Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Osud-8.kapitola-THE END

31.07.2009 (14:30) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1489×

Osud

8.kapitola- Nová schopnosť?

Po zvyšok dňa sme sa všetci len rozprávali. Povedali mi o ich minulosti a ja im o mojej, aj keď nebola až taká zaujímavá, pretože ja som nežila v časoch 1.svetovej vojny a podobne. Ich príbehy boli naozaj zaujímavé, aj keď niektoré boli smutné. Chudák Alice, veľa si toho musela pretrpieť tak, ako aj Jasper. Ale ihneď mi bolo jasné, kto to mal zo všetkých najťažšie. Carlisle.

Bol totiž prvým z ich rodiny, ktorý s tým musel bojovať. A čo bolo ešte horšie- bol sám. Keď sa zmenil, snažil sa sám seba zabiť. Ale nič nezaberalo. Či už skočil z útesu alebo sa dorezal nožom. No nakoniec sa vzchopil, zmieril sa so svojím osudom, odolal ľudskej krvi a teraz je z neho bezpodmienečne najlepší doktor na svete. Všetkých som si úprimne obľúbila a ľutovala som, že som od nich predtým utiekla. Len toho jednoducho na mňa bolo už príliš veľa a musela som byť nejakú chvíľu o samote. Ale našťastie som potom dostala rozum a vrátila sa k nim a oni ma s otvorenou náručou prijali.

Domácnosť bola v bežnom chode. Práve teraz si Rosalie česala vlasy, Alice upratovala môj šatník, pretože nakoniec budem u nich bývať. Ale aj tak nechápem, čo jej na mojom oblečení tak vadí. No nič. Esme teraz pripravuje výkresy na rekonštrukciu nejakého domu, Carlisle je v práci a Jasper leží s Emmetom pri televízore a pozerajú akýsi akčný film. Ja sedím s Edwardom v náručí na jednom z kresiel a tiež sledujeme dej filmu, no pomedzi to sa stíhame venovať aj samy sebe. :-)

Práve hrá scéna, pri ktorom proti sebe bojujú dvaja chlapi a poskakujú pri tom ako nejakí profíci v karate.

,, Pche, to ja by som dokázal tiež a ešte by som popritom stihol obšťastňovať Rose.“ Povedal Emmet.

V tom sa z hora ozval Rosaliin hlas. ,, Len si nenadržiavaj, zlatko.“ Vtedy sme všetci dole vybuchli do smiechu, teda samozrejme okrem Emmeta. Ten sa hral na urazeného. Vymenil si, pre mňa nechápajúci pohľad, s Jasperom a ten sa usmial. Potom pozornosť vrátil späť k filmu, ale všimla som si, že po mne občas pokukuje. Len som sa zamračila a nechala to ďalej plávať. Zrazu som bola strašne unavená a ešte viac som sa uvelebila v náručí Edwarda.

,, Čo je, láska?“ Opýtal sa ma nežným hlasom.

,, Len som nejaká unavená. Zvláštne nie? Veď som upír.“ Odpovedala som mu popravde. Hneď potom som zase bola rozzúrená. Trochu som sa od neho odtiahla a rozhorčene funela.

,, Si v poriadku?“ Opýtal sa ma zmätene Edward.

,, Ja... ja neviem. Som naštvaná a ani neviem prečo.“ A vtedy mi to došlo. To som na to neprišla skôr? Vyskočila som z Edwardovho náručia na zem. ,, Jasper!“ Skríkla som na Jaspera, ktorý sa s Emmetom už ani nesnažili zadržiavať smiech a váľali sa po zemi a chytali sa za brucho. Až TERAZ som bola naštvaná a to poriadne.

,, Som rada, že ste sa tak dobre pobavili!“ Okríkla som ich a rozhodila pri tom rukami. Lenže keď som to urobila, stalo sa ešte niečo. Vedľa mňa stál malý stolík s vázou už trochu zvädnutých kvetín a keď som rozhodila rukou smerom k nej, kvety zrazu znova vzklíčili a otvorili svoje pupene. Kytica ožila do nádherných pestrých farieb. Vyvedená z miery som na ňu zízala s ústami do korán a div mi nevypadli oči z jamôk. Všetci boli na tom približne ako ja.

,, To.... to som urobila......ja?“ Vykoktala som zo seba. Nemohla som tomu uveriť. Veď ja nemám schopnosti, alebo už áno?

,, Zrejme áno.“  Povedal Edward a pristúpil ku mne.

,, Takže... ja oživujem kvety??“

Všetci sa zvonivo zasmiali a Edward sa opäť chytil slova. ,,Myslím, že v tom to nebude. Poď za mnou.“ Chytil ma za ruku a odviedol ma pred domom. Nevedela som, čo chce robiť, ale bola som až tak mimo, že som šla poslušne za ním. Zastavili sme sa pri kraji lesa.

,, Teraz tu chvíľu počkaj.“ Poslušne som čakala, aj keď neviem na ČO som presne čakala. O chvíľu sa z lesa opäť vynoril Edward a v rukách držal srnu. Už odtiaľto som počula, že je mŕtva, pretože jej nebúšilo srdce, no stále mi nejako nedochádzalo, čo s ňou mám robiť. Podišiel s ňou ku mne a položil mi ju k nohám.

,, Tak... môžeš začať.“ Povedal jednoducho, ale ja som bola naozaj úplne zmätená a VÁŽNE som nemala potuchy, čo by som mala teraz robiť.

,, S čím?“ Opýtala som sa zmätene.

,, Oživ ju.“ To si robí srandu?

,, To myslíš vážne?.... Ale ako?“

,, Nasleduj svoje inštinkty.“ Vysvetlil mi v skratke, ale mne to bohvieako nepomohlo. Z myšlienok zistil, že ja stále nechápem ako na to. Len sa pousmial a obišiel ma. Zozadu ma chytil za pás. Tak to začína veľmi príjemne. Edward s zasmial. ZASE mi číta myšlienky. Na to si asi nikdy nezvyknem.

,, Zavri oči.“ Prikázal a tak som ich zavrela.

,, Predpaž ruky.“ Tak som ich zodvihla.

Chytil ma za ne a namieril zrejme na miesto, kde ležala mŕtva srna.

,, Teraz sa snaž sústrediť na srnu a predstav si, ako ožíva a dvíha sa zo zeme.“ Tak som sa len snažila si to predstaviť. Neviem, čo sa dialo potom, ale o chvíľu mi povedal, že mám oči otvoriť a tak som ich otvorila. Uvidela som, ako sa srna začína preberať, potom sa vyšvihla na nohy a odbehla do lesa.

,, Dokázala som to.“ Pošepkala som prekvapene.

,, Si šikulka.“ Pochválil ma Edward. ,, Dokážeš oživovať mŕtvych a liečiť zranených.“

Páni, nikdy by som si nepomyslela, že aj ja budem mať nejakú schopnosť. Vlastne som im chvíľu závidela  to, že sú niečím výnimočný, ale nakoniec som sa s tým zmierila. A teraz? Aj JA mám schopnosť. Je to neuveriteľné. Ja dokážem liečim. Pozerala som sa na svoje ruky, prevracala ich a obzerala si ich zo všetkých strán. Hľadala som niečo... niečo odlišné. Lenže nič som nenašla. Boli úplne obyčajné. Všetci potom ku mne pribehli a začali mi gratulovať. Odvtedy sa v nej snažím čo najviac zdokonaľovať a navyše nezaškodí, keď si pomocou nej aj z niekoho vystrelím, no nie? Koniec koncov, mám ešte nejaké nevybavené účty s Emmetom a Jasperom.

Keď sme raz išli na lov všetci, ako poriadna rodina, sledovala som tých dvoch ako lovia. Rozhodli sa medzi sebou súperiť o to, kto vycucá viac medveďov. Tak, to bude zábava, pretože im to trošku sťažím. Vždy, keď mohutné zviera zabili a chystali sa do neho zahryznúť, oživila som ho. Opäť ho zabili a ja som ho opäť oživila. Viem, že to nebolo fér voči chúďaťu zvieraťu, ale musela som to tým dvom vtipálkom odplatiť. A po chvíli začali byť už naozaj naštvaní. Očividne strácali trpezlivosť. Edward mi moje úmysly prečítal v myšlienkach a Alice to zase videla vo vízii, takže sa celá rodina zhromaždila vedľa nich a sledovala ich snaženie. Všetci sme sa v ten deň poriadne nasmiali, teda až na určité výnimky :-), a vtedy som si uvedomila, akú úžasnú rodinu som vlastne získala.

Mrzí ma to, že som stratila matku, ale pevne verím v to, že si nájde svoju lásku a bude šťastná. Zrejme nikdy sa naplno nezmierim s tým, čím som sa stala, ale stojí mi to zato. Stretla som Edwarda - upíra, ktorého nadovšetko milujem, získala druhých rodičov a aj vynikajúcich súrodencov. Sme rodina ako každá iná, no predsa sme v niečom odlišní. Máme tajomstvo. Tajomstvo, ktoré sa nikdy nikto nesmie dozvedieť. No ani to nám neodoprie tú možnosť byť šťastnými. A to už naveky.

Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Osud-8.kapitola-THE END: