Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » One Family - 14. kapitola

07.04.2010 (09:30) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2748×

14. kapitola: Stará známa

Edward:

,,Konečne doma,“ šťastne si povzdychla Esme, keď sme prekročili prach nášho domu.

,Bohužiaľ,' podotkol Emmett, zahľadel sa na moju sestričku a spomínal na ich svadobnú cestu.

,,Emmett,“ podráždene som zavrčal, keď to naberalo pre mňa nechutné obrátky. Ten sa iba zasmial a pokračoval. Bella ma chytili za ruku a zaštítila. Konečne ticho. Bella sa na mňa šibalsky zasmiala a ja som zadržal dych, keď som si prečítal jej myšlienky. Ona ma raz zabije. Myslela na našu poslednú noc. Dýchal som zhlboka, no pomaly som strácal nad sebou kontrolu. Bella sa potešene usmiala a v myšlienkach mi povedala: ,U mňa alebo u teba?' Zasmial som sa nad jej nedočkavosťou a zamietavo pokrútil hlavou. Úsmev z jej tváre rázom zmizol.

,,Bež sa vybaliť a ja ťa vyzdvihnem o deviatej,“ a vášnivo som ju pobozkal. Znovu sa na mňa očarujúco usmiala a šla k sebe domov. Neprešla ani sekunda a mne už chýbala. Musel som sa premáhať, aby som za ňou neutekal a zjavne som nebol jediný. Jasper s Rosalie sa tiež len tak - tak ovládali. Zatrepal som hlavou a šiel si rýchlo vybaliť. Esme s Carlislom sa už dávno prezliekali, boli totiž pozvaní na jeden nemocničný večierok. Nakoniec stihli včas vyraziť. V dome sme odsali len my traja. Z myšlienok mojich súrodencov som vyčítal, že dnešný večer chcú stráviť so svojimi polovičkami. Jasper plánoval vkradnúť sa k Alice, pričom Rosalie čakala na Emmett, ktorý jej sľúbil, že rýchlo príde. Ja a Bella sme zostali nadbytočnými a tak som sa rozhodol, že ju vezmem von.

Vybalené som mal rýchlo. Do športovej tašky som vopchal dve deky, oblečenie pre mňa a Bellu a už som za ňou mieril. Konečne som si znovu sadol za volant. Bolo také krásne počuť to vrnenie motora. V rekordnom čase som došiel k Bellinmu domu a ona ma už čakala na verande. Rýchlo ku mne pribehla a nastúpila si. Dnes vyzerala ešte krajšie ako inokedy. Musel uznať, že bola neskutočne sexi, až som mal chuť vrhnúť sa na ňu tu v aute. Obliekla si čierne čipkované šaty, extra krátke s hlbokým výstrihom, priesvitné presne na tých správnych miestach.

,,Zošaliem z teba,“ vyznal som jej. Potešene sa usmiala a zvodne riekla.

,,Neboj, potom ťa vyliečim.“ Dupol som na plyn a už sme uháňali k lesnej cestičke. Tu som zaparkoval, vzal tašku a spolu sme zamierili na našu lúku. Keď sme tam prišli, vybral som z tašky deky a jednu som rozprestrel na trávu. Pokynul som môjmu anjelovi nech si posadí, no ona si ľahla. Zasnene zavrel oči a jednu nohu mierne pokrčila. Teraz som ja zasnene hľadel na jej zamatové stehná a nasucho preglgol. Tá vedela ako ma dráždiť. Ľahol som si k nej a zahľadel sa na jej tvár. Stále som nechápal ako je možné, že niekto tak dokonalý, môže vôbec existovať. Ona bola jednoducho zázrak a rozhodla sa dať svoje srdce mne. Väčšie šťastie som si ani nedokázal predstaviť. Pohladil som ju po tvári a ona sa jemne usmiala. Priblížil som sa k jej tvári, pričom ona jemne pootvorila pery. Usmial som sa nad jej počínaním a nežne som sa obtrel o jej pery. Túžobne sa zachvela a nedočkavo sa na mňa vrhla. Naše jazyky sa stretli v tom najkrajšom tanci. Rukou som zablúdil k jej pokrčenej nohe a dlaňou jej prešiel po vnútornej strane stehna. Slastne zavzdychala a chytila okraj môjho trička a vyzliekla mi ho. Rukami prechádzala po mojej hrudi, čo vo mne vyvolalo ešte väčšie vzrušenie. Naozaj sa mi tie jej šaty páčili, nechcel som ich roztrhať, preto som sa snažil ich čo najopatrnejšie vyzliecť. Keďže som bol netrpezlivý, značne sa mi triasli ruky.

,,Kľudne ich roztrhni. Mám také ešte jedny,“ zašepkala mi Bella a ja som na nič nečakal. Strhol som ich z nej a užasnuto hľadel na to, čo sa mi naskytlo. Bella na sebe nemala žiadne spodné prádlo, bola úplne nahá.

,,Prekvapenie pre manžela,“ roztúžene povedala. Už som to nedokázal vydržať. S jej pomocou som sa rýchlo zbavil svojho prebytočného oblečenia a splynul s ňou v jedno. Aj keď sme sa už predtým milovali, zakaždým to bolo niečo neskutočné. Ten pocit, keď som bol v nej, bol ten najlepší aký som kedy zažil. Dokázal by som s ňou takto byť aj celú večnosť a vedel som, žeby mi to nestačilo. Patrila mne a navždy aj bude patriť. Počuť jej sladké stony a vedieť, že som jej ich vyvolal ja... Mal som pocit, že toľké šťastie si nezaslúžim. Že ju si nezaslúžim. Ak by som ju stratil... Nie, nato nedokážem ani pomyslieť. Je tu, so mnou a nikto nám naše šťastie nevezme.

Bella:

Ležali sme nahí na jednej deke, prikrytý druhou, a užívali si blízkosť toho druhého. Mohlo byť tak niečo po polnoci, našťastie nepršalo, no teraz by mi to bolo asi aj jedno. Nežne som ho pobozkala na hruď a zložila si na ňu hlavu. Vtisol mi bozk do vlasov a jednou rukou ma hladil po chrbte. Druhou zašiel nižšie, prešiel cez môj zadoček a zastavil sa až na stehne. Blažene som zavrčala, no vyznelo to skôr ako spokojné pradenie mačky. Vyšvihla som sa naňho a zahľadela sa do jeho očí, ktoré na mňa hľadeli s neskrývanou túžbou.

,,Nevydržím to,“ sťažovala som si.

,,Nevydržím byť pri tebe a nemôcť ťa naozaj pobozkať, nemôcť sa ťa skutočne dotknúť, bez toho, aby som nevzbudila pohoršujúce názory.“

,,Neboj, my to zvládneme. Uvidíš. A sľubujem, že ti to vždy vynahradím. A hneď dvakrát,“ dodal a posadil sa aj so mnou sediacou na ňom obkročmo. Pritlačil sa mňa ešte viac a hlavu si oprel o moje kľúčne kosti. Jeho dych na mojej pokožke ma neuveriteľne dráždil. Rukami blúdil po mojom chrbte a až zišiel úplne dole, chytil do svojich dlaní môj zadok a ešte viac si ma k sebe pritlačil. Naschvál vydýchol pri jednej bradavke a ja som už bola v extáze.

,,Edward,“ tlmene som vzdychla.

,,Áno?“ pobavene sa pýtal a jazykom o ňu jemne zavadil. Dobre vedel, čo mi tým spôsobuje. Mučil ma tým najúžasnejším spôsobom. Na jednej strane so už chcela, aby prestal a na strane druhej som si ho chcela vychutnať.

,,Chceš ma Bella?“ roztúžene sa ma pýtal.

,,Áno, veľmi,“ znovu som zavzdychala.

,,Tak si ma vezmi,“ hlesol a ja som tak urobila.

,,Naozaj nechcem kaziť túto chvíľku, no asi by sme už mali ísť,“ šepkal mi môj anjel a pomaly sa zdvíhal.

,,Mne sa nechce,“ fňukala som ako malé dieťa. Usmial sa na mňa a pomohol mi postaviť sa.

,,V čom mám akože ísť?“ pýtala som sa ho a očami zavadila o svoje zničené šaty. Edward vybral z tašky, ktorú doniesol, nejaké veci a podával mi ich. Bolo tu všetko, čo som potrebovala, spodné prádlo, šaty a topánky. Uznanlivo som pokývala hlavou a začala sa obliekať, pričom som z neho nespúšťala oči. Bolo mi naozaj ľúto, že sa obliekla a tým zakrýval svoje krásne telo. Keby bolo po mojom, tak sa s Edwardom odsťahujem na náš ostrov a zničím všetko oblečenie, takže by mu nezostávalo nič iné ako hodiť nahý.

,,Nevadilo by mi to, ak by si celý čas bola nahá aj ty,“ pobavene riekol môj anjel. Zase som si neuvedomila, že som ho zaštítila. Konečne sme už boli pripravení odísť, no veľmi sme sa neponáhľali. Kráčali sme pomaly, keď sa Edward naraz zastavil. Pustil moju ruku a zahol doľava. Šiel pomaly, smeroval k neďalekej skale a tam sa aj zastavil.

,,Láska, čo sa deje?“ Rukou mi pokynul, aby som k nemu pristúpila a len čo som sa pohla, do nosa mi udrela zvláštna vôňa. Poznala a zároveň som ju nepoznala. S určitosťou som vedela povedať, že ide o upíra, no o akého to neviem. Rýchlo som podišla k Edwardovi a pritisla sa k jeho boku. Jednou rukou ma objal a ťahal odtiaľ preč.

,,Kto je to?“ trochu vystrašene som sa ho pýtala.

,,Neviem, ten pach nepoznám. Aj keď stopa nie je čerstvá, mali by sme sa ponáhľať,“ odpovedal mi a tak sme prešli na našu upírsku rýchlosť. Nasadli sme do auta a vyštartovali domov. Zrazu zazvonil telefón. Edward ho zdvihol a prepol na reproduktor. Bola to Alice.

,,Máte minútu, aby ste sa sem dostali. Už sú tu všetci. Čakáme hosťa,“ povedala a aj zvesila. Edward dupol na plyn a ručička tachometra dosiahla maximum. Domov sme došli v rekordnom čase a stúpli sme si k ostatným čakajúcim na verande. Edward sa predo mňa ochraniteľsky postavil a ja som videla ako to spravili aj ostatný muži. A presne ako Alice predpovedala, sa z neďalekého lesa vynorila vysoká postava. Zvedavo si nás merala, až jej pohľad spočinul na mne. Vtedy som si uvedomila, že ja toho upíra poznám. Abigail.

,,Bella?“ zvedavo sa pýtala a oči mojej rodiny spočinuli na mne.

,,Abigail? Si to naozaj ty?“ nedokázala som tomu uveriť. Kedy sme sa naposledy a zároveň prvýkrát videli? Už veľmi dávno.

,,Si to ty,“ usmiala sa a vyšla z tieňa. Pomaly, obozretným krokom k nám mierila a ja som si všimla jej oči. Neboli karmínovočervené, aké som si ich pamätala, ale zlatohnedé, presne ako tie naše. Všimli si to aj ostatní a svoje pozície čiastočne uvoľnili. Už stále pred nami a zvedavo si mi prezerala. Potom sa usmiala a skonštatovala: ,,Vôbec si sa nezmenila.“ Musela som sa usmiať.

,,Zato ty áno,“ a ukázala som na jej oči.

,,Máš pravdu. Keď sme sa stretli, dala si mi mnoho podnetov na rozmýšľanie,“ riekla.

,,Som rada.“

,,Ja tiež,“ odpovedala mi a vďačne sa na mňa usmiala.

,,Abigail, rada by som ti predstavila svoju rodinu. Toto sú Carlisle s Esme, naši rodičia,“ predstavila som ich a oni sa privítali.

,,Toto sú moje sestry Alice a Rosalie a moji bratia Emmett a Jasper,“ ukázala som na nich.

,,A toto je môj manžel,“ predstavila som jej nakoniec Edwarda.

,,Rodina, toto je Abigail. Rozprávala som vám o nej.“

,,No tak, nestojme tu tak, poďme dnu,“ ako vždy pohostinná Esme. Všetci sme zamierili do obývačky a pohodlne sa usadili. Carlisle s Esme a Abigail na veľkej pohovke, Emmett s Rosalie na kolenách v jednom kresle, Alice v druhom, Jasper sediaci pri jej nohách a ja sediaca v Edwardovom náručí na zemi.

,,Tak rozprávaj, čo ťa sem privádza,“ pobádala som ju. Abigail zrazu zosmutnela.

,,Ja... niekoho hľadám.“ Zmetene som sa na ňu zahľadela.

,,Aby ste to však pochopili, začnem od začiatku. Potom čo som sa s Bello stretla a uvidela, že môže existovať aj iný spôsob ako sa stravovať, vážne som sa nad tým zamyslela. Nakoniec som sa rozhodla, že to skúsim. Putovala som krajinou a lovila len zvieratá. Po niekoľkých rokoch, keď som sa odvážila ísť aj medzi ľudí, som stretla Andrewa. Na prvý pohľad som sa do neho zamilovala a on do mňa tiež. Náš vzťah však nebol možný. Ja som bola upír, lovec, a on človek, moja prirodzená korisť. Dlho sme sa snažili vyhýbať sa jeden druhému, mysliac si, že to snáď pomôže, no stal sa pravý opak. Naša láska stále silnela až sme to už nemohli vydržať. Síce to bolo nebezpečné, no stretávali sme. Užívali sme si blízkosť toho druhého, až sa stala strašná nehoda. Andrew šiel práve na naše stretnutie, no cestou mal autonehodu. Nikto nebol nablízku, aby mu pomohol. Vlastne, to by nedokázal už nikto. Jeho zranenia, boli veľmi vážne. Našťastie som ho našla včas a premenila som. Nedokázala som zniesť myšlienku, žeby som bez neho mohla žiť, tak som to spravila. Jediné, čo ma dokázalo od jeho krvi odtrhnúť, bol pocit, že teraz už budeme navždy spolu. Keď sa premenil, neodsudzoval ma. Povedal, že keby sme si vymenili úlohy, urobil by to tiež. Boli sme neskutočne šťastní. Andrew mal zo začiatku problémy s ovládaním, no stále sa zlepšoval. Až kým sa nestalo znovu niečo strašné. Keď sme jeden deň vyrazili na lov, zacítili sme človeka. Ja viem, mali sme odtiaľ ihneď odísť, no nespravili sme tak. Ani nie o pol hodinu, sme tú vôňu znovu zacítili, no tentoraz ešte intenzívnejšie. Vedeli sme čo to znamená. Neskoro som si uvedomila, že pre Andrewa je to prvýkrát, čo sa s niečím takýmto stretol. Neovládol sa a ja som ho nestihla zastaviť. Aj keď som ho z ničoho neobviňovala, bol zo seba zhrozený. Nakoniec nezniesol dívať sa mi do očí a tak utiekol. To sa stalo presne pred mesiacom a ja ho odvtedy bezúspešne hľadám. Moje pátranie ma zaviedlo až sem, no už neviem ako ďalej. Chýba mi,“ zašepkala a ja som s ňou absolútne súcitila. Nechcela som si predstaviť, že by som mala bez Edwarda stráviť čo len deň. Veď len tých pár minút bez neho, je ako večnosť.

,,Vedela by si identifikovať jeho vôňu?“ spýtal sa jej môj anjel a vtedy to došlo aj mne. Tá vôňa, ktorú sme pred chvíľou cítili, mohla byť jeho. Abigail to určite nebola, no Andrew...

,,Keď sme sa teraz vracali z našej lúky, natrafili sme na neznámu vôňu upíra. Mohol by to byť on. Nebola síce najčerstvejšia, ale možno by sme ho mohli skúsiť stopovať,“ oznámil Edward a v Abigailiných očiach sa objavila nádej.

,,Bola by som vám nesmierne vďačná.“ Všetci sme sa rozbehli k ten stope.

,,Je to on. To je môj Andrew,“ nadšene oznámila Abigail a tak sme sa pustili do stopovania. Popravde, nezdalo sa, že by hockto z nás sa v tom vyznal, no dúfali sme, že spolu to zvládneme. Keď sme sa už takto túlali po lese dobrú hodinu, na niečo sme natrafili. Zacítili sme Andrewovu čerstvú stopu. Edward stuhol a otočil sa doprava. Rukou ukázal tým smerom, do húštiny stromov a my sme vedeli o čo ide. Jediná Abigail tam nechápavo hľadela, no ihneď ako uvidela muža medzi stromami, rozbehla sa za ním a zovrela ho v náručí.

,,Abigail,“ prekvapene riekol Andrew a objatie jej opätoval.

,,Už mi to nikdy, nikdy neurob,“ karhala ho Abigail.

,,Odpusť mi,“ prosil ju.

,,Hlupáčik, ako si si mohol myslieť, žeby som ti niečo mohla vyčítať. To by si mal skôr ty mne. Nemala som dopustiť, aby...“

,,Nie, to nie je tvoja vina. Odpusť, že som tak utiekol. Už ťa nikdy neopustím. Nikdy. Milujem ťa,“ vyznal jej Andrew a vášnivo ju pobozkal. Po chvíľke sa od seba odtrhli a ruka v ruke k nám podišli.

,,Andrew, toto sú naši priatelia. Oni mi pomohli nájsť ťa. Rosalie, Emmett, Jasper, Alice, Esme, Carlisle, Edward a Bella, ktorú som spoznala pred mnohými rokmi,“ predstavila nás a s každým si podal ruku.

,,Ja som Andrew. Teší ma. Chcel by som sa vám poďakovať, že ste mojej láske pomohli,“ a oslnivo sa usmial na Abigail.

,,Tak, keď už sme všetci, môžeme sa vrátiť do domu,“ navrhol Carlisle a my sme ho nasledovali.

,,Som vám nesmierne vďačná. Najprv si mi ty Bella ukázala aj iný spôsob života, vďaka čomu som spoznala svoju lásku a teraz si mi ty aj tvoja rodina pomohli,“ ďakovala už aspoň po stý raz Abigail.

,,Niet začo a už prestaň s tým ďakovaním,“ zastavila som ju.

,,Možno by som sa vám dokázala dostatočne poďakovať,“ povedala a so záujmom sa zahľadela na Andrewa. Ten sa na ňu usmial a súhlasne prikývol.

,,Ja mám zvláštny dar,“ začala a ja som vtedy ucítila v ovzduší zvláštne chvenie.

,,Dokážem vycítiť každého najtajnejšie želanie. Želanie ukryté hlboko v srdci, želanie, o ktorom váš rozum ani nevie, no srdce ho cíti. Dokážem toto želanie splniť, nech by išlo o čokoľvek. Pomohli ste nám a teraz je rada na nás.“ Hneď ako to dopovedala, cítila som zvláštne, tajomné chvenie v tele. Nikdy som to necítila, no nebolo to nepríjemné. Ani nie po minúte to prešlo, no cítila som, že je niečo inak. Nevedela som to však popísať.

,,Tak, my už by sme mali ísť. Tešilo nás a ešte raz ďakujeme,“ rozlúčili sa s nami a už sa aj brali preč.

,,Dúfam, že nás ešte niekedy navštívite,“ zvolala na nich Esme.

,,Abigial, čo to bolo za želania?“ opýtala som sa jej. Tá sa len šibalsky pousmiala a tajomne riekla: ,,Onedlho uvidíte. Všetci.“ Zmätene som pozrela na Edwarda, či nevie niečo viac, no ten len pokrčil ramenami a na tvári mal rovnako nechápavý výraz ako my ostatní.

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek One Family - 14. kapitola: