Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » One Family - 18. kapitola

12.04.2010 (18:45) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2379×

18. kapitola: Prvá narodeninová oslava

Bella:

Nemôžem tomu uveriť. Už je to rok, presne rok, čo sa nám s Edwardom narodila naša Nessie. Ten najkrajší a najšťastnejší rok, aký sme kedy zažili. Stala sa naším slniečkom, naším mesiacom a našimi hviezdami. Každým svojím úsmevom, každým svojim smiechom nám zdokonaľovala život. Páni... už je to rok. Ako rýchlo to ubehlo. Keď sa na to teraz pozerám, na všetko čo sa behom tohto roku udialo, neubránim sa úsmevu. Každý jeden deň, každá jedna minúta, každá jedna sekunda stála za to. Vidieť ako naša malá rastie, ako robí svoje prvé krôčiky, ako hovorí svoje prvé slovíčka, jej prvý upírsky beh alebo jej prvý lov (aj keď ulovila len zajaca) bol zážitok na nezaplatenie. Samozrejme sme všetko dopodrobna zdokumentovali a to nielen miliónmi fotkami, ale aj ,,detskými denníčkami“. Na tento nápad prišla Alice a to tesne po jej pôrode. Jej návrh sa nám nesmierne pozdával a tak sme zaviedli túto tradíciu. Každý rodičovský pár si zaobstaral denník, do ktorého sa zapisovali rôzne medzníky života ich detí. Aby to však bolo zaujímavé, pripisovali sa tam rôzne komentáre a poznámky od všetkých členov rodiny. Keďže sa nám to plnilo naozaj rýchlo, rozhodli sme sa, že každý rok sa zriadi nový. A tak teraz sedím v našej izbe a listujem si Nessiiným denníčkom. Ostalo v ňom už len pár voľných strán, ktoré budú nedlho zaplnené. Je to naozaj neuveriteľné. Nikdy som si nemyslela, že úloha manželky a matky by sa mi mohla až tak páčiť.

,,Zlatko?“ ozval sa mi pri uchu môj anjel. Otočila som sa za ním a ocitla som sa len pár milimetrov od jeho tváre. Na nič nečakal a vášnivo ma pobozkal. Vyrušil nás z toho Nessiin zvonivý smiech. Vždy sa takto smiala, keď ma jej ocko bozkával. Pohrávali jej v očiach rovnako šibalské iskričky ako pohrávali v tých Edwardových. Pribehla k nám na posteľ a stúlila sa v Edwardovom náručí. Stále sa na mňa šibalsky usmievala, presne ako jej ocko. Pohľad, ktorý sa mi naskytol, som si musela zvečniť. Zobrala som z neďaleké stolíka fotoaparát a spravila pár snímkov. Vždy som sa na nich dvoch rada pozerala. Vždy ma pri tom zahrialo pri mojom mŕtvom srdci.

,,Mami? Volá ťa teta Alice,“ ozval sa môj anjelik a ja som si nešťastne povzdychla. Alice a oslavy... Edward sa s Nessie potichu zachichotali a ja som sa od nich urazene odvrátila. Bolo nefér, že ja som s prípravou oslavy musela pomáhať, zatiaľ čo Edward mal len strážiť malú, aby na nič neprišla. Css, to nie je fér. Zrazu ma však zozadu objali dve silné ramená a už som sedela v Edwardovom náručí ja. Nessie sa tomu len zachichotala.

,,Nessie, bež povedať tete Alice, že mamka o chvíľu príde,“ poslal ju preč Edward a snažil sa ma pobozkať. Síce nechtiac, no odvrátila som sa od neho. Tak ľahko mu to neprejde.

,,Bella, no tak. Nehnevaj sa,“ šepkal mi pri uchu a zasypával ho letmými bozkami, čo otriasalo mojou vôľou.

,,Prepáč mi,“ znovu zašepkal a jemne sa mi zakusol do ušného lalôčika.

,,Odpúšťaš mi?“ jeho dych ma pohladil na krku.

,,Hmm...,“ na nič viac som sa nezmohla. Vedel byť veľmi presvedčivý, keď chcel. Otočil si ma tvárou k sebe a pobozkal na bradu. Pomaly sa ústami presúval cez čeľusť, k nosu, až nakoniec zastavil pri jednom kútiku mojich úst. Nedočkavo som ich pootvorila a jediné na čo som mohla myslieť, bol on.

,,Tak mi odpúšťaš?“ ešte raz sa ma opýtal.

,,Áno,“ hneď ako som to hlesla, vrhol sa na moje ústa. Plienil ich a vzbudzoval vo mne túžbu. Jednu ruku som mu zaplietla do vlasov a tou druhou som ho hladila na hrudi pod košeľou. Zasmial sa môjmu počínaniu a odtrhol sa odo mňa. Ja som však rýchlo zareagovala a prisala sa na jeho pery. Znovu sa tlmene zasmiala a medzi bozkami povedal: ,,Mieri sem Alice a nie je práve nadšená.“ Ticho som zavrčala a pomaly sa zdvíhala k odchodu. Pred dverami som ešte detinsky vyplazila jazyk na môjho princa a vyšla von. Na chodbe som sa stretla so svojou milovanou sestričkou, ktorá sa momentálne tvárila ako sup.

,,Veď už som išla,“ rýchlo som sa ohradila, predtým než by sa na mňa vrhla. Chytila ma za ruku a ťahala von na záhradu, kde sa mala konať oslava. Predtým než sme vyšli som ešte začula ako si Edward k sebe volá našu dcérku.

,,Nessie, poď ku mne. Porozprávam ti jeden zaujímavý príbeh o strýkovi Emmettovi.“ Na tom som sa zasmiala. Vyšla som von a zamierila si to k veľkému stanu v strede záhrady. Bol nutný pretože podľa Alice malo okolo obeda začať pršať. Rýchlo sme stan ozdobili pestrofarebnými stuhami a dokola povešali farebné balóniky. Emmett nad vchod vešal transparent s názvom: ,,Všetko najlepšie k narodením!“ Alice upravovala stôl s darčekmi a Esme jej pomáhala. Rosalie, Jasper a Carlisle stáli neďaleko a spolu so svojimi ratolesťami sledovali dianie okolo.

,,Vieš čo nepochopím?“ ozvala sa ku mne Alice.

,,Prečo sa všetky deti podobajú viac na svojich otcov, ako na mamy?“ šepkala Alice, aby sme to počuli len ja a Esme.

,,Alice, nebuď už smutná z toho, že Jamie nezdedil tvoje nadšenie pre nakupovanie. Radšej ďakuj Bohu,“ povedala som, na čo sa Alice nahnevane zúžili oči.

,,Ha, ha, ha. Nie, ale teraz vážne. Sama vravíš ako sa Nessie povahovo strašne podobá na Edwarda. A pozri sa na Rosalice. Je rovnaký blázon ako Emmett, síce s Rosaliným dobrým vkusom, no aj tak blázon. Veď čo ako prvé ulovila? Medvedíka čistotného. Až príliš sa podobá na Emmetta.“ Esme len nesúhlasne krútila hlavou.

,,A čo Julian. Má len rok, no neustále chce, aby mu niekto niečo čítal. Keď sa to ten chlapec nakoniec naučí, od kníh ho neodtrhneme,“ tak v tom mala pravdu, to musela uznať aj Esme.

,,A môj Jamie ... veď sa naňho pozrite. Nebyť hnedých vlasov po mne, tak vyzerá ako Jasperovo mladšie vydanie, a to nenarážam len na výzor. Obidvaja sú rovnako zamĺkli, pohodoví, až máte pocit, že by ich nerozhádzala ani atómová bomba. Dobre, je to sladké a roztomilé, ale...,“

,,Ale čo?“ vyzvedala som.

,,Ale mohli by byť trochu živší,“ nakoniec vyklopila.

,,Ja si myslím, že je to tak akurát. Ty si dosť živá aj za troch,“ podotkla som.

,,Asi máš pravdu. Ach... My sa tak krásne dopĺňame,“ a začala sa nad tým rozplývať. No aspoňže všetkých naokolo nedirigovala. Ale mala pravdu. Všetky naše ratolesti sa svojimi povahami podobali skôr na svojich otcov. Hmm...

,,Tak, teraz zavri očká,“ nariadil našej dcérke Edawrd, keď stáli pri vchodových dverách. Chytil ju do náruče a pomaly ju k nám viedol. Nessie sa radostne usmievala a nedočkavo tlieskala ručičkami.

,,Už sa môžeš pozrieť,“ zvolal Edward, keď zastal pred stanom. Všetci sme vtedy naraz vykríkli: ,,Všetko najlepšie.“ Očká môjho anjelika sa šťastne rozsvietili. Podišla som k nej a vzala si ju do náručia. Vyobjímala som ju a vybozkávala. Nessie sa len šťastne usmievala. Všetci jej blahoželali, putovala z jednej náruče do druhej.

,,Darčeky!“ zvolala Alice a Nessie sa ešte viac rozžiarili očká. Najprv sme jej dali svoje darčeky ja a Edward. Boli v celku tri. Jeden odo mňa, druhý od Edwarda a tretí spoločný. Ja som jej kúpila krásnu porcelánovú bábiku v bledomodrých šatičkách s gaštanovohnedými, kučeravými vláskami. Pribudla k jej doteraz pomerne veľkej zbierke. Od Edwarda dostala malú, drevenú šperkovnicu, ktorá, keď ste ju otvorili, začala hrať krásnu melódiu. Ihneď som ju spoznala. Bola to uspávanka, ktorú Edward zložil pre Nessie. Neviem síce ako sa mu podarilo ju dostať do skrinky, no bol to naozaj krásny darček. Našim spoločným darčekom bola tiež hudobná hračka. Bol to miniatúrny kolotoč, ktorý sa krútil dookola a hral melódiu, ktorá sa púšťa na rôznych prázdninových pútiach. Nessie bola z našich darčekov unesená. To však nebolo všetko. Nasledovali darčeky od ostatných. Od Alice dostala samozrejme kopu šatstva na rôzne príležitosti. Ako sa zdalo, budeme jej musieť kúpiť novú skriňu. Od Jaspera zase krásnu drevenú šachovnicu. Akosi sa totižto ukázalo, že Nessie má rada šach. Ešte ho síce nehrala, no strašne rada sa pozerala na Jaspera ako s ostatnými hraje. Od Carlisla dostala nádhernú, v koži viazanú knižku rozprávok a od Esme krásny denníček, do ktorého si bude písať hneď ako sa to naučí. Rosalie jej kúpila sadu na kreslenie, plnú pestrofarebných pasteliek a túb, pretože Nessie rada kreslila. A Emmett... ten bol proste Emmett. Kúpil našej malej baseballovú pálku a rukavicu. Na prekvapenie všetkých sa tento darček Nessie veľmi páčil.

Zvyšok oslavy prebehol veľmi dobre. Spoločne sme sa zabávali až kým sa nezotmelo. Dámy spolu s deťmi sa pobrali do obývačky, zatiaľ čo sa páni starali o zloženie stanu. Mali to hotové rýchlo a tak sa k nám pridali. Deti sa nakope hrali s rôznymi hračkami a Emmett spolu s nimi. Rosalie sa nechala nahovoriť na partiu šachu s Jasperom. Alice spolu s Esme sa snažili doladiť posledné úpravy na návrhu Alicinej šatne a Carlisle si ako vždy čítal akúsi hrubú a nudne vyzerajúcu knihu. Ja som sedela vedľa Edwarda opretá o jeho rameno a sledovala Nessie. Možno vyzerala táto chvíľa úplne normálne, no napriek tomu bola kúzelná. Takéto to bolo však odkedy som spoznala Edwarda. Ešte teraz si presne pamätám to ako o ich príchode mala Alice víziu, to ako sme sa prvýkrát stretli, ples, na ktorom mi vyznal lásku, let balónom, kedy ma požiadal o ruku a naša svadobná cesta. Hmm... svadobná cesta. Teraz som si spomenula, že som sa chcela ešte Edwardovi pomstiť za ten dnešok. Tak fajn, ide sa na to. Naschvál som ho zaštítila a začali si predstavovať seba v kúpelni. To ako si púšťam horúcu vodu do našej veľkej vane, to ako zapaľujem všade sviečky a napokon to ako sa pomaly vyzliekam. Na túto časť som kládla obzvlášť veľký dôraz. Nevynechala som ani najmenší detail. Edward potichu zavrčal a ťahal ma hore, do našej izby.

,,Veď počkaj,“ naoko sa mi vyhrážal a zavrel za nami dvere. Konečne sme si mohli v takýto čas dovoliť ostať v dome bez najmenšieho strachu, že by nás niekto mohol začuť. Keď sme sa sem pred pol rokom presťahovali a Esme zrekonštruovala tento dom, zabezpečili sme, aby každá izba bola zvukotesná. Teraz sa nám to náramne hodilo. Edward na nič nečakal, vzal ma do náruče a niesol na posteľ. Vášnivo ma bozkával a rýchlo zbavoval oblečenia. Keď už som pod ním ležala úplne nahá, prešiel ma roztúženým pohľadom od zhora dolu a riekol: ,,Si nádherná.“ Na viac slov už nezostal priestor ani čas, pretože sme sa obidvaja nechali strhnúť vášňou, ktorá nás ovládla.

Spokojne som ležala na Edwardovej hrudi a popritom som sa hrala s jeho rukou. Mal tak krásne štíhle prsty. Bolo vidieť, že hrá na klavír. Zrazu sa však zodvihol a riekol: ,,Ide sem Nessie.“ Rýchlo sme sa poobliekali a ustlali posteľ. Edward jej šiel otvoriť dvere, pretože mala náruč plnú svojich darčekov. Pomohli sme jej ich doniesť dnu a ona si ich rozložila po izbe. Hrací kolotoč položila na nočný stolík a vyskočil na posteľ. Ľahla si tak, aby sa naňho mohla dívať a spustila ho. S úsmevom sa pozerala ako sa dookola točí. S Edwardom sme si ľahli ku nej, každý z jednej strany a tiež to sledovali. Aj bez Jasperovej schopnosti som si bola na sto percent istá, že teraz je každý v dome neuveriteľne šťastný a aj bez Alicinej schopnosti som mohla naisto povedať, že to takto zostane po zvyšok našej večnosti.

,,Vieš, že ťa milujem?“ opýtal sa môj anjel. Práve som zapĺňala posledné stránky Nessiinho prvého denníčka a lepila tam pár fotiek.

,,Viem, a vieš, že aj ťa milujem?“ spýtala som sa ho naspäť. Zoširoka sa na mňa usmial a nežne riekol: ,,Viem.“ Pohladila som ho po tvári a so všetkou láskou, ktorú som k nemu cítila som ho pobozkala. Boli sme šťastná rodina. Trochu nezvyčajná... ale šťastná. Jedna rodina.  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek One Family - 18. kapitola: