Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » One Family - 13. kapitola

04.04.2010 (20:45) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2849×

13. kapitola: Medový mesiac

Bella:

Po dlhom trojhodinovom lete, sme konečne pristáli v Rio de Janeiru. Vzali sme si batožinu a na moje prekvapenie, zavolali taxíky. Nemala som tušenia kam ideme, no ako sa zdalo nemalo význam si požičiavať auto. Zrejme sa tu nezdržíme na tak dlho. Štyri taxíky mierili k neďalekému prístavu, kde nás vyložili. Všetci sme zamierili úplne dozadu, kde kotvili krásne jachty. Prečo ma to neprekvapuje? Tu sme sa zastavili.

,,Tak, myslím, že je najvyšší čas,“ riekol Carlisle. Najvyšší čas načo? Ako som si všimla, nielen ja som bola takáto zmätená. Aj Alice s Rosalie ničomu nechápali.

,,Takže, všetkým želáme šťastnú plavbu a nádhernú svadobnú cestu. Stretneme sa tu presne 20. augusta,“ a naši rodičia nás začali objímať. Rozlúčili sa a zamierili k najbližšej jachte. Až teraz som si všimla, že každá jachta má svoje meno a táto sa volala Esme. Pozrela som sa na tie ďalšie a sánka mi od údivu padla. Hneď vedľa jachty Esme kotvili jachty Alice, Rosalie a Bella. Zmätene som sa pozrela na svojho anjela, ten sa však na mňa iba tajnostkársky usmievala tiež sa začal s ostatnými lúčiť. Keď som sa nemala k ničomu, zašepkal mi do ucha: ,,Snáď si si nemyslela, že strávime svadobnú cestu všetci spolu?“ Dobre, to som si nemyslela, ale toto? Ani som sa nenazdala a Edward už stál pri kormidle a pomaly sme sa začali hýbať. Stihla som ešte ostatným zamávať a už sme plavili po šírom mori.

Bolo zvláštne byť zase osamote len s Edwardom. Moja rodina mi začala chýbať, akosi som si na ich prítomnosť už zvykla, no potom, keď mi konečne došlo, že budem s Edwardom sama skoro celý mesiac, sa smútok z ich neprítomnosti rýchlo vytrácal. Zase som cítila medzi nami zvláštne chvenie, ktoré medzi nami vládlo vždy keď sme boli len on a ja. Slnko pomaly zapadalo a pohľad naňho, krásne sa trblietajúceho, mi vyrazil dych. Stále som nemohla uveriť, že on, práve on, patrí už len mne. Šťastne som sa nad tým pousmiala a zozadu k nemu podišla. Hlavu som si oprela o jeho chrbát a rukami som ho objala. Slastne som si povzdychla, keď som cez jeho tenké tielko zacítila jeho dokonale vypracované brucho. V spomienkach som sa vrátila k nášmu prvému milovaniu a keď som si predstavila jeho nahé telo, zmocnila sa ma neutíchajúca vášeň. Premietala som si aké to bolo krásne, akú veľkú slasť mi spôsoboval, ako ma jeho láskanie upokojovalo a zároveň dráždilo. Ani neviem ako, no už som nestála za Edwardom, ale pred ním. Chrbtom ma tlačil na kormidlo, pričom spredu sa na mňa tlačilo jeho telo. Začal ma bozkávať, narážal na moje pery až kým som ich nepootvorila. Jazykom vkĺzol dnu a hladovo sa na mňa prisal. Jeho ruky už dávno nezvierali kormidlo. Jednou rukou si ma k sebe tisol stále viac, pričom druhú mal na mojom stehne. Neviem ako dlho sme tu takto stáli, no po čase sa jeho bozky stávali stále nežnejšími až kým úplne nezanikli. Poslednýkrát ma pobozkal a zahľadel sa mi do očí.

,,Ak mi to spravíš ešte raz, už sa neovládnem.“ Zmätene som naňho hľadela, vôbec som nechápala o čom to hovorí.

,,Tvoje myšlienky ma vyprovokovali,“ a vtedy mi došlo, čo som musela spraviť.

,,Prepáč, nevšimla som si, že som ťa zaštítila,“ chudák, ak videl na čom som myslela, ani sa mu nečudujem.

,,To nič, láska. Aspoň viem na čo myslíš,“ samoľúbo sa usmieval a znova sa chopil kormidla. Nedovolil mi však spred neho odísť. Tak som ho znovu objala a hlavu som si mu zaborila do hrude. Daroval mi bozk do vlasov a potom sa už venoval riadeniu.

Ani nie po hodine krásnej plavby sme konečne kotvili. Keď som sa zahľadela na to, čo sa mi naskytlo, onemela som úžasom. Pred nami sa rozprestieral nádherný ostrovček. Zelené palmy, horúci piesok, krásne pláže a priezračná voda.

,,Páni,“ zašepkala som. Edward ma chytil okolo pása a tiež sa tam zahľadel.

,,Páči sa ti?“

,,Či sa mi páči? Je nádherný,“ odpovedala som.

,,To je dobre, pretože je tvoj.“ Rýchlo som sa naňho zahľadela, on musel žartovať.

,,Nehľaď na mňa ako na blázna. Myslím to vážne. To je môj svadobný dar pre teba.“

,,Ostrov? Ty mi dávaš ostrov?“ mám pocit, že sa mi sníva.

,,Áno, a chceš vedieť ako sa volá? Pomenoval som ho po tebe,“ užasnuto som naňho len civela, na nič som sa nezmohla. Vzal našu batožinu a vyhodil ju na mólo. Chytil ma do náruče a preskočil zábradlie jachty. Hladko dopadol a do jednej ruky vzal naše veci. Pomalým ľudským krokom si to namieril niekam medzi palmy a nechal mi užívať si okolitú krásu. Až keď počet paliem začal klesať, uvedomila som si, že sa blížime k akémusi útesu. Vďaka svojmu upírskemu zraku som dokázala rozoznať, čo na tom útese je. Stál tam nádherný, biely plážový dom. Jeho východná časť bola celá presklenená, s výhľadom na more. Východná časť sa pripájala k skalnatému útesu za ňou.

,,Tak, tu budeme na ten čas bývať. Páči sa?“ Nenachádzala som na tú krásu vhodné slová, tak som to vyriešila bez nich. Vášnivo som ho pobozkala.

,,Beriem to ako áno,“ šibalsky sa usmial a ešte stále so mnou v náručí vošiel dnu. Celý interiér domu bol ladený do biela. Priestranná obývačka, zbytočná jedáleň a kuchyňa a nakoniec sklenené dvere. Môj princ si všimol, kam sa pozerám a povedal: ,,Tie dvere vedú ku skalnej cestičke, po ktorej sa rýchlo dostaneme na pláž.“ Potom sa znovu pohol, tentoraz hore schodmi. Dom mal síce len jedno poschodie, no nám to úplne stačilo. Zamieril si to rovno do poslednej izby a otvoril dvere. Ocitla som sa v absolútne nádhernej miestnosti. Bola jednoduchá, to áno, no o to krajšia. Nebolo tu veľa nábytku, dve skrine, jedna komoda, písací stôl, jeden nočný stolík a jedna naprosto úžasne veľká posteľ. Edward odhodil našu batožinu ku skrini a niesol ma k posteli.

,,Kam to mieriš, manžel môj?“ zvodne som sa ho pýtala a len - len som sa nezačala smiať.

,,Myslím, že predtým než čokoľvek podnikneme, by sme mali najprv vyskúšať posteľ, žena moja,“ odpovedal mi Edward a položil ma na ňu. Ľahol si ku mne a odhrnul mi vlasy spred tváre.

,,Už som ti hovoril, že si dokonalá?“ Usmiala som sa naňho a odpovedala mu: ,,Už som ti hovorila, že to som len s tebou?“ úsmev mi opätoval a nežne ma pobozkal. Dal do toho bozku celú svoju lásku a ja som mu odpovedala rovnako. Jeho ruka z mojej tváre začala pomaly kĺzať nižšie a jeho pery tiež. Rukami som ho objala a ešte viac ho k sebe pritlačila. Perami prešiel na môj krk a ja som zastonala. Cítila som ako sa usmial a pokračoval ďalej. Jeho ruka letmo prešla cez moje prsia a zastavila sa na bruchu. Potom som už len počula trhanie látky a tomu som sa musela len zasmiať. Smiech ma však ihneď prešiel, ako som ucítila jeho pery v priehlbinke medzi mojimi prsiami. Dráždil ma, moja túžba rástla stále rýchlejšie. Keď sa ústami prisal na moje prsia a jazykom dráždil bradavky, začula som ďalšie trhanie látky, moje nohavičky. Ja som už bola úplne nahá, no on mal na sebe ešte stále to zbytočné oblečenie. Prevalila som sa naňho a obkročmo si sadla. Zhora som sa naňho roztúžene pozerala a rozhodla sa ho trošku potrápiť. Privrela som oči a úporne myslela na to, čo robil pred chvíľou. Kládla som dôraz na každý detail, ktorým mi spôsoboval neznesiteľnú rozkoš. Začula som ako zavrčal a pousmiala som sa. Fungovalo to. Dychtivo som sa prisala na jeho pery a rukami skúmala jeho telo. Tielko spolu s jeho krátkymi nohavicami skončilo rovnako ako moje veci. Odlepila som sa od jeho pier a ústami pokrývala každý kúsok jeho hrude. Nevynechala som ani jeden milimeter a pomaly som sa posúvala stále nižšie a nižšie. Ústa som už mala pri jeho boxerkách. Chytil mi tvár do dlaní a pritiahol si ma hore, k jeho ústam. Vedela som, že už ma nepustí a cítila som, že je na tom rovnako ako ja. Už sme nechceli čakať. Provokatívne som zamrvila, na čo túžobne zavrčal. Prevalil sa na mňa a medzitým so seba strhol nepotrebné boxerky. Presne vtedy, keď si na mňa ľahol, som ucítila ako do mňa vnikol. Celý svet sa so mnou zatočil. Vedela som, že jeho nebudem mať nikdy dosť. Nikdy sa ho úplne nenabažím. Pocit, keď sme spolu spojení, je proste nepopísateľný. Každým bozkom, každým dotykom, mi dokazoval to, ako ma miluje a ja som mu to oplácala. Dokazovaním si lásky sme strávili celú noc a von z postele nás dostal len východ slnka. Obidvaja nahí sme podišli k oknu a pozerali sa na tu krásu.

,,Milujem ťa.“

,,Bella, tak už poď,“ kričal na mňa z prízemia Edward. Mali sme sa ísť prejsť po ostrove, no ja som sa stále nevedela rozhodnúť, ktoré plavky si vziať. Pomaly som bola ako Alice.

,,Edward, čierne alebo modrá?“ spýtala som sa ho. Po chvíľke ticha zakričal: ,,Čierna.“ Rýchlo som sa teda obliekla do čiernych bikín, a bielych šortiek a už som utekala za svojou láskou. Tá sa na mňa zadívala roztúženým pohľadom a tíško zavrčala.

,,Provokuješ?“

,,Ty si vybral čierne,“ bránila som sa a potešila faktu, že sa mu páčim.

,,Tak už poďme,“ prosila som ho. Chytil ma za ruku a my sme sa vybrali do džungle neďaleko domu. Kráčali sme pomaly a sledovali okolitú prírodu. Všetko tu bolo také farebné a svieže. Nádherné kvety, ktoré som nikdy nevidela, hlasy tvorov, ktoré som poznala len z obrázkov. Pripadala som si ako v rozprávke. Keď bolo slnko v strede oblohy, narazili sme na unikátny objav. Nádherný vodopád a malé jazierko pod ním. Voda čistá a teplá. Na nič som nečakala, vyzliekla sa do plaviek a skočila som do vody. Edward ma ihneď nasledoval. Spoločne sme plávali po dne a sledovali farebné rybičky plávajúce okolo nás. Nemuseli sme sa vynárať na hladinu a tak sme si užívali tento pokoj. Keď som sa však otočila, Edwarda nebolo. Preplávala som celé jazierko, no on nikde. Vynorila som sa na hladinu a sledovala okolie. Vtom som si niečo všimla. Niečo sa zablýskalo za vodopádom. Vyskočila som z vody a zamierila tam.

Za vodopádom bol menší priestor, ktorý musela vyhĺbiť voda. Nebolo tu nič, no keď som došla do stredu, zozadu ma chytili silné ruky. Otočili ma a ja som sa zahľadela na svojho anjela. Šibalsky sa na mňa usmieval. Až teraz som si všimla, že na sebe nemá plavky. Znovu ma zaplavila túžba a nebola som jediná. Edward ma naliehavo pritlačil na skalnatú stenu, chytil ma za zadok a vyzdvihol vyššie. Nohami aj rukami som ho objala a vášnivo pobozkala. Začula som trhanie látky a vedela som, že moje plavky to neprežili. Nedočkavo sa na mňa tlačil, rukami hladil každý kúsok môjho tela. Vrelo to vo mne ako v sopke, už by som to dlhšie nevydržala, keby si ma Edward konečne nevzal. Obidvaja sme naraz zastonali a úplne sme sa oddali vášni, ktorá nás spaľovala. Tentoraz bol však Edward vášnivejší a nástojčivejší, no popravde mi to vôbec nevadilo.

,,Milujem ťa,“ šepkal mi Edward do ucha, keď už som spela k vrcholu. Nakoniec sme k nemu dospeli spoločne. Rozkoš, ktorá nesledovala, bola táka veľká, že ma prekvapila a ja som tlmene vykríkla. Ako sa však zdalo Edward ešte nechcel skončiť. Stále vo mne ma položil na zem a znovu sa začal vo mne hýbať. Moju rozkoš, ktorá už doznievala, tým začal znovu zvyšovať. Utíchajúci plamienok vášne znovu rozdúchal do vatry. Z vatry sa rýchlo menil na požiar a ja som znovu cítila vzrušenie, ktoré ma celú pohlcovalo. Vedela som, že aj Edward je na tom rovnako. Dôkazom mi bolo jeho hlboké zastonanie. Spojila som naše pery vo vášnivom bozku, nedovoliac mu uniknúť. Znovu sme sa blížili k vrcholu, no nečakala som, že bude taký silný. Od pocitu úplného ukojenia som nahlas vykríkla Edwardovo meno. Ten sa iba radostne zasmial a malými letmými bozkami mi zasypával krk.

,,Nikdy sa ťa dostatočne nenabažím,“ vyznal mi a pokračoval v bozkoch.

,,Nikdy ťa nebudem mať dosť.“ Presne som vedela na čo myslí. Aj keď som sa pred chvíľou cítila ako do sýta nakŕmené mača, ten pocit sa pomaly vytrácal. Nahrádzalo ho to, čo cítil aj on. Vedeli sme, že ani večnosť nebude dosť dlhá nato, aby sme boli konečne úplne uspokojení.

,,Onedlho nám budú volať ostatní, takže by sme sa mali vrátiť,“ oznámil mi môj muž a tak sme sa veľmi nechcene začali zberať. Do rúk som vzala zvyšky svojich plaviek a rozmýšľala v čom sa vrátim k domu. Vedela som, že sme na tomto ostrove sami, no predsa som tu nechcela pobehovať nahá. Otočila som sa na Edwarda a pokarhala ho: ,,Ak to takto pôjde ďalej, onedlho nebudem mať v čom chodiť.“ Ten sa na mňa šibalsky usmial a obliekol si plavky.

,,Ver mi, mne to nebude vadiť,“ roztúžene po mne prešiel pohľadom a ja som sa až vzrušene zachvela. Šťastný s odozvou, ktorú spôsobil jeho pohľad mi podal jeho mokré biele tielko. Vzala som si ho a obliekla. Samozrejme presvitalo a tak mi bolo vlastne na nič.

,,Zlý nápad,“ podotkol Edward a znovu sa na mňa vrhol. Ruky mu zablúdili pod tielko, jedna hladkala prsia, druhá zadoček.

,,Edward, telefón,“ pripomenula som mu.

,,Áno, telefón,“ zodpovedne prikyvoval a už ma ťahal domov.

,,Neskôr, neskôr,“ opakoval si a krotil svoje vášne. Bol taký roztomilý. Domov sme došli práve včas, telefón už zvonil. Zdvihli sme ho a prepli na reproduktor.

,,Haló?“ ozvalo sa z druhej strany.

,,To sme my Alice,“ povedal Edward, sadol si na gauč a mňa si stiahol na kolená.

,,Ako sa mi máte? Skoro ste nestihli náš telefonát,“ pobavene riekla moja sestrička.

,,Kde mám bračeka?“ spýtal sa jej Edward.

,,Som tu,“ ozval sa Jasper.

,,Dobre, vyčkajte, pripojíme aj zvyšných.“ Počuli sme ako sa vytáča a potom zvonenie. Niekto to zdvihol a rozzúrene sa ozval.

,,Čo chceš?“ Emmett, kto iný.

,,Čo si taký podráždený? Snáď sme vás nevyrušili?“ pobavene sa ho pýtala Alice. Hneď mi bolo jasné, že to spravila naschvál. Že naschvál volala práve teraz. Emmett ticho zavrčal a potom sa tam niekto zasmial.

,,Čau,“ pozdravila nás Rosalie.

,,Prečo nezavoláš niekedy inokedy? Čo takto nikdy?“ sarkasticky sa pýtal Emmett.

,,Braček, no tak. Snáď si nezabudol na svoju rodinu?“ zapojila som sa do toho aj ja.

,,Popravde áno. Nie sú snáď medové týždne nato? Nie sú nato aby si sa venoval svojej druhej polovičke a nie otravoval ostatných?“ dobiedzal Emmett.

,,Fajn, fajn. Tak to rýchlo vybavíme, aby ste sa všetci mohli vrátiť k vašim pôvodným činnostiam.“ Ďalšie vytáčanie a zvonenie. Nikto to však nebral. Skúsili sme to tak ešte trikrát, no nič.

,,Tak fajn, ak sa naši rodičia môžu baviť, môžeme aj my. Zbohom za mesiac a už neotravujte,“ zvolal Emmett a už to skladal.

,,Majte sa,“ stihla nás odzdraviť Rosalie a potom ticho.

,,Radi sme vás znovu počuli Alice, no aj my už budeme končiť,“ povedal Edward, pričom jednou rukou sa už chystal zavesiť, druhou mi znovu vliezol pod tielko a perami sa prisal na môj krk. Keby to bolo možné, tak už som samý cucflek.

,,No tak, aspoň vy nebuďte takí grobiani,“ fňukala Alice. Edward na protest zavrčal a do ruky uchopil môj prsník.

,,Alice, dohodneme sa. Ak nám už nebudeš volať, Edward sa postará o to, aby sme šli na extra veľké nákupy,“ z posledných síl som sa snažila sformulovať vetu, pretože som sa pomaly nechávala unášať vzrušením. Môj mozog už vypol a jediné na čo dokázal reagovať, bol Edward. Počula som ako Alice nadšením zvýskla, povedala ešte

,,Sme dohodnutí,“ a potom zložila.

,,Takže, kde sme to skončili?“ pýtal sa ma Edward a otočil si ma čelom k sebe. Sedela som na ňom obkročmo a cítili aj jeho vzrušenie.

,,To už je neskôr?“ pobavene som sa ho pýtala. Neodpovedal a úplne sa začal venovať môjmu telu.

Väčšinu času sme strávili milovaním a dokazovaním si vzájomnej lásky. Byť po Edwardovom, tak by sme strávili celé dni iba v náručí toho druhého. No ja som trvala na tom, že by sme mali občas zájsť aj na čerstvý vzduch. Nebol v tom však veľký rozdiel. Čo sme mohli robiť v dome, robili sme aj po vonku. Aby som nám však nekrivdila, chodili sme aj na dlhšie prechádzky, plávali sme aj v mori. Živočíchy sa ním síce prirodzene vyhýbali, no aj tak to bolo krásne. Ostrov nebol síce veľmi veľký, no našlo sa tu pár púm. Edward so zaujímavosti vyskúšal aj jedného žraloka, no podľa neho to nebolo ono. Dokázala som si predstaviť, že by sme tu strávili pekných pár rokov. Len my sami. No náš čas sa rýchlo krátil. Do odchodu nám zostával už len deň a nám sa odtiaľto vôbec nechcelo. Sedela som ne jednej skale a sledovala západ slnka. Ten pohľad bol neskutočný. Farby sa zlievali do jednej, až na oblohe nezavládla tmavomodrá. Pomaly začali vychádzať hviezdy.

,,Tak tu si,“ ozvalo sa za mnou a už si ku mne Edward sadal.

,,Nechce sa mi odísť,“ zafňukala som.

,,Ja viem, aj by som tu najradšej ostal.“ Objal ma a nežne pobozkal.

,,Ako to bude, keď sa vrátime?“ chcela som to vedieť. Edward sa zamyslene díval na obzor a až po chvíľke odpovedal.

,,No, asi nebude najlepšie hovoriť, že sme manželia. Budeme to musieť tajiť.“ Táto myšlienka sa mi vôbec nepáčila a videla som, že ani Edwardovi.

,,Uvidíš to zvládneme.“

,,Hej, no vôbec sa mi nepáči myšlienka, že kvôli tomu nebudeme môcť spolu bývať,“ sťažoval sa môj manžel a ja som ho úplne chápala.

,,Dohodneme sa. Budeme sa striedať, jeden večer prídem za tebou ja a druhý zase ty za mnou,“ navrhla som. Zahľadel sa mi do očí a prikývol. Potom sa mu v očiach objavili šibalské iskričky a na tvári roztiahol šibalský úsmev.

,,No myslím, že by sme sa mali patrične rozlúčiť s týmto domom,“ a už ma bral do náruče a niesol do našej spálne.  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek One Family - 13. kapitola: