevšimla, že sme už pri škole. Alice do mňa začala strkať.

"Však už vystupujem ty trubka“ povedala som jej a ona mi len vyplazila jazyk.  Obe sme sa smiali a vystupovali keď sa na nás celé parkovisko otočilo.

Sme tu nový tak čo si čakala. Vysmieval sa mi Edward. Niekedy sme sa rozprávali len cez myšlienky.

Ach ja to tak neznášam sťažovala som si.

"To nikto z nás“ zaškľabil sa. Všetci sme vykročili Jasper ukázal, že Alice je zadaná tým, že sa navzájom zaľúbene pozeralo do oči a dali si bozk. Emmet tým, že si s Rose dali vášnivý bozk a ja  a Edward sme zostali na pospas tým zvieratám.  Obaja sme naraz vzdychli a vydali sa do školy. Ja chodím do triedy sama som prváčka. Edward je druhák s Alice. A Jasper Emm a Rose sú tretiaci. Vošla som do triedy a na moje prekvapenie sa nikto neotočil. No lenže ja blbá som sa potkla,  padla na lavicu jednému chlapcovi.

"Prepáč“ začala som sa červenať. Bol naozaj okúzľujúci. Mal zelené oči bielu pleť. Bože však on je taký ako ja. Radovala som sa.

"To je v pohode. Ja som Josh a ty ?“ usmial sa na mňa.

"Ja som Ema. Ema Cullenová. Som tu nová. Dnes je môj prvý deň.“ Usmiala som sa naspäť.

"Tak to ma teší nechceš sedieť so mnou?“

"Jasné“ Bola som rada, že som stretla nejakého polo upíra.  Do triedy prichádzali ďalší chlapci asi jeho partia lebo sa vždy pozdravili nejakým tým  zvláštnym podaním rúk.

"Fiha, to si si našiel kostičku Josh. Ale potom si ju požičiam ak ti to nevadí.“ozval sa jeden chalan. Dosť ma to urazilo. Josh sa na neho len usmial. Tak toto ma urazilo úplne. Vstala som sa sadla som si dozadu sama.  A začala si čarbať keď skončila hodina išla som preč. A ten  Josh ma plesol po zadku. A ja som myslela, že bude fajn. ACH, ďalšia veľká chyba. Ja som mu tú ruku vykrútila a tak aby to ostatný nevideli som mu trhala prst. Sykol od bolesti.

"Ešte raz sa ma dotkneš, tak ťa roztrhám na cucky“ vyhrážala som sa mu. Lenže ako bolo vidieť bol starší a skúsenejší ako ja. Otočil sa vyšmykol sa  mi a pritlačil ma k stene  a šepkal mi tiež do ucha.

"Teba ešte dostanem zlatko. Po dobrom či po zlom.“ A chytil ma za prsia. No ja som ho kopla medzi nohy. Predsa jeho to bude bolieť lebo  je iba polo upír. A utekala som z triedy. Fakt sa ho bojím. Oprela som sa o skrinky a zavrela oči. Stiekla mi po líci slza a zrazu mi ju niekto utrel. Bol to Edward.

Čo sa stalo ? opýtal sa cez myšlienky videl, že niečo nie je v poriadku. Ale toto si budem riešiť sama.

Nič prečo? Čo by sa malo stať? Snažila som sa byť presvedčivá.

Klameš! Jak to vie Sakra to ma tak dobre pozná ?

Naozaj nič Edík. Začala som sa chichotať lebo toto neznáša a on ma začal štekliť celá chodba sa na nás pozerala včetne Josha.

"Ty potvora!“ povedal mi. Ja som len vyplazila jazyk a utekala na ďalšiu hodinu. Bol šťastný a to mi stačilo. Dalšia hodina s Joshom. FUJ!  Vstúpila som do triedy a jediné volné miesto bolo u Josha. Super Ema ty máš ale šťastie. Čítala som dievčatám myšlienky. Jedna je do neho zaľúbená  tak som išla k nej.

"Ahoj nechcela by si sedieť vedľa Josha? Vieš ja si s ním moc nerozumiem.“ Ona na mňa vykulila oči a v jej myšlienkach aká som hlúpa, že sa vzdávam sedieť s Joshom. No dievča neviem kto je tu blázon.  Sadla som si k nejakému dievčaťu a bola som spokojná. Keď  skončila hodina ešte som si balila veci ale ostatný už odišli a zostal tu len Josh a ja,  boli zavreté dvere to sa mi nejak nezdá.

"čo naša malá upírka má strach?“ opýtal sa s radosťou v hlase. Naozaj som ho mala ale priznávať sa k tomu, čo som blbá?

"Báť sa niekoho ako si ty ? takej nuly“ a vypukla som v smiech. To ho rozčúlilo už ma pritláčal k stene. Lenže aj ja mám silu. Nie som až také Béčko jak vyzerám. Odsotila som ho a on padol,  zhodil všetky stoly v rade. Zavrčal a už už bol u mňa keď som snažila otvoriť dvere. Boli zamknuté!!! Kričalo mi v hlave že toto je zlé ale veľmi zlé. Chcela som sa spojiť s Edwardom len na tom by som sa musela sústrediť. A však ja niečo vymyslím.

"čo si myslíš že tým dosiahneš?“  zatiaľ čo on mi niečo hovoril som sa sústredila a podarilo sa.

Edward potrebujem pomôcť.  Čo sa stalo? Som zavretá v učebni s polo upírom ktorý je fakt blázon. Mám strach. A v akej učebni? Neboj hneď tam budem! Nájdem ťa! No do riti To bola moja posledná myšlienka lebo ma vyrušil. Sakra Sakra Sakra. To sa mi podarilo.

"Tak teraz máme na seba čas zlatko“ povedal mi zlatko? Asi hodím šabľu. Už som nemala silu sa mu brániť vyčerpala som sa pri spojení z Edawrdom. Kričala som, prosila som aby ma nechal no on ma už vyzliekol a ... znásilnil. Edward to nestihol, nestihol ! Vyčerpaná som sa schúlila do klbka do rohu miestnosti. Plakala som všetko ma bolelo. On sa obliekal a zachechtal.

"Myslel som, že budeš lepšia ale však nabudúce“ no v tom sa rozrazili dvere a bol v nich Edward a Emm s Jasperom. Edward keď ma uvidel mal takú zúrivosť v očiach. Úplne mu sčerneli . Josha roztrhal úplne sám. Jasper išiel pomaličky ku mne. Ja som sa celá otriasala vzlykmi.

"Neboj už to bude dobré.“ Použil na mňa svoju silu. Prehodil cezo mňa svoje sako a sadol si pomaličky ku mne. No ja som bola úplne mimo nevnímala som ho . Stále sa mi premietalo to čo sa práve stalo. Objal ma a ja jeho tiež, zobral ma na ruky a niesol preč domov. Cestou som od bolesti a únavy zaspala.

Bola som sama v opustenej ulici. Bola noc a na Kraji cesty bola jedna rozbitá lampa. Pod ňou sa mihol nejaký tieň. Zľakla som  sa a utekala na opačnú stranu. Počula som za sebou kroky a Joshov smiech.

V tom som sa zobudila s krikom a plačom. Hneď bol u mňa Edward a snažil sa ma upokojiť.

"Neboj sa bol to len sen. Som pri tebe.“

"Ja viem bol to len sen.“ Hovorila som si . Už chcel odísť keď som ho chytila za ruku.

"Prosím nechoď Edward.“ Len kývol hlavou v súhlas ľahol si ku mne a ja som sa mu schúlila v náručí. Posledné čo som počula a cítila ako ma pobozkal na čelo a povedal

"Keby si vedela čo k tebe cítim“

Možno to bol sen. Vôbec neviem, radšej to budem riešiť ráno.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pavučina prekliateho života 1. kapitolka: