Ahoj! Tak a máte tu ďalšiu časť. Mala som tu trocha kratšiu časť, ale musela som ju predlžiť. Mám dosť práce, tak prepáčte ak budem pomaly pridávať časti. Ale posnažím sa, aby ste tu 4. časť mali čo najskôr. P.S.: A poprosím o komentáriky, čo by som mala zlepšovať a pod. ;) Príjemné čítanie praje kLaUdUsh...
19.12.2009 (12:45) • kLaUdUsH • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1495×
Edward:
To bola teda katastrofa! Horšie, ako keď ma Alice prinúti ísť na nákupy.
Ba ešte horšie! Alice, Rose a Esme behali ako zmyslov zbavené po dome a hľadali všetky svoje ‚dôležité′ veci. Neviem čo môže byť pre upírov až také dôležité. Každú chvíľu mi niekto klopal na dvere. Tentokrát to bola Alice.
„Edward, nevidel si mi ten zelený top?″ Spýtala sa ma Alice.
„Nie, nevidel.″ Povedal som jej so znudeným hlasom.
„Edward, deje sa niečo?″ Spýtala sa opatrne Alice.
„Len to, že tá dovolenka dopadne zase ako predminule. Buď zbúrame celý dom, alebo sa Jasper zblázni, pretože sa mu Emmett zase bude hrať s emóciami.″ Povedal som jej.
„Nemaj obavy, zabalila som za tašku antidepresívnych liekov a pre istotu mám paralyzátor.″ Zasmiala sa Alice.
Musel som sa zasmiať aj ja. Už myšlienka že Alice napadne Emmetta s paralyzátorom, ma rozosmialo.
Potom ako inak, odtancovala z miestnosti.
Keď sme už všetci stáli v obývačke, stými všetkými kuframi, Alice na mňa mrkla. A ako inak Emmett si to zase všimol. Prisahám, že jemu nikdy nič neujde.
„Čo zase skúšate na Emmetka?″ Opýtal sa hrdinsky Emmett.
„Nič.″ Šibalsky sa usmiala Alice.
„Takže sme hotový?″ Opýtal sa Carlisle.
„Áno!″ zakričali Alice, Esme a Rosalie naraz.
„Takže môžeme vyraziť?″
„Áno!″ Tentoraz sa pridal aj Jasper.
„Pardon, ale ja som taký nedočkavý.″ Povedal zahanbene Jasper.
„Tak do práce s kuframi.″ Zavelil Carlisle.
Až sme sa dostali na letisko, užili sme si mnoho srandy. Začali sme si pospevovať, Emmett nám predviedol pár nových vtipov (Neviem kam nato chodí!), zaspomínali sme si na naše staršie výlety, a ja som si uvedomil, že sa na tú dovolenku veľmi teším. Neviem prečo, ale nejako som mal pocit, že ten ostrov mi nejakým spôsobom zmení život.
Bella:
Keď som prišla na letisko, zistila som, že mám ešte nejakú tú chvíľku čas. Porozhliadla som sa naokolo, či nenájdem niekde miesto kde sa zložím. Našla som jedno miesto vedľa nejakej sedem člennej rodinky. Ako som ich tak pozorovala zdali sa mi byť milý. Všetci sa tam zabávali na vtipoch jedného z nich. Musela som uznať, že ten chalan vedel ako s vtipmi, pretože som nevedela zadržať úsmev.
„Prečo blondínky nikdy nerobia lad?″ Opýtal sa ten obrovitánsky vtipkár.
„Pretože stále zabudnú recept.″
Všetci sa začali smiať.
Mali krásne zvonivé hlasy. No jeden z nich mal najkrásnejší. Jeho smiech znel ako... ako uspávanka. Pozrela som sa smerom odkiaľ tá nádherná melódia prichádzala.
Keď som ho zhliadla nemohla som uveriť. Mal ten najkrásnejší úsmev, aký kto mohol mať. Bol ako anjel. Jeho pokožka bola snehobiela, ktorá krásne kontrastovala stými anjelskými zlatistými vlasmi a karamelovými očami...
Práve zahlásili môj let. Bolo načase sa vybrať k lietadlu. Keď som si zbierala batožinu, moje nešťastie ma nesklamalo. Všetka moja príručná batožina sa mi, ako inak, vysypala na podlahu. Zohla som sa že si ich pozbieram, keď vtom som zbadala že mi ju niekto podáva.
„Veľmi pekne ďakujem.″ Povedala som.
„Zamálo. Aj nabudúce.″ Povedal ten krásny hlások.
Keď som počula ten prekrásny hlas, vzhliadla som.
Bol to ten anjel. Áno ten! Neuveriteľné.
Podal mi veci a tak nádherne sa usmial. Mala som pocit že to je sen, ale nieje.
Keď sme sa postavili predstavil sa.
„Som Edward Cullen.″ Povedal nádherne.
„Bella... Bella Swan.″ Vyliezlo zo mňa konečne.
„Edward poď už. Zmeškáme let.″ Zakričal naňho niekto z rodiny
„Áno, hneď som pri vás.″ Zakričal im naspäť.
„Tešilo ma Bella.″ Povedal nádherne.
„Aj mňa.″
„A ďakujem, Edward.″ Zakričala som za ním.
Iba sa otočil a darovali mi ten najkrásnejší úsmev.
Bolo načase si zobrať batožinu a namieriť si to k lietadlu...
Keď som nastupovala na palubu lietadla, stále moje myšlienky blúdili k tomu prekrásnemu bohovi, ktorý sa tak prekrásne volal, Edwardovi.
Keď som išla uličkou, ako inak moja nešikovnosť sa zase prejavila, a zakopla som o niekoho batožinu, a pristála som na zemi. Našťastie sa v lietadle našli normálny ľudia.
Niekto mi pomohol postaviť sa, a pozbierať svoje veci zo zeme. Keď som zbadala človeka ktorý mi pomohol, nemohla som uveriť vlastným očiam...
Autor: kLaUdUsH (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Ostrov noci - 3. časť:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!