Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » One Family - 9. kapitola

26.03.2010 (20:15) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2988×

9. kapitola: Čo bolo po plese?

Edward:

Milujem ma. Ona, anjel, ma miluje. Bolo to niečo neuveriteľné. Cítil som, že keby som chcel, tak by som mohol aj lietať. Nič nemohlo skaziť moju radosť. Nič... Až na jedno. Tanya. Hneď po plese, keď už sme všetci odchádzali, som začal konečne dávať pozor na myšlienky mojej rodiny a to čo som zistil sa mi vôbec nepáčilo. Chcela skaziť tento krásny okamžik, no ja to nedovolím. Nie, konečne som šťastný a svoje šťastie si nenechám len tak vziať. Odviezol som svojho anjela domov a teraz som sa s ním lúčil.

,,Už teraz mi chýbaš,“ tíško šepla a jemne ma pobozkala. Stáli sme v tesnom objatí na verande jej domu a najradšej by som tu s ňou ostal navždy. Nechcel som ju tu teraz nechať, no musel som to s Tanyou vyriešiť raz a navždy. Keď sme sa od seba odtrhli a usmial som sa a nežne ju pohladil po tvári. Slastne zavrela oči a vychutnávala si môj dotyk. Neodolal som a znovu spojil naše pery v nádherný bozk.

,,Čo keby sme sa zajtra, no teda vlastne už dnes, stretli?“ navrhol som. Šťastne sa na mňa usmiala a povedala: ,,Mám to brať ako pozvanie na rande, pán Cullen?“ Úsmev som jej opätoval.

,,Presne tak, slečna McCartneyová.“

,,Tak v tom prípade prijímam. Kedy a kde?“ Premýšľal som a vtom ma to napadlo.

,,Na tvojej lúke. Povedzme tak o siedmej?“ Súhlasne prikývla a znovu ma pobozkala. Potešil som sa, keď som videl aká je nedočkavá.

,,Ešte párkrát to spravíš a nebudem schopný od teba odísť,“ priznal som sa jej, lebo moje odhodlanie sa pomaly rúcalo. Šibalsky sa na mňa usmiala a riekla: ,,A bolo by to také zlé?“

,,Jasné, že nie. No hovoril som ti, že k nám prišli dvaja naši známi.“ Smutne si povzdychla, ešte raz ma pobozkala a vymanila sa mi z objatia.

,,Ja viem, bol to len posledný pokus. Tak už bež. Presne o siedmej ťa čakám na našej lúke?“ a dala dôraz na našej. Neodolal som a znovu ju pobozkal. Odtiahol som sa od nej a zadíval sa jej do očí.

,,Milujem ťa,“ jednohlasne sme si vyznali. Vtom sa otvorili dvere, pred ktorými sme stáli a v nich Alice. Chytili Bellu za ruku a vtiahla ju dnu.

,,Ahoj,“ zvesela zvolala a už zatvárala dvere.

,,Uvidíme sa,“ stihol mi ešte môj anjel povedať a potom sa dvere zabuchli. Vrátil som sa do auta a uháňal do jamy levovej.

Vstúpil som vchodovými dverami dnu a už ma objímala. Odtisol som sa od nej a všimol si, že všetci sú v obývačke.

,,Ahoj, Edward. Tak si mi chýbal.“

,,Škoda, že ty mne nie,“ tvrdo som jej povedal a z myšlienok mojej rodiny som sa dozvedel, že mi moju hrubosť vôbec nevyčítajú. Postrehol som, že keby nie mňa, tak už po Tanyi vyvreskujú. Toto potešenie však chceli nechať mne. Prekvapila ma ja moja mama. Vždy bola mierna a jemná, hádku nenávidela a vždy keď sa dalo, predchádzala jej, no teraz sa aj ona len tak - tak udržiavala. Tanya na mňa nechápavo pozrela a strážila si myšlienky.

,,Čo tu robíš?“

,,Ako som povedala chýbal si mi. Tak som sa rozhodla, že ťa prekvapím.“ Moja rodina už vrela hnevom a chudák Kate sa nám pohľadom ospravedlňovala.

,,Tak to sa ti podarilo,“ odsekla jej Rosalie.

,,Myslím, že by ste sa mali vrátiť domov,“ riekla Esme.

,,Ale prečo, veď len teraz sme prišli,“ namietala Tanya a snažila sa ma objať.

,,Tak a dosť. Už to musím prestať. Pochop to už konečne. Nemám ťa rád. Medzi nami nikdy nič nebude.“ Tanya sa prestala ovládať a už sa poriadne hnevala.

,,Prečo? Je v tom jedna z tých vašich nových známych. Je v tom tá Bella?“

,,Nemiloval som ťa predtým a nemilujem ťa ani teraz. My k sebe nepatríme.“

,,Odkiaľ to môžeš vedieť. Veď sme to nikdy spolu ani neskúsili,“ oponovala mi a začala si robiť falošné nádeje.

,,Viem to, a prečo? Lebo ja milujem Bellu. S ňou som konečne dokonale šťastný. Ja a Bella k sebe patríme. Boli sme stvorení jeden pre druhého. Pochop to už konečne a daj mi pokoj. Pohni sa ďalej a možno aj ty nájdeš niekoho koho budeš milovať a ktorý bude milovať teba,“ snažil som sa jej to vysvetliť.

,,Ale ja milujem teba.“

,,Tanya, tomu ani ty sama neveríš. Urazil som tvoju hrdosť a teraz sa snažíš dokázať, že som spravil obrovskú chybu, keď som ťa odmietol.“ Tanya na mňa nahnevane zazerala.

,,Tanya, majú pravdu. Nemáme tu čo robiť a ty už vôbec nie. Poďme domov,“ zapojila sa aj Kate.

,,Ty čuš. Nevieš o čom hovoríš,“ odsekla jej Tanya, urazená jej nesúdržnosťou.

,,Nie, nebudem ticho. Preboha, spamätaj sa. Chováš sa ako rozmaznané, urazené decko a nie ako storočný upír. Nemáš žiadnu hrdosť?“ nedala sa Kate a ja som vedel, že iba jej sa ju môže podariť dostať odtiaľto.

,,Ak miluješ Edwarda ako to tvrdíš, tak určite chceš, aby bol šťastný. A on je šťastný s Bellou. Tak ho nechaj a hľadaj svoje vlastné šťastie niekde inde, lebo tu nie je,“ Tanya sa už pomaly ukľudňovala a ja som videl, že je to už vyhrané.

,,Dobre, rozumiem. Len sa prezlečiem a môžeme ísť,“ rezignovala a obzrela sa na sestru.

,,Poď so mnou, niečo ti vyberiem,“ zvolala Esme a pobrali sa do jej izby.

,,Kate, vďaka.“

,,Je to najmenej čo som mohla urobiť. Prosím, odpusťte nám to. Keby som len vedela, čo má za lubom, tak by som určite zastavila.“

,,Nie je to tvoja chyba,“ odpovedal jej Carlisle a všetci sme sa vybrali von pred dom.

,,Ako si prišla?“ vyzvedal Jasper. Kate sa zahanbene ošila a priznala: ,,V tej rýchlosti som ukradla auto. Bolo to ako osud. Takým rýchlym autom som ešte nikdy nešla. Stále blízko lesa, kde bývame. Čo my pripomína, nemáte jedno auto nazvyš?“ Z jej myšlienok som vyčítal, ako ju skoro zadržali pri hraniciach, kde to auto nechala a odtiaľ už len utekala. Rozmýšľal som, no nič ma nenapadalo. Pomaly už začalo svitať a ja som si až teraz uvedomil ako rýchlo to ubehlo. Onedlho budem znovu so svojou Bellou.

,,Nie, ale niečo by som ti mohol zohnať,“ navrhol sa Jasper a myslel na opustený autobazár pred Forksom.

,,Nešlo by o nič veľmi rýchle, no snáď to postačí. A nemusíte ho vracať.“

,,To by bolo skvelé. Ešte predtým by som mala rýchlo chytiť niekoľko srniek. Keď mi Rosalie zavolala, bola som práve na love. Nechcem nič riskovať,“ povedala Kate a premýšľala či tu nechať Tanyu len tak.

,,Neboj, my na ňu dohliadneme,“ riekla Rosalie a vrátila sa do domu za Esme.

,Edward, asi mi budeš musieť pomôcť, neviem, či to auto dokážem opraviť sám,' poslal my myšlienku môj brat. Pozrel som na hodinky, bolo pol siedmej. To by som mohol stihnúť.

,,Dobre, ideme pre to auto,“ rozhodol som, rýchlo sme sa ešte prezliekli a vyrazili k autobazáru.

Dúfal som, že Esme s Rosalie stačia na Tanya ak by sa o niečo pokúsila, keďže Carlisle šiel s Tanyou ukázať jej naše loviská. Konečne sme tam došli. Volvo som zaparkoval blízko stromov a s Jasperom sme sa tam nenápadne vkradli. Našťastie tu nebol nikto až na pár dobermanov, ktorí boli uviazaní. Hneď ako sme na nich výhražne zavrčali, stiahli sa do búdy. Našli sme to čo sme potrebovali, postaršie Audi stále blízko veľkej brány nasmerovanej dozadu, k lesom a zo všetkých aút na tomto ,,šrotovisku“ bolo najrýchlejšie. Skúsili sme ho naštartovať, no presne ako sme predpokladali, kládlo odpor. Pozreli sme sa pod kapotu a to čo sme uvideli, sa nám vôbec nepáčilo. Sviečky boli vyhorené, karburátor nepoužiteľný a samozrejme žiaden benzín. Poobzerali sme sa po celom autobazáre a hľadali vhodné súčiastky. V jednom dobre zašitom aute som našiel sviečky a Jasper zase karburátor. Ja som sa to snažil čo najrýchlejšie nahodiť, zatiaľ čo môj brat hľadal benzín. Žiaden tu nebol, takže si vzal Volvo a namieril si to rovno k benzínovej pumpe.

Auto hodnú chvíľu hlučne protestovalo ohľadom jeho zmien, no nakoniec sme ho s Jasperom spojazdnili. Keď som sa pozrel na hodinky, zdesil som sa. Nemyslel som, že by to trvalo až tak dlho. Bol trištvrte na osem a Bella ma už určite musela čakať. Nemohol som však za ňou utekať, nemohol som tu nechať svoje auto. Šialenou rýchlosťou sa ponáhľal domov a celý čas moje vnútro zvieral akýsi zlý, nepríjemný pocit. Zastal som na odbočke k nášmu domu, dúfajúc, že mi auto Rosalie zaparkuje a už som sa hnal na našu lúku. Vždy som bol rýchlejší než ostatní, no tentoraz som chcel utekať rýchlosťou svetla. Konečne som tam bol, no Bella nikde. Cítil som jej vôňu. Bola čerstvá, takže to znamená, že tu bola. Ale kde je? Poriadne som sa nadýchol a šiel v smere jej vône. Jedna prichádzala sprava, smerujúc k jej domu a druhá zase zľava. No počkať, tamtým smerom je predsa náš dom. Žeby šla k nám? Ou, nie. Tanya!

Bella:

Samozrejme ako som predpokladala ma moja sestrička a braček nenechali len tak. Vyzvedali o všetkom, čo sa včera stalo. Keď už bolo o päť minút sedem a ja som im povedala, že má stretnutie s Edwardom, konečne ma nechali. Alice mi ako vždy pomohla s oblečením. Vybrala mi tmavomodré tričko na ramienka a čierne čipkované bolerko, ktoré z dosť veľké výstrihu trička nezakrývalo takmer nič. K tomu mi nariadila džínsovú minisukňu a čierne čižmy. Rýchlo ma jemne nalíčila a učesali mi vlasy a ja už som sa náhlila za svojou láskou. Ešte stále som nemohla uveriť, že ma miluje. On, taký dokonalý, môže milovať niekoho tak obyčajného ako ja. Keď mi včera vyznal lásku, skoro som omdlela (ak to bolo možné). Keď mi hovoril tie krásne slová, mala som pocit, že sa mi podlomia kolená (ak by aj to bolo možné). Teraz som stála v strede našej lúky a čakala na neho. Netrpezlivo som sledovala hodinky a začínala som byť nervózna. Prečo mešká? To sa mu vôbec nepodobá. Žeby zabudol? Nie, to určite nie. Ale čo ak? Nie, určite sa muselo niečo stať. Možno je to kvôli tým ich hosťom. Áno, bude to určite pre to. Onedlho sa ukáže.

Čakala som a čakala. Bolo už pol ôsmej a ja som sa rozhodla, že sa zájdem pozrieť k nemu domov, čo ho tak zdržalo. Vybrala som sa teda tam, no nikto tu nebol. Teda vlastne niekto hej. Ale nepoznala som toho dotyčného. Zo začiatku som chcela odísť, no akosi som nevedela donútiť nohy pohnúť sa. Vošla som teda do prázdneho domu a sledovala tú novú vôňu. Smerovala do Edwardovej izby. Pomaly som otvorila dvere a nakukla dnu. Stála tam naozaj krásna upírka a iba v uteráku. Musela vedieť, že niekto vošiel dnu, no otočila sa na mňa až po chvíli.

,,Ahm... Želáš si niečo?“ opýtala sa ma.

,,Ja... Hľadám Edwarda. My... mali sme sa stretnúť.“ Zasmiala sa začala zbierať veci porozhádzané po izbe. Neuniklo mi, že sa tu váľal Edwardov smoking spolu s kravatou a košeľou. Pomaly ma začínala chytať panika.

,,Musel si odskočiť na lov. Po noci akú sme prežili dnes nadránom musel na lov. Vlastne to robieva vždy po takýchto nociach, ak vieš kam tým narážam,“ týmito slovami ma absolútne odzbrojila. Keby som bola človek, tak by som sa už určite zrútila. Nie, to nemôže byť pravda. Nie, on ma predsa miluje, povedal mi to. Akosi som sa nemohla nadýchnuť, ešte šťastie, že som nemusela dýchať. Zvrtla som sa na päte a ponáhľala sa odtiaľto čo najďalej. Keď som vychádzala cez dvere pri kuchyni a stretla som Esme s Rosalie, no vôbec som ich nevnímala. Pridala som a utekal najrýchlejšie ako som mohla. Bože, ako mi teraz chýbali slzy. Vrútila som sa do nášho domu ignorujúc zvedavé pohľady mojich súrodencov a zavrela sa vo svojej izbe. Chrbtom som sa oprela o dvere a zviezla sa na zem. Otriasali mnou tiché vzlyky.

,,Chcem byť sama,“ hlesla som, lebo som zacítila Emmetta s Alice stojacich pred mojimi dverami.

,,Ale...,“ chcela namietať Alice, no zarazila som ju.

,,Prosím, nechajte ma samú.“ Vedela som, že tam ešte chvíľku stáli, no potom zišli dole do obývačky. Nechali samú a ja som sa utápala vo svojej bolesti. Mala som pocit, ako by som nemala zlomené srdce, ale rozmliaždené, vetrom odviate. Celý čas som sa samej seba pýtala, čo som urobila zle. Bola som až taká naivná, láskou zaslepená, že som nevidela ako mi klame? Ale, veď keď mi vyznával lásku, cítil som, že to myslí vážne. Tak čo sa stalo. Čo som urobila zle? Prečo nemám právo byť šťastná?

Edward:

Ponáhľal som sa za svojim anjelom a už z diaľky som počul nahnevané hlasy vychádzajúce z nášho domu. Moje Volvo tam už bolo zaparkované, hneď vedľa práve spraveného Audi.

,,Čo si jej povedala?“ kričala Rosalie na Tanyu a ja som v jej myšlienkach zazrel Bellu ako odtiaľto pred chvíľou odchádza, v tvári ubolený výraz. Čo spravila? Ja ju asi zabijem. Vletel som do obývačke, kde zúrila hádka v plnom prúde. Schmatol som Tanyu za ramená a silno som ňou zatriasol.

,,Ihneď mi povieš, čo si jej povedala alebo si ma nepraj,“ nepríčetne som sa jej vyhrážal a v očiach som jej zazrel strach. Ukázala mi svoje myšlienky a ja som zalapal po dychu.

,,To si nespravila?!“ zavrčal som na ňu.

,,Áno, spravila. No a čo. Teraz už aspoň dá pokoj a my...,“ zahriakol som ju.

,,Žiadne my nikdy neexistovalo, neexistuje a nikdy ani nebude existovať. A teraz ti pekne radím, aby si odtiaľto vypadlo skôr než sa vrátim, inak si to odskáčeš,“ dopovedal som a už som sa hnal za svojou Bellou.

,,Edward, vráť sa,“ začul som ju po mne volať, no nevenoval som tomu žiadnu pozornosť.

Drzo, bez zaklopania som sa vrútil do ich domu ako víchor.

,,Je vo svojej izbe,“ oznámila mi Alice, z ktorej myšlienok som videl, ako mala víziu, že sem prídem hľadať ju. Vybehol som po schodoch a začul jej tiché vzlyky. Ten zvuk mi trhal uši. Musel som tomu zabrániť. Ani som nezaklopal a vošiel som dnu. Všetky závesy na oknách mala zatiahnuté. Síce tu bola tma, jasne som ju videl. Čupela v rohu izby, kolená si objímala rukami a tíško, bez sĺz, plakala. Rýchlo som k nej podišiel a vzal ju do náručia. Sadol som si s ňou na zem a snažil sa ju upokojiť.

,,Ššš, Bella,“ tíšil som ju, no ona sa zrazu akoby spamätala a vyskočila mi z náručia.

,,Klamal si mi? Všetky tvoje včerajšie slová boli len klamstvá?“ zronene sa ma pýtala. Nešťastne som pokrútil hlavou a predtým než by mi stihla újsť, som ju znovu chytil do náručia, nedovoliac jej pohnúť sa.

,,Myslíš si, že som klamal? Naozaj si to myslíš?“ musel som to vedieť. Vážne tomu verila? Dlho mi hľadela do očí a potom hlesla: ,,Nie.“ Ešte silnejšie som ju objal a ona mi skryla tvár do hrude.

,,Milujem ťa Bella. Teba. Počuješ. Nikdy by som nespravil niečo také,“ jemne som ju hladil po chrbte a vlasoch.

,,Tanya to na teba zahrala. Nebol som na love. Bol som s Jasperom v tom odľahlom autobazáre a snažil sa spraviť auto, aby sa odtiaľto Tanya so sestrou mohli dostať. Veríš mi?“ zdvihol som jej tvár tak, aby sa na mňa pozrela.

,,Verím,“ jasne riekla a ja som ju pobozkal.

,,Nikdy by som ti neklamal a nikdy by som ti to nespravil.“

,,Ja viem. Milujem ťa,“ hlesla a jemne sa dotkla mojich pier. Bozk som prehĺbil a cítil ako vo mne narastá niečo, čo som doteraz necítil. Túžil som mať ju pri sebe ešte bližšie, no vedel som, žeby mi to nestačilo. V tom sa však domom ozval Alicin radostný výkrik, na čo sme sa od seba odtrhli. Obidvaja sme prerývane dýchali, aj keď sme to nepotrebovali. Zišli sme dole do obývačky odkiaľ to prišlo. Alice objímala nič netušiaceho Jaspera, ktorý tu ani neviem čo robil.

,,Čo som spravil?“ vyzvedal Jasper.

,,Ešte nič,“ tajomne riekla Alice, no ja som jasne videl víziu, ktorú mala pred chvíľou. Hlavným predstaviteľom bola ona a Jasper. Miesto som nespoznával, no bolo to niekde na útese. No najdôležitejším faktom bolo, že jej v tej vízii vyznával lásku. Ach, jaj. Žeby bol na obzore ďalší párik. Bella ma zrazu chytila za ruku a ťahala ma von z domu. Šiel som vedľa nej a rukou som ju chytil okolo pása. Hlavu si oprela o moje rameno a niekam nás viedla.

,Vysvetli mi to,' požiadala ma v myšlienkach a narážala na Tanyu. Šli sme pomaly a ja som jej zatiaľ cestou vysvetľoval, čo sa vlastne stalo. Až niekde v polke cesty som si uvedomil, kam mierime. Šli sme ku mne domov.

,,Takže si s ňou nikdy nič nemal? Nikdy si k nej necítil to čo cítiš ku mne?“ ešte raz sa uisťovala Bella.

,,Nikdy.“ Usmiala sa na mňa a pobozkala ma.

Už sme stáli pred naším domom, keď sa ma Bella opýtala.

,,Ešte je tu?“ Ani som nemusel čítať myšlienky, aby som vedel, že áno. Pred domom totižto ešte stále stálo staré Audi. Prikývol som na súhlas a potom sa Bella pohla k domu. Zmätene som vedľa nej kráčal, až kým sme nevošli do obývačky. Vedel som, že je v nej iba Tanya, pretože myšlienky ostatných prichádzali z garáže. Boli tam schovaní naschvál. Alice im pred chvíľou volala, že si Bella potrebuje niečo vybaviť s Tanyou, a že by tam asi nemali byť.

,,Tak už ti dala pokoj?“ pýtala sa ma Tanya otočená ku mne chrbtom.

,,Nie,“ odpovedala jej tvrdo Bella.

,,A ani nedá.“ Tanya sa prekvapene otočila a hneď ako zbadala, že ju objímam, nahnevala sa.

,,Teraz ma dobre počúvaj Tanya. Poviem ti len raz. Ak sa ešte raz pokúsiš o niečo takéto, neželaj si ma. Nielenže tým nič nedosiahneš, no ešte nám budeš mariť voľný čas. Ja Edwarda milujem a on miluje mňa. Počuješ dobre? Miluje mňa a ja sa ho nikdy nevzdám. Nikdy. A teraz mi radšej zmizni z očí, predtým než by sa ti niečo mohlo stať. Ak si ešte nestretla upírku chrániaci svoju lásku, tak radšej ani nechci,“ celý čas, čo to moja láska hovorila, som hrdosťou na ňu priam rástol. Chránila našu lásku a bola ochotná sa pre ňu aj pobiť. Musel som uznať, že keď chcela, vedela vyvolať strach. Tanya pred jej výhražným pohľadom až ucukla. Rýchlo sa však pozbierala a predtým než odišla von dverami, ešte povedala: ,,Ja sa Edwarda len tak ľahko nevzdám.“

,,To je dobre, aspoň si to s tebou budem môcť vybaviť,“ zavrčal môj anjel a Tanya konečne odišla. Počul som ako nastúpila do auta, nsledovaná svojou sestrou a potom už len hučanie motora, ktoré sa stále viac a viac vzďaľovalo. Pozrel som sa do očí svojho osobného zázraku a zoširoka sa na ňu usmial. Úsmev mi opätovala a vášnivo sa mi prisala na pery. Znovu ma chytil ten pocit, neskutočná túžba mať ju. Odtrhla sa odo mňa a úsmev sa jej ešte viac roztiahol.

,,Milujem ťa,“ jednohlasne sme hlesli.

,,Ak ešte raz bude otravovať, nech ide o čokoľvek, daj mi vedieť a ja ťa ochránim,“ hrdo preniesla a ja som sa len zasmial.

,,Dobre.“  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek One Family - 9. kapitola: