Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » OneFamily - 6. kapitola

20.03.2010 (09:15) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2896×

6. kapitola: Dlho očakávaný piatok

Edward:

Presne ako nás Alice varovala, v piatok ráno sa obloha nad Forks rozjasnila a na zem dopadali slnečné lúče. Carlisle dnes našťastie nemal žiadnu službu, upodozrievali sme ho, že si naschvál vybral voľno, aby s nami mohol na návštevu. Všetci obyvatelia nášho domu boli dnes ráno ako vo vytržení. Pobehovali po dome a stále niečo hľadali. V práve takýchto situáciách sme sa na ľudí podobali zrejme najviac. Ako sa ukázalo, každého zrejme trápilo oblečenie. Rosalie kvôli tomu išla spolu s Esmé včera nakupovať a odkedy sa vrátili je zavretá vo svojej izbe a prehrabuje sa vo všetkých svojich veciach. Jasper na tom nebol o nič lepšie, keďže zároveň cítil aj nepokoj ostatných a naši rodičia boli tiež akýsi nesvoji. Bolo jasné, že chceli zapôsobiť. Esmé nakoniec zvolila fialovú bezrukávovú blúzku ku krku a čiernu sukňu pod kolená. Carlisle sa k nej doladil, pretože zvolil čierne nohavice a k tomu svetlofialovú košeľu a na to biely sveter. Jasper sa nakoniec rozhodol pre čierne džínsy a k tomu béžovú košeľu s tmavohnedou pletenou vestou. Ja som si vybral tiež džínsy no tmavomodré a čierne dlhorukávové tričko. Pomaly by sme sa už aj vybrali, no samozrejme tu ešte nebola moja drahá sestrička. Keď to čakanie nevydržala ani Esmé, vybrala sa za ňou. Našťastie už bola Rosalie hotová a ako vždy jej to pristalo. Vybrala si svetloružové šaty nad kolená, bez rukávov s veľkým výstrihom. Vlasy si na jednej strane vypla sýtoružovou sponou v tvare mašličky a na nohách mala rovnako sýtoružové lodičky, ktoré mali vpredu tiež mašličky. Konečne sme už mohli ísť. Ešte počas týždňa nám vysvetlili kde sa ich dom nachádza, preto nebolo ťažké ho nájsť. Išlo o dvojposchodový dom so strechou a verandou, o trošku menší než bol ten náš. Práve keď už chcel Carlisle slušne zazvoniť, sa dvere otvorili a v nich stála Alice. Mala oblečené šaty žlté ako slnečnice a vlasy jemne zvlnené. Zoširoka sa na nás usmievala.

,,Vitajte, už sme sa vás nevedeli dočkať.“ Pootvorila dvere a nechala nás vojsť.

,,Emmett, už aj mi to vráť!“ z poschodia sa ozýval Bellin nahnevaný hlas.

,,Ale no tak, sestrička. To sa už nedalo počúvať. Tá vec sa nemôže nazývať hudbou. Mala by si počúvať niečo lepšie. Ako tvoj starší brat ti zakazujem to ešte raz púšťať a ani na to nemysli, že by si si to CD-čko kúpila znovu Isabella Swanová.“ Pri tom mene bolo počuť akési prasknutie, niekto zrejme niečo rozbil.

,,Tak toto si prehnal, Emmett McCartney. Nedorazil ťa medveď no ja áno,“ ani to Bella nestihla povedať a už sa k nám hnal Emmett a v jeho tesnom závese Bella.

,,No tak. Správajte sa slušne. Keď neviete byť normálny tak sa aspoň tak tvárte. Máme hostí,“ karhala ich pobavená Alice a ja som z jej myšlienok pochopil ako Bella nenávidí, keď ju niekto volá celým menom a ako to Emmett dobre vie a využíva to. Obidvaja sa zarazila a hľadeli na nás. Emmett vyzeral maximálne pobavene a Bella hanblivo sklopila zrak.

,Páni, ta kráska vyzerá čím ďalej tým lepšie. Neuľahčuje mi to,' prezeral si moju sestru Emmett.

,,Carlisle, Esmé. Som nesmierne šťastná, že vás už konečne osobne spoznávam. Volám sa Alice a tí dvaja nevychovanci za mnou sú Emmett a Bella,“ predstavila ich všetkých Alice a už aj našich rodičov objímala. Obidvaja boli zaskočení, no nevadilo im toto dôverné gesto.

,,Ahoj Jasper,“ nežne riekla a usmiala sa na môjho brata.

,,Rosalie, Edward,“ pozdravila aj nás, keď jej Jasper opätoval úsmev.

,,Ahoj Alice, Emmett, Bella,“ pozdravil so ich naspäť a venoval svoj pohľad jedine Belle.

,,Ahojte,“ odzdravili sa a potom nás už Alice ťahala do obývačky.

,,No tak tu nebude len tak stáť. Hor sa dnu,“ a chcela ísť prvá, keď ju Jasper nenápadne stiahol bokom a podával jej slnečnicu, ktorú schovával za chrbtom.

,,Pre teba.“ Alice sa celá rozžiarila a kvet láskyplne pohladkala.

,,To si nemusel, ale ďakujem. Slnečnice sú moje obľúbené.“ Jasper sa tomu očividne potešil a potom zamierili za ostatnými. Ja som podobne pristúpil k môjmu anjelovi a podával jej bielu ružu s tými istými slovami: ,, Pre teba.“ Aj keď som jej nevedel čítať myšlienky, vedel som presne odhadnúť čo spraví. Samozrejme, nesklamala ma. Hanblivo sklopila pohľad a ovoňala ružu.

,,Je nádherná. Ďakujem,“ a potom sme sa aj my vybrali za ostatnými. Všetci už boli v útulnej obývačke ladenej bielo - červena. Steny aj koberec boli biele, zatiaľ čo pohovka aj nábytok mali červenú farbu. Carlisle, Esmé a Rosalie sedeli na pohovke, zatiaľ čo Alice s Jasperom v kreslách blízko seba. Emmett sedel v poslednom kresle a šibalsky zazeral po Rosalie. Bella si sadla do jedného červeného sedacieho vreca a ja som si sadol k nej do druhého. Nemohol som sa prestať na ňu dívať, bola snáď krásnejšia než včera. Mala na sebe biele trištvrťové nohavice, tmavomodrý top na ramienka s bielou mašľou pod prsiami a rovnako tmavomodré balerínky tiež s bielou mašľou vpredu. Gaštanovohnedé vlasy mala v cope, v rukách držala moju ružu a prstíkmi jemne prechádzala po jej lupeňoch. Čas, ktorý sme potom spolu strávili bol nezabudnuteľný. Každý vyrozprával svoj životný príbeh. Všetci sa dozvedeli niečo nové a niečo si vypočuli znovu. Carlisle rozprával o období kedy žil, o svojom otcovi, o jeho premene a nakoniec o upírskych časoch. Esmé vyrozprávala svoj smutný príbeh, o to ako prišla o svoje dieťatko a nakoniec získala tri. Jasper v skratke zhrnul čo všetko stretlo jeho a pri rozprávaní rôznych bitiek najviac zaujal Emmetta. Nakoniec z našej rodiny som sa slova ujal ja. Hovoril som o tom ako som ochorel, ako som zomieral a ako ma môj otec zachránil. Ako som dostal tú najlepšiu mamu na svete a tých najlepších súrodencov pod slnkom. Potom nasledovali naši hostitelia. Najprv spustil Emmett. Vyrozprával nám príbeh o tom ako bol s priateľmi kempovať, ako ho napadol medveď a ako sa ho snažil poraziť, no pomaly ale isto prehrával, a nakoniec to ako ho našla Bella a premenila. Jeho život upíra znamenal preňho druhú šancu, ktorú musel využiť. Preto v jeho živote bolo najviac radosti a smiechu. Pretože podľa neho mal byť život práve taký. Pri Alicinom príbehu človeku mohli naskákať zimomriavky, no upíry sa mohli iba otriasť. Zdôverila sa nám, že má schopnosť vidieť budúcnosť, no že je to všetko závisí od rozhodnutí a že práve táto jej schopnosť, ktorá bola dosť silná už keď bola človekom, ju zrejme dostala do blázinca. Zrejme preto, lebo sa na nič zo svojho ľudského života nepamätala. Pri tejto časti sa tvárila veľmi smutne, a preto jej Jesper chytil ruku na povzbudenie. Vďačne sa naňho usmiala a pokračovala. Vykreslila nám jej jedinú spomienku pred premenou, to ako videla, že blázinec začne horieť a to, že ju odtiaľ zachránia jej budúci súrodenci. Ako predpovedala, tak sa aj stalo a ona sa k nim pridala. Keď skončila všetky oči sa upriamili na moju Bellu a každý čakal na príbeh jej života.

Bella:

Zo zatajeným dychom som počúvala príbehy našich nových známych a potom aj tie mojich súrodencov. Keď Alice skončila s tým svojím, všetci sa na mňa nedočkavo zahľadeli. Musela som sa tomu usmiať.

,,Môj príbeh nie je ničím zvláštnym zaujímavý. Nie sú v ňom útočiace medvede ani horiace blázince. Narodila som sa v roku 1903 v rodine, ktorá nebola odsúdená na šťastie. Naši sa rozviedli po tom čo som sa narodila a ja som sa presťahovala aj s mojou mamou do hlavného mesta Idaha, do Boise. Mesta blízko hôr. Keď som mala sedemnásť, raz večer som sa neskoro vracala z knižnice kde som sa učila na test z angličtiny a prechádzala som okolo lesov, ktoré obklopovali celé mestečko. V jednej chvíli som mala pocit akoby ma niekto sledoval. Ten pocit vôbec nemizol a preto som zrýchlila. V tom do mňa však niečo silné vrazilo a ja som tvrdo dopadla na zem niekoľko metrov od miesta kde som kráčala. Náraz bol naozaj silný, noha ma neskutočne bola a aj rebrá, o ktorých som predpokladala, že sú zlomené. Začula som ako sa ku mne niekto blíži a potom som už len cítila ako sa mi ten dotyčný zakusol do ruky. V tom prišla bolesť väčšia než čokoľvek iného a ja som už nevnímala okrem nej nič iné. Po troch dňoch som sa prebrala v tom lese úplne sama. Nevedela som čo sa stalo, no niekde hlboko vo vnútri som vedela, že sa všetko zmenilo. Cítila som, že by som sa mala ľuďom vyhýbať a preto som ostala v lesoch. Pomaly som si uvedomovala rôznych zmien a neskôr mi konečne došlo, čo sa so mnou stalo. Ako som zistila, moje zmiznutie znovu zblížilo mojich rodičov, ktorý po mne dlho pátrali. Nakoniec, keď ma už vyhlásili za mŕtvu, sa s mojou stratou museli zmieriť. Neskôr sa im dokonca narodil syn, môj brat. Jeho syn a vnuk teraz žijú v Ottawe. Párkrát sa za nimi vydám, pozrieť ich a skontrolovať. Potom čo som bola oficiálne mŕtva, som v lesoch naďabila na iného upíra. Volala sa Abigail a bola nomádkou. Až ona mi vysvetlila všetko dopodrobna, všetko čo sa týkalo nášho sveta a vtedy som si až uvedomila svoju podľa nej úžasnú sebakontrolu. Nikdy som totižto nezabila človeka. Od začiatku som sa živila len zvieratami. Celý čas mi to pripadalo normálne, no až po jej slovách som zistila, že to vôbec nie je normálne. Bola mojim spôsobom života zaujatá, no naše cesty sa nakoniec rozišli. O pár mesiacov na to som v lesoch natrafila na Emmett a neskôr sa k nám pridala aj Alice. Zvyšok príbehu už poznáte.“ Dorozprávala som a cítila si niečo vo mne vydýchlo úľavou. Naozaj, vyrozprávanie sa pomáha. Reč sa pomaly uberala rôznymi smermi. Alice, Rosalie a Esmé si šli prezrieť náš dom a ja som vedela, že nakoniec skončia v sestričkinej šatni. Carlisle s Jasperom a Emmettom preberali všetko možné, počínajúc sebakontrolu a rôzne boje zúriace na juhu, končiac rýchlymi autami. Jedine ja a Edward sme boli potichu vychutnávajúc si vzájomnú prítomnosť.

Edward:

Atmosféra sa pomaly uvoľnila a každý sa začal zamestnávať niečím iným. Ženská časť osadenstva bez môjho anjela sa nadchýnala nad Alicinou krásne veľkou šatňou, zatiaľ čo mužská časť bezo mňa riešila problematiky, či je lepšie auto alebo motorka. Emmettove myšlienky boli však venované len mojej sestričke.

,,Emmett, prosím ťa. Skús sa s tými myšlienkami krotiť.“ Už som ho musel zaraziť, keď si začínal predstavovať Rosalie v plavkách.

,,Prepáč, no nejde to. Provokuje ma,“ veselo riekol Emmett a pokračoval v snívaní. Zrazu mi však Bella chytili za ruku a v mojej hlave sa rozhostilo ticho aké som už desaťročia nezažil. Nechápavo som sa po všetkých v miestnosti zahľadel až som pohľadom spočinul na Belle. Hravo sa na mňa usmievala a v tom som ju začul, jej vnútorný hlas ako ku mne prehovára.

,Prepáč, no myslela som si, že by si to uvítal. Poznám Emmetta, len jeho slová vedia žrať nervy, nie to ešte jeho myšlienky. Chúďatko, neviem a ani nechcem si predstaviť načo môj úžasný braček myslí.' Bol som absolútne zaskočený a zmohol som sa len na tiché: ,, Ako?“

,Som niečo ako štíť. Je to moja schopnosť. Preto si mi nemohol čítať myšlienky. Teraz som aj teba zaštítila. Takže jediné čo môžeš teraz počuť sú tie moje. Prepáč,' smutne sa zahľadela na naše ruky a chcela tú svoju odtiahnuť, no to som jej nedovolil. Zovrel som ju vo svojej silnejšie a ticho hlesol.

,,Nie a ďakujem. Prepáč za moje chovanie, no zaskočila si ma.“

,Nechcel by si sa odtiaľ nenápadne vytratiť? Poznám jedno tiché miesto,' v myšlienkach sa ma pýtala. Zoširoka som sa na ňu usmial a súhlasne som prikývol. Počas nášho rozhovoru sa môj otec s bratom a Emmettom pobrali do garáže obdivovať Emmettov Jeep. Spolu, ruka v ruke sme sa vybrali von, smerujúc do blízkeho lesa, zanechávajúc ostatných v dome. Šli sme pomalým ľudským krokom, čo mi však prekvapivo nevadilo. Vychutnával som si každú jednu chvíľu strávenú s ňou. Zrejme na tom bola rovnako, neprítomne sa kamsi do lesa usmievala a v duchu si pohmkávala akúsi melódiu. Až teraz som si uvedomil, že ju poznám.

,,Debussy?“ zvedavo som sa spýtal. Ako mi to moja sestrička rada pripomínala, niečo také už počúvam len ja.

,Vadí ti to? Mám spievať niečo iné?'

,,Nie, ja len že je to moja obľúbená pieseň,“ žeby fanušíčka klasiky?

,Aj moja,' v duchu hlesla a pokračovala v spievaní. Konečne som mohol počuť jej myšlienky, no bola veľmi opatrná. Ešte nikoho som nevidel si tak chrániť svoje názory. No zdalo sa akoby to bolo pre ňu prirodzené. Asi po pol hodine ľudskej chôdze sme sa dostali na kraj akejsi čistinky. Slnko sem jasne dopadalo a Bella sa vybrala presne do stredu. Keď na ňu dopadli slnečné lúče, absolútne mi to vyrazilo dych. Bola neskutočne nádherná. Dokonalá. Pomaly som sa k nej pridal a znovu ju chytil za ruku. Zastala a nežne sa na mňa usmiala. V tom som ju na seba stiahol a sadol si do stredu lúky. Sedela mi na kolenách a v duchu priam skákala od šťastia. Potom sa zarazila a znovu začala spievať.

,,To aby sa ti nezašpinili nohavice. Alice mi to asi neprežila,“ sprisahanecky som na ňu žmurkol a usmial sa. Bella to nevydržala a rozosmiala sa. Jej smiech bolo niečo očarujúce. Najkrajšia hudba pre moje uši.

,Takže takých ako my je viac?' v duchu sa ma pýtala a narážala na náš spôsob života.

,,Áno. Ja osobne poznám ďalších piatich, žijúcich neďaleko v Denali, no Carlisle má takýchto známych po celom svete.“

,Kde napríklad?' vyzvedala.

,,No nejakých priateľov má v Írsku a aj v Brazílii, no a troch ďalších žijúcich v Egypte.“

,V Egypte? Čím sa tam živia? Ťavami?' seriózne sa snažila prísť na vhodný druh potravy žijúci v takýchto klimatických podmienkach. Neudržal som sa a teraz som sa pre zmenu rozosmial ja. Urazene sa na mňa zahľadela.

,,Prepáč, no pobavila si ma. Ahm ... Nie ťavami sa neživia. Lovia skôr hrochy a občas aj krokodíly. Žijú skôr v blízkosti riek.“

,Ha ha ha,' sarkasticky sa smiala, no potom však zvážnela.

,Nikdy som si nepredstavovala, že by nás mohlo byť až tak veľa. Nikdy by sa mi ani nezdalo, že som mohla stretnúť dokonca piatich a nie to ešte takých ako ste vy.'

,,Nie si sama, kto bol veľmi milo prekvapený,“ a nežne som sa na ňu usmial. Bola naozaj roztomilá.

,,Asi by sme už mali ísť.“ Pomaly sa už začalo stmievať, celý deň v jej spoločnosti ubiehal tak rýchlo.

,Asi máš pravdu,' rovnako nechcene pripustila a tak sme sa vybrali smerom k domu. Pre tentoraz sme šli upírksym tempom a tak sme tam boli ani nie za minútu. Pred domom už stáli všetci ostatný a čakali na nás. Z ich myšlienok som vyčítal, že všetci mierime k nám domov.

,,No konečne, už sme si mysleli, že po vás vyhlásime pátranie,“ kto iný ako Emmett.

,,My dvaja máme ešte nevyriešené účtý,“ nahnevane riekla Bella a smerovala svoj pohľad na svojho bračeka. Ten jej venoval jeden zo svojich škodoradostných úsmev, no nič nehovoril.

,,Môžeme ísť,“ zvolala Alice a už sa aj s ostatnými vybrali preč.

,,Kam?“ spýtala sa zmätená Bella.

,,Ideme na exkurziu k nám domov,“ vysvetlil som jej a hneď sme ich aj nasledovali.

,,Páni, ten dom je nádherný Esmé,“ pochvaľovali si ho všetci traja návštevníci, keď sa prechádzali po našom obydlí. S Bellou sme sa akosi podvedome znovu vytratili, tentoraz do mojej izby. Bella si zaujato prezerala moju zbierku kníh a CD - čok. Často sa pri niečom pozastavila a pochválila to. Tak teraz bola ešte roztomilejšia než predtým. Keď dopozerala, rozhodli sme sa vrátiť dolu do obývačky, kde už sedeli všetci ostatní. Naši rodičia boli zahĺbení do rozhovoru s Alice a Jasperom, zatiaľ čo sa Emmett hašteril s Rosalie.

,,Môjho brata si nevšímaj, Rosalie. Presne ako ja,“ veselo jej poradila Alice a Bella naraz, čo vyvolalo ešte lepší efekt.

,,Je dobré vedieť, že nežerie nervy len mne, ale aj iným,“ nahnevane hovorila moja sestrička.

,,No tak, kráska. Kedy si už konečne priznáš, že sa ti páčim?“ pokračoval Emmett akoby sa nič nestalo.

,,Hneď ako dospeješ, svalovec,“ odsekla mu Rose a presadla si k Esmé na vedľajšiu pohovku. Emmett sa na ňu len pobavene usmial a nechal sa vtiahnuť do rozhovoru medzi Carlislom a Jsperom. Bella si k nim chcela prisadnúť, na ja som ju chytil za ruku a nasmeroval k piánu. Sadol som si zaň a začal hrať. Pomaly si ku mne prisadla a vychutnávala tóny rinúce sa z klavíra. Po tejto skladbe som zahral ešte ďalšie tri, keď sme si všetci všimli, že začína svitať.

,,Hráš nádherne,“ zložila mi poklonu Bella a potom vstala. Rovnako ako jej súrodenci.

,,Asi by sme už mali ísť,“ dosť smutne riekla Alice. Bolo jasné, ž nikomu sa nechce, aby nás opustili, dokonca ani Rosalie.

,,Čo keby sme o hodinu vyrazili na nákupy? Všetci spoločne,“ navrhla Alice a rozžiarila sa pri tom ako slniečko.

,,Ja nemám nič proti,“ ihneď súhlasil Jasper. Šiel by kvôli nej aj na koniec sveta.

,,Ja som za,“ súhlasila Rose a hneď nato aj naši rodičia.

,,Varujeme vás. Neviete do čoho idete,“ vážne prehlásil Emmett a Bella súhlasne prikyvovala.

,,Tých dvoch si nevšímajte, pôjdu tiež. Takže sme dohodnutí. Ja, Emmett, Rosalie a Jasper pôjdeme Jeepom, pričom Edward, Bella, Esmé a Carlisle pôjdu Volvom. Takže dovi o hodinu,“ rozlúčila sa s nami Alice a už vykročila smerom domov. Jej súrodenci ju pomaly nasledovali hneď ako sa tiež rozlúčili, keď v tom Bella zrazu ticho povedala Emmettovi: ,,Pomsta je sladká, braček.“

,,Hej, Alice. Vieš čo sa stalo tvojmu obľúbenému žltému tričku s čiernymi srdiečkami? Nestratilo sa, Emmett ho použil ako handru na utretie olejovej škvrny v garáži,“ zavolala na svoju sestru a potichu sa zachechtala. Po tomto sme už len videli dve šmuhy ako miznú v lese. Bella sa za nimi pobavene usmievala, ešte raz nám zakývala a tiež sa stratila medzi stromami.

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek OneFamily - 6. kapitola: