Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » One Family - 2. kapitola

09.03.2010 (11:00) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3353×

2. kapitola: Odchod

Edward:

Carlisle a Esme nás zmetene pozorovali a rovnako zmetené mali aj myšlienky. Pokynul som im nech si sadnú na pohovku a my sme si sadli oproti nim.

,,Čo sa deje, deti?“ starostlivo sa nás spýtala Esme.

,,Z mnohých dôvodov, ktoré vám samozrejme objasníme, sme sa s bratmi zamýšľali nad našim možným odchodom z Denali,“ riekla Rosalie a pozorne sledovala reakciu našich rodičov. Len ja presne som vedel, čo si o tom myslia a tak keď ich myšlienky neboli vcelku odmietavé, pokračoval som.

,,Celú túto situáciu mám na svedomí najmä ja, a preto by som sa vám za to chcel ospravedlniť.“ Carlisle sa na mňa zmetene zahľadel, no slova sa chopil Jasper.

,,Určite ste si všimli Tanyino správanie voči Edwardovi a rovnako ste si museli všimnúť jeho postoj voči tomu. Nemusíte mať moje schopnosti, aby ste vedeli ako nepríjemne sa cíti. A nie je sám. Vyžaruje to nielen z vás, ale aj z našich hostiteľov.“

,,Keďže ako sa zdá, Tanya nijako nevie pochopiť Edwardovo odmietanie a on chudák z toho za chvíľu zrejme zošalie, museli sme pristúpiť k jedinej úspešnej možnosti ako tomu predísť, a tou je odchod,“ pokračovala Rosalie.

,,Samozrejme toto nie je len jeden z našich dôvodov. Pravdou je, že sa tu začíname nudiť a možno je to zvláštne, ale radi by sme si znovu zasadli za školské lavice,“ vysvetľoval Jasper.

,,Mami, oci. Dobre viete, že nechtiac, no aj tak poznám vaše myšlienky. Carlisle dobre viem, že ti chýba tvoja práca. A ty mami, počujem ako ti chýba práca na dome a okolo neho,“ chopil som sa slova ja. Rodičia sa na nás posmutne usmiali, lebo vedeli, že máme pravdu. Na jednej strane, by tiež radi začali od znova, no na strane druhej, nechceli uraziť našich známych, a preto som rýchlo pokračoval.

,,Dôvod, prečo sme dnes všetci traja zostali tu, bol, že sme sa snažili nájsť náš nový domov. A podarilo sa. Našli sme pre nás ideálne miesto. Nielenže v ňom prší takmer celý rok, naša potrava sa tam len hemží, je tam stredná škola, nemocnica, v ktorej hľadajú nového doktora, ale aj krásny dom na rekonštrukciu ďalej od mesta,“ ako som hovoril, Rosalie a Jasper im podávali papiere s informáciami.

,,A aby vám nechýbali vaši priatelia tak veľmi, vybrali sme mestečko, v susednom štáte Aljašky,“ doplnil Japsper a týmito slovami našich rodičov definitívne presvedčil. Zoširoka som sa usmial, čo bol signál pre moju sestru aj brata, že sme vyhrali. Carlisle a Esme si prezerali papiere, keď som začul Carlislove myšlienky.

,,Premysleli ste si to naozaj dobre." Po tomto som sa naňho uškrnul a žmurkol na mojich súrodencov. Tiež prekypovali nadšením z nášho nového dobrodružstva, Esme sa nevedela dočkať, kedy sa začne venovať domu a čo všetko na ňom prerobí a Carlisle už uvažoval o svojom zamestnaní.

,,Dobre, myslím si, že sa s Esme zhodneme na tom, že ste nás milo prekvapili. Ja osobne nemám proti tomu nič. A čo ty, drahá?“ náš otec sa otočil na svoju lásku a tá mu odpovedala.

,,Súhlasím, drahý.“ Obidvaja sa na nás otočili a radostne usmiali.

,,Dobre teda. Mali by sme rýchlo vybaviť všetko potrebné na odchod. Jasper, ty nám vybavíš nové doklady a všetky potrebné papiere. Rosalie, ty sa postaráš o kúpu domu. Edward, ty nám zaobstaráš nové menej nápadné auto, s ktorým budete chodiť do školy. Esme, zariadiš všetko potrebné do školy pre naše deti a ja sa postarám o svoje zamestnanie,“ rýchlo rozdal úlohy Carlisle a už sme sa rozchádzali, keď nás Jasper rýchlo zastavil.

,,Počkajte. Aké budeme mať priezvisko?“ Tak toto nenapadlo nikomu z nás. Slova sa ujal náš otec.

,,Naposledy sme použili Rosalieno meno a predtým sme boli Masenovi. Takže by sme teraz mohli použiť tvoje meno, Jasper.“

,,Takže budeme Whitlockovi?“ spýtala sa Rosalie a my sme všetci súhlasne prikývli. Potom sa každý z nás chopil svojej úlohy a snažil sa ju splniť. Jasper zavolal svojmu známemu, ktorý nám vždy vyrobí nové doklady a papiere, o ktorých nikto nikdy nepochyboval, a zabezpečoval nám ďalšie, ktoré sme si mali vyzdvihnúť v Seattli, ktorým sme mali prechádzať. Rosalie telefonovala s realitnou kanceláriou a kupovala nám dom v hustom lese. Esme našla telefón na Strednú školu vo Forkse a prihlasovala nás tam. Carlisle zavolal do nemocnice a vybavoval si svoju prácu a ja som zatelefonoval do predajne áut v Seattli a kúpil nám nové, menej nápadné auto. Keďže ako upíri sme uprednostňovali rýchlu jazdu, každý okrem Esme mal podľa svojho vkusu rovnako rýchle auto, aj keď Japer vlastnil poriadne rýchlu motorku. Carlisle mal svoj čierny mercedes, najnenápadnejší zo všetkých troch áut, Rosalie mala svoj červený kabriolet a ja svojho strieborného Astona Martina. Moje a Rosalieno auto a Jasperova motorka boli naozaj nápadné, keďže boli aj poriadne drahé, a preto som nám teraz vybral strieborné Volvo, ktoré sa mi páčilo najviac. Bolo pomerne rýchle a naozaj nenápadnejšie. Rosalie síce mala menšie výhrady, no keďže šoférovať budem ja, nakoniec prestala. Všetci sme svoje úlohy zvládli na jedničku, zostala už len posledná. Zbalili sme si všetky naše veci a čakali sme na našich hostiteľov, aby sme im povedali o našom rozhodnutí. Spoliehali sme sa na Carlislove presvedčiace metódy a dúfali, že si to nevezmú veľmi k srdcu, aj keď o Tanyi som vážne pochyboval. Samozrejme, nemýlil som sa. Irina, Kate, Carmen aj Eleazar boli síce trochu smutní z nášho blížiaceho sa odchodu, no nič nám nevyčítali. Keď zistili, že náš nový domov nie je až tak ďaleko, zmizli všetky výhrady. Tanya, ako som predpokladal, zo začiatku vyvádzala, no jej sestry ju rýchlo uzemnili. Urazená vpochodovala do svojej izby a treskla za sebou dvere. My sme si spoločne užili posledné chvíle, keďže sme sa ráno mali vybrať na cestu.

Tak ako vždy, keď sa dobre bavíte čas rýchlo ubieha, tak aj ráno prišlo naozaj rýchlo. So všetkými sme sa rozlúčili, dokonca aj Tanya vyliezla zo svojej izby a veľmi neochotne sa tiež rozlúčila. Carlisle ju nenápadne odtiahol trochu bokom a jasne ju požiadal, aby nás veľmi často nenavštevovala, aby nedošlo k nejakému podozreniu. Síce nie veľmi nadšene, no nakoniec súhlasila. Celý natešení sme sa spoločne vydali na cestu do nášho nového života. Jasper na svojej motorke, ja vo svojom milovanom autíčku, Rosalie vo svojom BMW a Carlisle s Esme v mercedese, sme si to namierili rovno do Seattlu. Tam sme zamierili k predajni áut, kde sa do môjho nového Volva posadila Esme, zatiaľ čo Jasper skočil pre naše nové doklady. Potom sme sa si to namierili už rovno do nášho nového domova. Už sa stmievalo a pršalo ako z krhle, čo bolo pre nás len dobre. Zrejme by sme s týmito autami boli značne nápadní a rovno sme zamierili k lesom, kde sme sa po bočnej cestičke dostali k nášmu novému domu. Už nás tam čakal dosť konzervatívne vyzerajúci muž z agentúry, ktorý nám predal kľúče a ihneď sa aj pobral.

Autá sme zaparkovali do veľkej garáže a dychtivo sme sa vybrali preskúmať dom. Z garáže sme prešli do priestrannej kuchyne, ktorá ako sme neskôr zistili bola nezariadená rovnako ako aj ostatné priestory. Z kuchyne sme pokračovali do ďalšej väčšej izby a z Esminých myšlienok som zistil, že to bude provizórna jedáleň. Poslednou izbou na prízemí mala byť obývačka. Najdlhšia stena bola celá zasklená a poskytovala úchvatný výhľad na krásny les a potôčik neďaleko tečúci. Na prvom poschodí sa nachádzalo hneď niekoľko izieb. Tú najväčšiu presne v strede oproti schodom si zarezervovali naši rodičia ako ich spálňu. Oproti nim si vybrala svoju izbu Rosalie. Na pravo, najbližšie k ďalším schodom hore, si zvolil izbu Jasper a Carlisova pracovňa sa mala nachádzať úplne vľavo pri schodoch. Ostali tu ďalšie voľné dve izby, no ani jedna ma nezaujala. Pokračoval som teda na druhé poschodie, kde sa tiež nachádzali dve normálne izby a dve väčšie obývacie priestory. Zaujali ma však úplne posledné dvere na konci chodby. Najprv som si myslel, že je to len nejaká komora na haraburdy, no s úžasom som zistil, že je za nimi ukrytá krásna izba. Bola orientovaná na juh a celá južná stena bola zasklená, presne ako v obývačke. Bola pomerne veľká s prislúchajúcou kúpelňou. Hneď som vedel, že je to to pre mňa pravé. Rýchlo som zbehol dole k ostatným, aby sme sa dohodli na ďalšom postupe. Ako vždy sa slova ujal Carlisle.

,,Takže, zajtra je piatok, čo pre nás prináša hneď niekoľko výhod. Ja sa zajtra ráno pôjdem nahlásiť do nemocnice a zistiť čo a ako. Vy,“ pohľad uprel na mňa, Rosalie a Jaspera, ,,pôjdete sa spolu s Esme nahlásiť do školy, do ktorej v pondelok aj nastúpite. Všetko vybavíme najneskôr do desiatej a potom sa vyberieme buď do Port Angels alebo ak to bude nutné tak aj do Seattlu a kúpime si nábytok a všetko potrebné do domu.“ Všetci sme súhlasne prikývla a spoločne ako rodina sme sa vybrali na lov. Lesy okolo Forks boli absolútne úchvatné. Nielen že prekypovali našou korisťou, no poskytovali nevýslovnú voľnosť a slobodu. Keďže som sa nasýtil ešte v Denali stačila mi iba malá srna, ktorú som cestou stretol, kvôli prevencii. Ako som sa tak prechádzal, natrafil som na menšiu lúku. Mala v sebe akési tajuplné čaro. Ľahol som si do jej stredu a pozoroval hviezdy. Už dávnejšie prestalo pršať, no napriek tomu bolo vo vzduchu cítiť, že znova začne. Užíval som si nikým a ničím nerušené ticho, ktoré mi toto miesto poskytlo. Celý čas som však mal pocit, akoby ma niekto pozoroval. Bolo to divné, určite by som počul nejaké myšlienky, no stále tu bolo ticho. Vstal som a poobzeral sa, no keď som nič nevidel, rozhodol som sa vrátiť domov.

Ako som predpokladal ráno bolo zamračená a schyľovalo sa k ďalšiemu dažďu. Presne ako Carlisle povedal, sme sa s Esme vybrali do neďalekej strednej školy, aby sme sa nahlásili. Ako vždy som šoféroval ja. Šiel som svojim novým Volvom, ktoré jazdilo naprosto dokonale. Nie však pre Rosalie, ktorá už premýšľala nad najrôznejšími možnosťami ako ho vylepšiť. Len som sa nad tým pousmial a zamieril som na parkovisko pred školou. Na prvý pohľad vôbec nebolo zrejmé, že je to škola, zistil som to len vďaka tabuli, ktorá oznamovala, že je to Stredná škola vo Forkse. Vyzerala skôr ako skupina budov z hnedých tehál. Zamierili sme rovno do prvej budovy označenej ako Ústredie. Ocitli sme sa v menšej presvetlenej kancelárii s kopou rastlín. Miestnosťou prechádzal v polovici dlhý pult a za ním sa nachádzala rozložitá červenovlasá žena s okuliarami. Hneď ako nás zbadala, jej myšleinky pohltili moju hlavu.

,,Bože, tí dvaja chlapci sú ale krásni...No tak, spamätaj sa. Sú príliš mladí."

,,Môžem vám nejako pomôcť?“ milo sa nás opýtala a zo mňa a Jaspera nevedela vziať pohľad. Esme jej úsmev opätovala a pristúpila bližšie.

,,Som Esme Whitlocková a toto sú moje deti. Jasper, Edward a Rosalie,“ predstavila nás jednotlivo.

,,Iste. Už sme vás čakali. Tu sú potrebné formuláre, ktoré musíte vyplniť,“ priznala a podávala nám nejaké papiere. Esme si ich vzala a ihneď začala aj s vyplňovaním. Mala to hotové ani nie za desať minút a podávala ich tej žene naspäť, spolu s našimi nepravými papiermi z našej predchádzajúcej školy. Žena si ich prevzala a rýchlo prelistovala. Keď nemala námietky pokračovala.

,,Skvele, všetko sedí. Som slečna Copová. V pondelok ráno sa u mňa ohlásite a ja vám dám vaše rozvrhy a plán školy a vy budete môcť už rovno nastúpiť.“ Esme sa na ňu znovu usmiala.

,,Ďakujeme a dovidenia.“

,,Dovidenia a pekný zvyšok dňa,“ stihla nám ešte slečna Copová zaželať a my už sme sa vracali k autu. Ešte som začul jej myšlienky ohľadom toho, že sme s Jasperom príliš mladí a znechutene som si odfrkol. Rosalie sa na mňa spýtavo zahľadela, no ja som len pokrútil hlavou. Ako sme sa tak vracali, všimol som si, že väčšina tunajších študentov má staršie autá, nič okázalé. Najkrajším autom na tomto parkovisku bol okrem môjho nablýskaného Volva obrovský Jeep, ktorý medzi ostatnými dosť vynikal. Všimol som si, že ho aj Rosalie s obdivom pozoruje, no nerozoberali sme to. Nasadli sme a zamierili do nemocnice, kde nás už Carlisle čakal. Eesme si k nemu prisadla a vybrali sme sa do Port Angels.

Nebolo to veľmi veľké mesto, no napriek tomu sme tam našli veľmi dobrý obchod s nábytkom. Najskôr sme sa však vydali do neďalekého obchodu s farbami, kde si každý jeden z nás nejakú vybral. Ako som predpokladal, si Rosalie znovu zvolila ružovú, no našťastie iný odtieň ako mala predtým. Táto ružová sa pomaly blížila k cyklámenovej, no a s bielymi a svetloružovými doplnkami sa bude vynímať. Jasper si zvolil veľmi živý a pestrý odtieň zelenej. Vraj sa niekde dočítal, že zelená ukľudňuje. Trvalo mi hodnú chvíľu kým som sa nad tým prestal smiať a potom som do košíka vložil bielu farbu. Všetci na mňa spýtavo pozreli a ja som im rýchlo vylíčil môj návrh izby. Biele steny, zlatý koberec, čierna pohovka a prípadné čierno-zlaté doplnky. Carlisle a Esme si vybrali pre svoju spálňu smotanovú farbu, obývačka mala byť tiež ladená do biela, jedáleň s kuchyňou a Carlislova pracovňa do hneda. Čo sa týkalo dvoch izieb na prvom poschodí a ďalších dvoch na druhom, rozhodli sme sa, že z nim spravíme praktické hosťovské izbe, keby nás navštívili naši známi. Každý mal vybrať farbu pre jednu izbu. Rosalie zvolila ako inak odtieň ružovej, tentoraz staroružovej. Jasper sa rozhodol pre svetlomodrú farbu, Carlisle s Esme sa zhodli na levanduľovej a ja som vybral niečo neutrálne. Biele steny s pestrofarebnými doplnkami. Hneď ako sme pokupovali potrebné farby a zaniesli ich do Carlislovho auta, sme zašli kúpiť aj koberce a potom sme sa už konečne dostali k nábytku. Na rozdiel od mojich rodičov a Rosalie, sme si s Jasperom nekúpili žiadnu posteľ. Obidvaja sme uprednostňovali pohovky a preto sme si vybrali tie najpohodlnejšie. Ja dlhšiu, čiernu, koženú a Jasper mäkkú, svetlozelenú. Ani jeden z nás však neprišiel na to, čo so zvyšnými dvoma väčšími priestormi na druhom poschodí a tak sme ich zatiaľ nezariaďovali. Rýchlo sme pokupovali aj ostatné potrebné kusy nábytku, a vybrali sme sa k elektronike. Ja som si kúpil dômyselne vyzerajúcu zvukovú aparatúru a kopu stojanom na moje cédečka. Pre kamufláž sme kúpili nejaké domáce spotrebiče a súpravy riadov, ktoré budú trčať na svojich miestach až do kým sa neodsťahujeme. Predtým, než sme z Port Angels odišli, sme ešte kúpili nejaké ďalšie potrebné veci pre naše prestrojenie, ako boli uteráky a ďalšie hygienické potreby. Keďže už bol čas na obed, tak sme sa vydali domov a všetky veci vyložili.

,,Tak, a čo teraz?“ opýtal som sa, lebo ich myšlienky boli trošku zmätené. Rosalie rozmýšľala o nákupoch, Esme o práci v dome, Jasper s Carlislom sa nevedeli rozhodnúť.

,,No tak, čo keby sme si vyrazili na nákupy a potom by sme sa mohli pustiť do domu. Nábytok by nám mal prísť zajtra poobede, takže by sme to mohli stihnúť,“ navrhla s nádejou Rosalie, ktorá vážne túžila zájsť na nákupy, no s celou rodinou.

,,Prečo nie,“ pridal sa k nej Jasper a Esme. Nakoniec som sa pridal aj ja s Carlislom a tak sme vyrazili. Už druhýkrát počas tohto dňa sme zamierili do Port Angels, no tentoraz do nákupného strediska. Rosalie nás povláčila skoro po všetkých obchodoch a pokupovala nám toľko vecí, že som vážne uvažoval, či si neísť kúpiť ďalšiu skriňu. Mužské osadenstvo našej rodiny spolu so mnou len krútilo hlavou nad tým, ako sa to ženské dokázalo vyblázniť pri nákupoch. V duchu som ďakoval za zatváracie hodiny, lebo len tie donútili Rosalie z obchodov odísť. Dokonca aj Jasper ľutoval, že sa priklonil na jej návrh a v duchu si vravel, že ďalšiu takúto hlúposť už nespraví. Asi po desiatich minútach sa nám podarilo vtrepať do kufrov a na voľné sedačky všetky tašky a pobrali sme sa domov. Všetky veci sme vyniesli na druhé poschodie do jednej z väčších miestností a pustili sme sa do maľovania. Každý si najprv namaľoval svoju izby, a potom hosťovskú, ktorej vyberal farbu. Carlisle s Esme sa postarali o otcovu pracovňu. Ja som maľoval kuchyňu, Rosalie jedáleň a Jasper obývačku. Všetko sme stihli a nadránom sme sa už začínali nudiť. Esme si čmárala akési návrhy na vylepšenie záhrady, Carlisle si čítal nejaké knihu, Rosalie listovala akýsi dievčenský časopis a ja s Jasperom sme hrali šach. Nebolo to veľmi fér, keďže som dopredu vedel ako potiahne, a preto to nakoniec vzdal. Ráno sme sa rozlúčili s Carlislom, pretože mal nastúpiť do svojej prvej zmeny. Hneď ako odišiel sme sa zahľadeli na Esme, ktorá na seba upozornila miernym odkašľaním.

,,Tak ma napadlo, či by ste mi nechceli pomôcť?“

,,Iste, mami. S čím?“ ihneď súhlasil Jasper a Esme pri tom oslovení pookrialo pri srdci. Zoširoka sa na nás usmiala, keď sme s Rosalie horlivo prikývli a hovorila.

,,S vaším otcom sme premýšľali, že by sme si vzadu za domom postavili krytý bazén. Čo vy na to?“

,,Hm...Bazén, to sme ešte nemali. Prečo nie," zneli Rosaline myšlienky a ja som s nimi súhlasil.

,,Sme za,“ odvetil som, keďže som vedel, že aj Jasperovi sa ten nápad pozdáva.

,,Dobre teda. Ja s Rosalie, pôjdeme vybaviť všetko potrebné a kúpime aj niečo do záhrady. Vy chlapci, zatiaľ všetko pripravíte. Na stole je náčrt mojich predstáv, tak sa tým riaďte.“ Ako nám povedal, tak sme aj spravili. S Jasperom sme sa náramne zabávali keď sme hĺbili jamu pre bazén. Hrali sme sa na vojakov v zákopoch, a tak sme sa do hry zahĺbili, že sme si ani nevšimli ako nás naša mama so sestrou pobavene pozorujú, keďže sa už stihli vrátiť. Rýchlo sme sa zahanbene ospravedlnili a pokračovali v kopaní. Presne o tretej som začul myšlienky nejakých ľudí a zistil som, že nám privážajú nábytok. S Jasperom sme im pomohli pri vykladaní a keďže sme to nemohli spraviť našou normálnou rýchlosťou a museli sme predstierať, aké je to všetko ťažké, tak nám trvalo hodinu a pol kým sme všetok nábytok preniesli len do obývačky. Našťastie sa naša mama chopila iniciatívy a prehovorila ich, aby sa už ďalej netrápili, že my to už zvládneme. Muži najprv namietali, no nakoniec sa podvolili. Odišli a my sme sa do toho pustili. Všetko bolo na svojom mieste ani nie za päť minút. Presne o šiestej sa vrátil Carlisle a my sme si urobili menšiu prehliadku nášho novozariadeného domu. Keď sme všetko pochválili, vrátili sme sa do obývačky a ja som si všimol, že na neďalekej vyvýšenej ploche leží nádherné čierne piáno. Spýtavo som sa zahľadel na zvyšok rodiny a tí sa len potmehúdsky usmievali. Skrývali to naozaj dobre a ja som neskôr zistil, že sa o to postarali Esme a Carlisle. Nedočkavo som si zaň zasadol a skúsil ho. Bolo dokonale naladené a preto som začal hrať. Ako prvú som zahral Esminu najobľúbenejšiu, potom Rosalinu a potom som už len hral pre potešenie.

Nedeľa zbehla vcelku rýchlo. Dokončili sme bazén, už ho stačilo len vykachličkovať a zakryť. O to sa mala postarať Esme s Carlisom, keďže ten mal v pondelok večerňajšiu zmenu. A my sme sa mali vybrať do školy.  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek One Family - 2. kapitola: