Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » One Family - 8. kapitola

25.03.2010 (16:30) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 6457×

8. kapitola: Ples

Bella:

Urobila som to. Pozvala som ho a on súhlasil. Súhlasil. Doteraz som ešte nikdy nebola šťastnejšia ako práve teraz. On naozaj súhlasil. Chcel ísť na ten ples so mnou. Bola som taká natešená, že som si po ceste domov poskakovala ako Červená Čiapočka keď išla po lese za babičkou. Čo ten upír so mnou robí, že myslím na takéto veci? Až keď som stála pred vchodovými dverami, niečo som si uvedomila. Niekto si v dome pospevoval a niekto si pískal. Vošla som dnu a zamierila si to za spevom. Alice tancovala cez svoju izbu do šatne a popritom si pospevovala akúsi zamilovanú pesničku. Pobavene som nad tým pokrútila hlavou a ani som sa nemusela pozerať, kto tu píska. Emmett sa hral zo svojim Jeepom a nerušene, ignorujúc Alicino spievanie, si popiskoval. Zdá sa, že nie som jediná, kto tu má neobyčajne dobrú náladu.

V pondelok ráno som celá nedočkavá už celú hodinu pobehovala po svojej izbe. Našťastie ma prišla vyslobodiť Alice, keď mi vybrala moje dnešné oblečenie. Samozrejme, každý kúsok odevu bol zo sobotňajšieho nákupu. Neriešila som to a obliekla si pohodlné čierne úzke džínsy, biele tričko s hrubšími ramienkami siahajúce mi tesne pod zadok a na to ružový pletené bolerko s trištvrťovým rukávom. Obula som si moje v poradí druhé ružové lodičky a rýchlo sa ponáhľala za súrodencami, ktorí už netrpezlivo čakali v aute.

Do školy sme to stihli len tak - tak. Deň sa vliekol nechutne pomaly a už pred obedom som stihla odmietnuť štyroch chlapcov, ktorí ignorovali, že nastávajúci ples je dámskou volenkou. Alice na tom nebola o nič lepšie, no Emmett si to zlízol. Dievčatá za ním chodili ako na bežiacom páse a vôbec nebrali do úvahy, že už je zadaný. Hneď ako sa skončil obed, ponáhľala som sa na spoločnú hodinu s Edwardom. Ako vždy som tu bola skôr a tak som si prichystala všetky knižky, vlastne repliky, potrebné na hodinu. Tesne pred zazvonením sa objavil vo dverách a ako vždy mi jeho krása vyrazila dych. Mal na sebe voľné čierne rifle, ktoré na ňom zbožňujem a bielo - sivé tričko s dlhým rukávom, ktoré som mu pri sobotňajších nákupoch vybrala ja.

,,Pekné tričko,“ pochválila som ho a ona sa na mňa očarujúcu usmial. Chystal sa mi niečo povedať, keď ho v tom vyrušila Jessica Stanleyová. Znovu stála pri našom stole a snažila sa upútať Edwardovu pozornosť.

,,Ahoj Edward. Tak som rozmýšľala, či si náhodou nezmenil názor na ten piatkový ples a nechcel by sa tam ísť so mnou?“ spýtala sa s nádejou a koketne naňho žmurkla. V tom momente som si predstavila ako by som po tej skočila a najradšej ju zaškrtila.

,,Nie, nechcel. A už som zadaný,“ veselo jej odvetil Edward a ani sa na ňu neobzrel.

,,Kto...?“ zarazene sa pýtala a jej nahnevaný pohľad smeroval na mňa.

,,Ja som ho pozvala. Máš s tým problém?“ spýtala som sa jej s jasnou výzvou v hlase.

,,Nie, iste že nie,“ trochu pred mojim výhražným pohľadom ucukla, no ešte som ju nenechala odísť.

,,Tak to som rada. A mohla by si, prosím ťa, odkázať aj ostatným dievčatám, ktoré sa Edwarda chystajú pozvať, že je už zadaný? To aby zbytočne nemárnili svoj čas.“ Vystrašene pokývala na súhlas a rýchlo sa pakovala na svoje miesto.

,,Dúfam, že ti to nevadilo. Teraz už aspoň má dôvod zabiť ma,“ usmiala som sa na môj osobný zázrak a vrúcne dúfala, že som sa ho tým nijak nedotkla.

,,Ani v najmenšom. Najskôr by som sa ti za to mal poďakovať. Teraz mi už snáď dajú pokoj.“ Pobavene mi opätoval úsmev.

,,Alice sa rozhodla, že zajtra vezme mňa, Rosalie a Esme na nákupy, takže už potom budeš vedieť akej farby mám šaty a ak sa nemýlim, čo sa určite nemýlim, tak Emmetta, teba, Jaspera a Carlisla chce vziať na nákupy v stredu.“

,,Vďaka za varovanie.“

Presne ako to mala Alice v pláne, tak sme sa v utorok ihneď po škole vybrali domov odniesť si veci, kde nás už Rosalie s Esme vyzdvihli v červenom kabriolete. Teraz keď nad tým uvažujem, by ďalšie auto v našej rodine nebolo na škodu. Alice navigovala Rosalie k tomu podľa nej najvhodnejšiemu butiku v Port Angels, kde by sme mohli dostať to čo potrebujeme. A ako vždy keď išlo o módu, sa tento malý čertík nemýlil. Vyskúšali sme azda všetky plesové šaty až kým sme nenašli víťazov. Ako som nielen ja a Edward, ale aj Alice predpokladali, nakoniec som si vybrala modré šaty. Už na prvý pohľad sa mi strašne zapáčili. Boli na tenké ramienka s hlbším výstrihom. Na prsiach sa trochu zbierali, no nebolo to príliš. Na brušku ma látka s nádhernými výšivkami tesne obopínala a potom už sukňa jednoducho padala na zem. Cez bedrá sa niesol akýsi opasok, pričom som mala chrbát skoro holý. Dokázala som si k tomu predstaviť aj účes. Bol by to trochu zložitejší drdol, no nie v strede, ale viac napravo.

Alice si zvolila veľmi pestrý a živý model, ktorý sa k nej neskutočne hodil. Už som si vedela predstaviť Jaspera ako nad ňou slintá (no keby mohol slintať). Išlo o šaty s uzučkým viazaním ku krku a tiež hlbším výstrihom, zvýrazňujúcim jej dekolt. Takisto sa aj jej na prsiach látka jemne zbierala a potom už len voľne padala k zemi. V strede pod prsiami sa nachádzala krásna brošňa, ktorá s žlto-zelenými šatami tvorila dokonalosť. Alice nám vylíčila svoj účes. Pre tentoraz zvolila jednoduchosť, preto bude mať vlasy jemne natočené, rozpustené a predné vlasy vzadu zapnuté. Keďže Esme šla len ako dozor, etiketa jej dovoľovala voľnejší štýl. Jej vkus sa nezaprel ani pri týchto šatách. Zvolila si levanduľové šaty na hrubšie ramienka siahajúce tesne pod kolená, od pŕs až po bedrá jemne sa zbierajúce, jednoducho svieže a voľné. Nechcela žiadne extra účesy, rozhodla sa, že si predné vlasy vzadu zopne a nechá ich rozpustené.

Čo sa týka Rosaliiných šiat, nenachádzali sme slôv. Boli neskutočne nádherné, no napriek tomu by som si ich ani ja ani Alice nevybrali. To proste nebol náš štýl, za to Rosaliin áno. Boli akoby stvorené pre ňu. Už teraz sme vedeli, že bude kráľovnou plesu. Dokonale zvýrazňovali jej už aj tak dych vyrážajúcu krásu. Bol to štýl morskej panny. Bez ramienok, telo obopínajúce, trošku nad kolenami sa začínajúc rozširujúce. Pred rozšírením sa zbierajúce, pod prsiami biele čipky a biele výšivky ohraničujúce začiatok rozšírenia. Krvavočervené až na biely kúsok látky s béžovými čipkami rafinovane vytŕčajúci z rozšírenia. Rosalie k tomu zvolila podobná účes ako ja, zložitý drdol na boku. Hneď ako sme už mali dokonalé šaty, šli sme si kúpiť aj dokonalé topánky a doplnky. Večer sme sa vracali domov celé natešené a ja som len dúfala, že sa Edwardovi budem páčiť.

Edward:

Presne ako to môj anjel predpokladal, nás Alice v stredu ihneď po škole naverbovala na nákupy. Človek by si myslel, že vybrať smoking, košeľu, kravatu a topánky nezaberie ani hodinu, no vďaka Alice sme sa s nákupov vracali neskoro večer. ,, Musíte byť dokonalí,“ neustále hulákala vždy, keď sme mali nejaké námietky. No čo, nemohol som jej to zazlievať. Veď tak veľmi som túžil okúzliť moju Bellu. No počkať, veď ona nie je moja. No dúfam, že po tom plese už ju tak budem môcť nazývať. Už som to ďalej nedokázal vydržať. Viem, že od nášho stretnutia neprebehli ani dva týždne, no ja som veľmi dobre vedel, čo k nej cítim. Už som nedokázal existovať v tejto neistote, musím jej povedať ako veľmi ju milujem. Síce mám aj strach, že by ma mohla odmietnuť, no musím to risknúť. Ak by tak aj urobila, aspoň by som vedel, na čom som, a prestal by som snívať s otvorenými očami. No niečo hlboko vo mne, mi šepkalo, že toto sa nestane. Že ona a ja sme si súdení. Áno, mi dvaja sme boli stvorení jeden pre druhého.

Piatok a ples sa nezvratne blížili a moja nedočkavosť a nervozita sa čím ďalej tým viac zväčšovali. Ako som postrehol, nebol som na tom takto sám. Jasper chudák posilnený mojou aj Rosalienou nervozitou to znášal najhoršie. Vždy keď sme sa k nemu ozvali, strhával sa ako by bol na elektrickom kresle. Ako nám Alice oznámila, ihneď po škole sa všetky dámy stretnú u nich doma, kde sa začnú pripravovať na ples. Pričom páni budú u nás. Esme s Carlislom majú dovolené medzi týmito dvoma ,,tábormi (ako to Emmett nazval)“ manévrovať a dohliadať na priebeh udalostí. Presne o šiestej sa mali vybrať do neďaleké hotelu, kde sa ples mal konať a o siedmej sme sa k nim mali pridať. Celý netrpezlivý som si o pol siedmej obliekol čierny smoking pripomínajúci skôr oblek, čiernu kravatu a košeľu rovnakej modrej ako mala Bella šaty.

Zišiel som dole a netrpezlivo som sa začal prechádzať po celej obývačke. Kvetinu pre Bellu som radšej položil na stolík, aby som ju nerozmliaždil. Onedlho sa ku mne pridali aj Jasper a Emmett tiež v čiernych smokingoch, pričom môj braček mal snehobielu košeľu a zelenú kravatu a Emmett čiernu hodvábnu košeľu s krvavo červenou kravatou. O trištvrte na sedem som nasadol do svojho Aston Martina a zamieril k Belle. V spätnom zrkadle som videl Emmetta v Rosalinom kabriolete, pretože na ples nechcela ísť v ničom inom. S Jasperom sa snažili uľahčiť atmosféru a tak sa pretekali. Môj braček si požičal moje Volvo a teraz sa snažil dostať k Alice, čo najrýchlejšie.

Vďaka tomu, že si Alice, Rosalie a Esme strážili svoje myšlienky, som okrem farby nevedel nič o tom ako asi bude Bella vyzerať. Bol som si istý, že bude prekrásna, no to som sa mýlil. Keby som bol človek, tak by sa mi teraz srdce rozbúchalo ako o preteky. Stál som pred domom mojej lásky a ona stála pred dverami. Nenachádzal som dostatočne výstižné slová, ktoré by ju vystihli. No nakoniec som jedno našiel.

,,Si dokonalá,“ omámene som jej priznal a ona sa na mňa očarujúco usmiala.

,,Ďakujem, ale to som až teraz,“ odpovedala mi a pohladila ma po tvári. Teraz som na ňu ja očarujúco usmial a možnosť fiaska dnešného večera sa zmenšovala. Vzal som jej ruku a natiahol jej na ňu kvet, ktorý som jej kúpil. Išlo o kombináciu malých frézií, orchideí a ruží, presne ako ona. Vďačne sa na mňa usmiala a ja som jej otvoril dvere na strane spolujazdca. Nasadla, dvere som zavrel a sadol si za volant. Nasadil som svoje zvyčajné tempo a hnal sa do hotelu na kraji tohto mesta.

,,Počkaj, kde to sme?“ zrazu sa strhla Bella a zmätene okolo seba hľadela.

,,Na ceste na ples?!“ teraz som bol zmätený ja. Stalo sa jej niečo?

,,Nie, to viem. Myslím tým, v akom aute sme?“ vysvetlila a ja som sa neudržal a rozosmial sa.

,,Prepáč... Ja len... Na chvíľku si ma vydesila. Toto je moje auto. Je lepšie ako Volvo a na túto príležitosť ako stvorené. Normálne sa s ním nemôžem prevážať po meste, no teraz si to užijem.“ Naozaj mi toto autíčko už veľmi chýbalo. Mal by som ho prevetrávať častejšie.

,,Aha. To je Aston Martin Vanqush, však?“ Žeby znalec áut? Súhlasne som prikývol.

,,Máš dobrý vkus,“ pochválila ma.

,,Ty nemáš auto?“ opýtal som sa jej, lebo ako jediné auto, na ktorom stále chodievala bol Emmettov Jeep.

,,Nie, doteraz nám stačilo jedno, no už dlhšie som uvažovala, že by sa zišlo ďalšie.“ Konečne sme došli k tomu hotelu. Pomohol som Belle vystúpiť a stále som sa jej nedokázal vynadívať. Bola očarujúca. Zakvačila sa mi do ponúkaného ramena a vybrali sme sa dovnútra. Sála bola pomaly už plná, no žiadneho svojho súrodenca som tu ešte nevidel. V rohu miestnosti, pri občerstvení som zbadal mojich rodičov a zamával im. Bella ich tiež zbadala takisto im zamávala. Obidvaja sa na nás zoširoka usmiali a opätovali nám toto prosté ľudské gesto. Odviedol som Bellu k nášmu stolu, kde sme našťastie sedeli len my, upíri. Dlho sme nemuseli čakať, ani nie o minútu sa k nám pridali Alice zavesená do Jaspera a Rosalie s hrdo sa tváriacim Emmettom. Musel som uznať, že to Alice a mojej sestričke pristalo, no v mojich očiach bola Bella jednoznačne najkrajšia. Presne o siedmej sa k nám prihovoril riaditeľ a oficiálne ples otvoril. Spustila sa hudba a ja som sa postavil pred svojho anjela.

,,Smiem prosiť?“ Prijala moju ponuku a už sme tancovali po parkete. Moji súrodenci v ničom nezaostávali a pomaly sa okolo nás vytvoril akýsi kruh, voľný priestor. Z ich myšlienok som vyčítal, že nechceli kaziť takú krásnu scenériu, a mne to vonkoncom nevadilo. Oči som mal len a len pre zázrak, ktorý som objímal.

Ako večer plynul, sa moja nervozita pomaly, ale isto stupňovala. Takmer celý večer sme pretancovali, občas sme sa zastavili pri občerstvení, aby sme neboli podozriví a pozdravili sme rodičov. Pomaly sa blížila polnoc a ja som sa rozhodol, že je čas.

,,Čo keby sme šli trochu na vzduch,“ navrhol som a Bella vďačne prijala. Vyviedol som ju na terasu a zamieril na opačný koniec. Síce som vedel, že by žiaden človek nevyšiel v takej zime von, na chcel som mať istotu. Prišli sme až úplne k zábradliu a pozrel sa na výhľad, ktorý sa nám naskytol. Nebo bol dnes večer jasné a svietil mesiac, takže osvetľoval celé pobrežie a dnes večer tiché more. Otočil som sa na svojho anjela a onemel som. V žiary vyžarujúcej z mesiaca bola jej odhalená pokožka ešte belšia, jemne sa trblietajúca a s tmavomodrými šatami nádherne kontrastovala. Odtrhla oči od výhľadu a zahľadela sa do tých mojich. Jemne sa na mňa usmiala a tým mi dodala odvahu.

,,Dnes si neuveriteľne nádherná.“ Hanblivo sklopila oči, no ja som ju chytil za bradu a jemne donútil, aby sa na mňa znovu pozrela.

,,Doteraz som si myslel, že som svoj život žil, no to som začal, až keď som ťa spoznal. Doteraz som mal rodičov a priateľov, no niečo som postrádal. Jedno miesto v mojom srdci bolo prázdne a až ty si ho dokázala zaplniť. Až s tebou sa cítim úplný. Až s tebou sa cítim dokonale šťastný. Každý tvoj pohľad, každý tvoj úsmev, každé tvoje pohladenie vo mne vyvoláva city, o ktorých som doteraz mohol len snívať. Vzbudila si vo mne lásku. Lásku tak veľkú a tak úprimnú, že som ani nevedel, že niečo také silné môžem cítiť. Milujem ťa. Milujem ťa od prvej chvíle a už to ďalej nevydržím. Viem, že sa poznáme, len dva týždne, no ja už teraz viem, že ty si zmyslom mojej existencie. Každá minúta, každá sekunda strávená bez teba ma ničí. Keď sa na teba nemôžem dívať, keď sa s tebou nemôžem rozprávať, keď sa ťa nemôžem dotknúť, je to ako by som ani neexistoval. Bezhlavo a neodvratne som sa do teba zamiloval, Isabella Marie Swanova McCartneyová.“

Počas celého môjho preslovu som sa jej díval do očí, v ktorých sa najprv miešal šok, netrpezlivosť, pochopenie a nakoniec neha a snáď láska? Celý netrpezlivý som čakal, čo mi na to odpovie, no ona sa k slovu akosi nemala. Žeby som si to celé namýšľal? Žeby ma naozaj nemala rada? Panika sa ma zmocňovala neuveriteľne rýchlo, no presne tak rýchlo ako prišla aj odišla. A prečo? Pretože môj anjel urobil niečo, čo som vôbec nečakal. Stúpla si na špičky a jemne ma pobozkala. Keď sa naše pery stretli, mal som pocit, akoby vo mne vybuchol ohňostroj pocitov. Počas celej mojej dlhej existencie som nič podobné necítil. Zo svojho ľudského života som si veľa nepamätal, no chuť čerstvých lesných malín, ktoré som mal najradšej, áno. Totižto presne tak chutili jej pery. Po chvíľke sa nepatrne odtiahla, takže sa naše nosy stále dotýkali. Zahľadela sa mi do očí a v tých jej sa odrážalo presne to isté, čo v mojich. Nič iné ako láska.

,,Milujem ťa Edward Anthony Masen Cullen. Z celej hĺbky svojho srdca ťa milujem. Ak by som povedala, že od prvej chvíle čo som ťa uvidela si sa stal stredom môjho vesmíru, klamala by som. Stal si sa celým mojím nekonečne veľkým vesmírom. Presne ako moja láska k tebe.“ Šťastie, ktoré zo mňa muselo teraz vyžarovať, by chudáka Jaspera určite položilo na kolená. Rýchlim pohybom som naše pery opäť spojil a dal do toho bozku všetku svoji lásku. Rukami som ju objal a jemne naddvihol, aby nemusela stáť na špičkách. Ľavú ruku si zaborila do mojich vlasov a tou druhou ma hladkala na šiji. Celá táto chvíľa už nemohla byť viac dokonalejšia. Nevnímal som nič okolo seba, všetko ostatné prestalo existovať. Bol som len ja a teraz už moja Bella.

Rosalie:

Či som chcela alebo nie musela som uznať, že Emmett dnes vyzerá ešte lepšie než obyčajne. V tej čiernej košeli a červenej kravate vyzeral neskutočne dobre. Bol jednoducho sexi. Bože, Rosalie, na čo to myslíš. Keby ma teraz počul môj braček... Ešte šťastie, že niekam zmizol spolu s Bellou. To ho určite odpúta dostatočne, aby ignoroval myšlienky ostatných. S Emmettom sme sa už asi po siedmom tanci vrátili k nášmu stolu, kde teraz sedeli Jasper s Alice. Ten môj svalovec tancoval naozaj dobre a nebyť toho, že sme museli predstierať, že sme ľudia, ktorí normálne nedokážu vkuse tancovať viac ako sedem piesní za sebou, by som s ním pretancovala celý večer. Akosi sa však zmenil. Bol viac pozorný a milý, dokonalý gentleman. Nehádzal žiadne priblblé poznámky, jeden by neveril, že ide o toho istého bláznivého chlapca, na ktorého sa hral. Teraz vedľa mňa stál dospelý muž, neuveriteľne sexi muž. Zahnala som tieto myšlienky, nechcela som riskovať, aby ma môj braček začul. Už sme boli od nášho stola len pár metrov, keď som zbadala Alicin pohľad. Oči upierala niekam do neznáma, akoby ani nevidela stenu, na ktorú sa pozerala. Emmett si to tiež všimol, no on zrejme vedel o čo ide. Nepatrne zrýchlil krok.

,,Alice, čo si videla?“ Takže takto sa Alice správa, keď má víziu.

,,Nejaká upírka. Príde sem, na ples. Hľadá Edwarda.“ Hneď ako to povedala, napadla ma jediná možnosť.

,,Nie je náhodou blond s jahodovými prúžkami. Vysoká, štíhla, veľmi pekná?“ pýtala som sa Alice a Jasper už tiež vedel o koho ide.

,,Áno. Kto je to?“

,,Tanya,“ spoločne sme riekli s Jasperom a hnev v nás len tak kypel. Mohla sa dozvedieť o Belle? Preto sem ide? Chce to medzi ňou a mojím bratom zničiť? Je pravda, že prednedávnom ona so sestrami volali. Žeby sa Carlisle a Esme o nich zmienili? No čo, teraz to nechám tak. Máme väčší problém.

,,Musíme niečo spraviť,“ rýchlo som hovorila a Jasper súhlasne prikyvoval.

,,Počkaj, o koho ide?“ chcel vedieť Emmett.

,,Tanya je jednou zo sestier z Denali. Predtým sme tam bývali, no a ona má akosi zálusk na Edwarda. On jej jasne dal najavo, že nemá o ňu záujem, no ona nie a nie to pochopiť. Ona bola vlastne hlavným dôvodom, prečo sme od nich odišli,“ vysvetlil im môj braček a ja som medzitým rozmýšľala ako jej zabrániť, aby zničila Edwardov večer. Nech už chce čokoľvek, nesmie ho nájsť. A v tom ma to napadlo.

,,Jasper, Alice, choďte za Carlislom a Esme a povedzte im to. Spolu potom dohliadnite na to, aby sa k Edwardovi ani nepriblížila. Ja s Emmettom sa zatiaľ postaráme o jej odvoz.“ Hneď ako som to dohovorila, sme sa rýchlo rozdelili. Ťahala som Emmetta von na chodbu, aby som si odtiaľ mohla zatelefonovať. Stiahli sme sa do úzadia a ja som vytiahla zo svojej kabelky mobil.

,,Ak sa nemýli, tak mobily sú teraz zakázané,“ Má pravdu, dočerta, čo teraz? Emmett to zrejme postrehol a zboku ma objal. Otočil sa chrbtom na chodbu, takže ma cez neho nebolo vidieť.

,,Buď stručná a rýchla. Netúžim ostať po škole,“ s úsmevom prehodil a ja som mu ten úsmev opätovala. Rýchlo som vyťukala Kateino číslo a čakala, kým zdvihne.

,,Kate, to som ja Rosalie. Máme problém. Tanya mieri k nám a ja si nemyslím, že je to dobrý nápad. Musíš sem prísť a odviezť ju preč. Iba ty to dokážeš... Dobre, čakáme ťa.“ Hneď ako súhlasila, som telefón zaklapla a znovu ho skryla do kabelky. Celý čas čo som to robila, ma Emmettova upokojujúco hladkala po chrbte. Jeho dotyk bol vo mne vyvolával búrku pocitov. Pozrel som sa naňho a až teraz som si uvedomila ako blízko u seba stojíme.

,,Vyzeráš očarujúco dokonale.“ Páni, toto mi ešte nikto nepovedal. Áno hovorili mi aká som krásna, no dokonalá, to nie. Niečo v tomto svalovcovi ma k nemu nesmierne priťahovalo.

,,Vďaka... Asi by sme mali ísť pomôcť ostatným odchytiť Tanyu,“ navrhla som a usmiala som sa naňho.

,,Tak poďme,“ veselo riekol a viedol ma späť do haly. Svoju ruku však nesiahol, celý čas ma objímal a mne to takto veľmi vyhovovalo. Všimla som si ako Alice s Jasperom stoja neďaleko vstupných dverí a Esme s Carlislom sa nenápadne prechádzali pred nimi. S Emmettom sme sa pridali k našim súrodencom a čakali. Modlila som sa, aby si Edward ničoho nevšimol. Dobre som vedela, na čo sa dnes večer chystal a nechcela som, aby mu to Tanya nejako skazila. Alice znovu uprela svoj zrak do budúcnosti a informovala.

,,Vie o Belle. Všetko chce skaziť.“

,,Kedy?“ spýtal sa jej Emmett a všetci sme vedeli, na čo sa pýta.

,,Prejde týmito dverami za necelú minútu.“ Vedela som, že to Esme s Carlislom museli počuť.

A presne ako Alice predpovedala, Tanya vošla vchodovými dverami a prebehovala celú miestnosť pohľadom. Bolo jasné, že niekoho hľadá a bolo jasné, že len tak ľahko neodíde. Ja spolu s Jasperom a našimi rodičmi sme za ňou zamierili, zatiaľ čo Alice s Emmettom pre bezpečnosť vyhliadali Edwarda s Bellou, keby si to sem zamierili.

,,Ahoj Tanya. To je ale prekvapenie,“ začal Carlisle.

,,Carlisle, Esme Rosalie, Jasper, som rada, že vás znovu vidím. Veľmi nám chýbate,“ pozdravila nás a neustále pátrala pohľadom po celej hale.

,,Aj vy nám, drahá. Ako sa majú sestry s Carmen a Eleazarom?“ zdržiavala Esme.

,,Dobre, pozdravujú vás.“

,,Tanya, nechcem byť nezdvorilý, ale asi by si mala odísť. To vieš bezpečnosť. Takto sme príliš nápadní,“ zdvorilo ju vyzval Carlisle, no ona to nebrala na vedomie.

,,Ale no tak. Snáď by ste ma neposlali domov, keď som sa tak pekne vystrojila. Povedzte, že som Rosalina sesternica a prišla som vás pozrieť. A tak sa budeme môcť všetci spolu zabaviť.“

,,Tanya, nemyslím si, že je to dobrý nápad,“ jemne jej odvetila Esme.

,,Ale prečo, drahá Esme,“ nedala sa Tanya a my sme vedeli, že tak ľahko sa jej nezbavíme.

,,Tak dobre, ale prosím ťa, buď opatrná,“ nechtiac povolil Carlisle.

,,Nebojte sa. Nespravím nič, čo by vás mohlo odhaliť. A mimochodom, kde je Edward?“ Tam, kde ho ty dúfam nenájdeš.

,,Niekde tu pobehuje. Myslím, že som ho naposledy videl na parkovisku. Šiel skontrolovať svoje auto. Veď vieš ako mu na ňom záleží,“ zahovoril to Jasper a bravúrne sa mu podarilo ju na istý čas zamestnať. Rýchlo sme sa s rodinou rozdelili a nenápadne sme začali hľadať Edwarda s Bellou. To sa nakoniec podarilo až Esme, ktorá sa tu ako dozor mohla pohybovať bez najmenších pochýb, ktoré by mohli v Tanyi vzrásť. V tichosti mi oznámila, že ich našla zašitých vzadu na terase, v celku zaneprázdnených, takže nehrozilo, že by sa sem k nám pridali. S Esme sme sa nad tým šťastne pousmiali, ako sa zdalo, môj braček bol už konečne dokonale šťastný. Rýchlo som to nenápadne oznámila aj ostatným a teraz nám už nezostávalo nič iné ako strážiť Tanyu, aby sa na terasu nevybrala a počkať, kým dorazí jej sestra.

Tá prišla v rekordnom čase, niekedy nad ránom a nakoniec sa jej podarilo dohovoriť Tanyi, aby s ňou odišla. Tá síce súhlasila, že z plesu odíde, no nie že odíde z Forks. Aspoň kým neuvidí Edwarda. Esme s Carlislom sa samozrejme ponúkli, aby ostali u nás a tam sa nakoniec aj vybrali. Ešte predtým mi však Kate sľúbila, že ju ani na chvíľku nespustí z očí. Konečne sme si mohli ako tak vydýchnuť.

,,Tak poď, kráska. Noc je ešte mladá,“ zvesela zvolal Emmett a znovu ma ťahal na parket, ktorý sa pomaly vyprázdňoval. No to vlastne celá sála. Pomaly sa blížil posledný tanec a nakoniec tu okrem nás zostali len tri ďalšie páry. Na parket sa k nám pripojili aj Alice s Jasperom a Esme s Carlislom. Na naše prekvapenie sa tu objavili aj Edward s Bellou, ktorí ako sa zdalo nemali ani tušenie o tom, čo sa tu pred chvíľou odohrávalo. Mali oči len pre seba a iných nevnímali. Jasper sa zrazu začal usmievať ako slniečko a všetci sme vedeli prečo. Konečne bol môj braček naozaj šťastný. Zahľadela som sa Emmettovi do tváre a vedela som, že s ním budem môcť byť rovnako šťastná ako on.  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek One Family - 8. kapitola: