Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » One Family - 12. kapitola

04.04.2010 (10:00) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2917×

12. kapitola: Svadby

Bella:

Ja sa budem vydávať! Vydávať! No, je pravda, že som nikdy nebola ten typ dievčaťa, ktoré túžilo po vydaji čo najskôr, no ak by som našla toho pravého, tak prečo nie. A teraz som ho našla, Edwarda, on bol, je a navždy bude jediný v mojej existencii. Ach... keď si spomeniem na to ako ma požiadal o ruku... Bolo to také romantické... Ja nie som zvyčajne na takéto romantické veci, no keď to spravil on... Bolo to úžasné. Mal pravdu, na toto nikdy nezabudnem.

Keďže sme neboli jediní, ktorí sa túžili zosobášiť, museli sme všetko dôkladne premyslieť. Carlisle si vzal dvojmesačnú dovolenku, ktorá sa mu nakopila a všetci sme vyrazili na našu chatu do Kanadských hôr. V tomto ročnom období tam nebol sne, všetko bolo krásne, rozkvitnuté a vône mnohorakých kvetín sa šírili celým údolím, ktoré nám tam patrilo. Bolo tu nádherne, a práve preto, sme si to tu so súrodencami kúpili. Nešlo vlastne o chatu, na to bola až príliš veľká. Bol to skôr dom na vidieku, celý drevený, s veľkou terasou a balkónom s krásnym výhľadom na hory. Rýchlo sme si vybalil všetky veci a začali s prípravami na prvú svadbu, ktorá sa mala konať v piatok. Ako prví sa mali brať Emmett s Rosalie, trvali na tom a my sme im v tom nebránili. Samozrejme, organizácie sa chopila moja malá hyperaktívna sestrička. Zatiaľ čo my, dámy, sme vyberali potrebné veci, ako šaty, prstene, kvety, dekorácie a tortu (ja viem, bolo to smiešne, veď mi nejeme ľudské jedlo, no každá z nás, chcela, aby to bolo tak ako sa patrí a to aj s tortou), páni dekorovali okolie a pozvali pár známych. Keďže moja časť rodiny nikoho nepoznala, mali príjsť známi Cullenovcov. Carlisle pozval svojich priateľov z Írska a Egypta, a nemohli chýbať ani upíri z Denali. Všetci hostia u nás mali ostať, až kým neprebehne aj posledný sobáš, sobáš Alice a Jaspera. Potom by sa všetky páry mali vybrať na oficiálnu, mesačnú svadobnú cestu. Prečo oficiálnu? Mužské osadenstvo prehlásili, že nemienia čakať až do poslednej svadby, preto dotyčný pár po svojej svadbe zmizne na týždeň do Škótska, kde mali Cullenovci jeden z mnohých domov. Nikomu to nevadilo, tak sme súhlasili aj my.

Jeden večer Carlisle podotkol, že by bolo vhodné pozvať aj Volturiovcov, upírsku šľachty. Nielenže u nich strávil istý čas svojej existencie a s niektorými stále udržuje priateľské vzťahy, no bolo by to aj obozretnejšie. Volturiovci nie sú nadšencami nášho spôsobu života, no rešpektujú to, hlavne kvôli Carlislovi. Keby sme ich nepozvali, mohli by to chápať ako urážku a niečo proti nám podniknúť. Už si zvykli na moc, ktorú majú a spojením našich rodín, by sa mohli cítiť ohrození. Ak ich však pozveme a oni prídu, ukážeme im, že o moc, nestojíme. Že jediné, čo chceme, je byť šťastní. Keď sa ho Emmett opýtal, ako by to mohli vedieť, Carlisle nám vysvetlil, akú moc má jeden z ich vládcov. Aro, jeden z vládnucej trojice, dokáže podobne ako Edward čítať myšlienky. Je v tom však rozdiel. Po prvé: na to, aby ich mohol čítať potrebuje s danou osobou udržiavať fyzický kontakt, a po druhé: dokáže prečítať každú jednu myšlienky, ktorú dotyčnému skrsla v hlave počas jeho existencie. Nakoniec sme uznali, že by pozvanie Volturiovcov bolo predsa len obozretnejšie, tak sme tak učinili.

Teraz už zostávali len dva dni do svadby môjho brata a Rosalie a hostia pomaly prichádzali. Ako prví dorazil klan z Egypta, veselo usmievajúci sa Benjamin a zamilovane naňho hľadiaca Tia. Srdečne sme sa s nimi privítali a ako sa ukázalo, išlo o príjemných a veselých spoločníkov. Ospravedlnili sa, že zvyšní dvaja členovia ich klanu, Amun a jeho družka Kebi, nemohli prísť, no želajú všetkým párom len to najlepšie. Tesne po nich dorazil aj írsky klan, skladajúci sa z troch rovnako príjemných členov, Sibhan, Liam a malá Maggie. Tá bola ako menšie vydanie Alice, nie výzorom ale pojašenou povahou. Ako ďalší sa objavili Denalijskí. Odvtedy som sa od Edwarda nepohla ani na krok. Prišla som na to, že v celom ich päťčlennom klane, je práve Tanya ,,čiernou ovcou“ rodiny. Jej sestry Kate a Irina boli veľmi milé a Carmen s Eleazarom tiež. Všetci štyria sa nám za Tanyu ospravedlňovali. Normálne je vraj veľmi priateľská a srdečná, no keď ide o Edwarda... Sľúbili však, že z nej oči nespustia a nedovolia, aby niečo vyviedla.

Deň pred svadbou dorazili aj dlho očakávaní Volturiovci. Ako som zistila, neboli v plnej zostave, čo bolo len dobre. Samozrejme prišiel Aro, ako Carlislov najlepší volturiovský priateľ, aj so svojimi strážami. Tiež sa ospravedlnil za neprítomnosť svojich bratov, no niekto musel ostať v meste kde žijú a dávať pozor. On si to však nemohol újsť. Zdal sa naozaj milý, no ja som dobre vedela, že sa tým nemám nechať oklamať. Ako nám raz Carlisle povedal, keď chce, vie byť naozaj krutý. K jeho stráži patrili dvojčatá Alec a Jane, ktoré na mňa pôsobili ako anjeli z nejakého obrazu. Edward mi však vysvetlil akými hrôzostrašnými darmi disponujú. Tak ako oni boli mocní vďaka svojim darom, tak boli poslední volturiovci, Demetri a Felix, mocní bojovníci. Uprednostňovali hrubú silu a neváhali ju na príkaz ich vodcu kedykoľvek použiť. V tento deň sa samozrejme konali aj rozlúčky so slobodou. Všetci páni, ktorí mali záujem, šli na veľký lov. Pridali sa k nim dokonca aj Volturiovci, ktorí sľúbili, že počas ich pobytu skúsia našu stravu a žiadneho človeka sa nedotknú. Dámy usporiadali pyžamový večierok. Jane sa prekvapivo skamarátila s malou Maggie a ja som nepúšťala Tanyu z očí. Bolo vidno, že po mne ešte neskočila len vďaka svojim sestrám, no ďaleko k tomu nemala. Našťastie všetko prebehlo hladko, všetci sa zabávali a užívali si chvíľky bez mužov.

Ráno, presne ako nariadila Alice, sa rozdelil náš dom na tri tábory. V prvom bol ženích, Emmett, spolu so svojím svedkom, Carlislom, a družbou Edwardom a Jasperom. Tí sa zdržiavali v Emmettovej izbe na prvom poschodí a pripravovali nielen nezvyčajne netrpezlivého ženícha, ale aj seba samých. Druhý tábor tvorila nevesta Rosalie, s Esme ako svedkom a so mnou a Alice ako družičkami. My sme pripravovali nevestu v jej izbe na druhom poschodí. Hostia tvorili tretí tábor a tí sa prevažne zdržiavali buď v obývačke na prízemí, na terase kde sa mal konať obrad alebo prechádzali medzi zvyšnými dvoma tábormi. Presne podľa Rosalinej voľby bolo všetko počnúc stoličkami a stuhami, končiac kvetmi ladené do bielo - červena. Čas utekal rýchlo, každí bol nadšení. Ja spolu s Alice a Esme sme presne o piate zišli dole a všetkých sme poslali na terasu, aby sa usadili. Presne na konci stál kňaz (chudák, nemal ani tušenia kým je vlastne obklopený) a po jeho pravici Emmett a Edward s Jasperom, pretože Carlisle najprv musel odprevadiť nevestu. Po jeho ľavici sa postavili Esme. Urobili sa chybu, keď som sa zahľadela na Edwarda. Vyzeral tak úžasne, že som od neho nedokázala odtrhnúť oči. Až keď sa pobavene usmial, všimla som si ako ku mne Alice niečo hovorí.

,,Bella, no tak. Choď už,“ aha, jasné. Pomaly som kráčala uličkou až som sa postavila za Esme. Alice išla tesne za mnou a hneď ako si stúpla na hlavu, rozoznela sa hudba. Rosalie v nádherných šatách schádzala dolu schodmi v sprievode svojho otca. Bola absolútne dokonalá, jej krása vyrážala dych. Všimla som si ako na ňu môj brat zasnene hľadí a hrdosťou priam rastie. Konečne došli až k nám a tam mu ju Carlisle predal. Z obidvoch vyžarovala nehynúca radosť a hlavne láska. Obrad som vôbec nevnímala. Oči som mala znovu len pre Edwarda. Ten sa na mňa celý čas sladko usmieval a ja som sa len-len udržala a nepobozkala ho. Ani som sa nenazdala a kňaz povedala: ,,Prehlasujem vás za muža a ženu. Môžete pobozkať nevestu.“ Môj braček na nič nečakala a hneď tak aj urobil. Nato sa ozval potlesk a pomaly sme sa pohli na záhradu, kde sa konala oslava. Každí novomanželom zagratuloval a potom sa už len tancovalo a zabávalo. A ja som konečne mohla byť s Edwardom.

Od včerajšieho večera sme sa nevidela a náramne mi chýbal. Vyzval ma do tanca a ja som sa naňho priam nalepila. Bolo také krásne byť znovu v jeho náručí. Pobozkal ma do vlasov a povedal: ,,Si nádherná.“ Usmiala som sa a už som to nevydržala. Spojila som svoje pery s tými jeho, a šťastne som poznamenala, že aj on bol už tak nedočkavý ako ja. Pretancovali sme spolu večer, aj keď občas s niekým iným. A presne o ôsmej sme sa rozlúčili s Rosalie a Emmettom, ktorí sa chystali na neoficiálnu týždňovú svadobnú cestu. Mali sa vrátiť presne deň pred mojou svadbou. Áno, ako ďalší v poradí sme boli ja a Edward. Síce bola táto svadba krásna, vedela som, že tej našej sa nebude môcť rovnať.

Konečne, je to tu. Síce som nervózna, no už sa nemôžem dočkať. Dnes sa vrátili aj Emmett s Rosalie, celí šťastní a ja som sa už nemohla dočkať chvíľ strávených s Edwardom osamote. Niežeby mi rodina prekážala, no... Presne ako minule aj teraz sa konal pre pánov lov a pre dámy párty. Akosi som sa nedokázala úplne uvolniť. Celý čas som tŕpla strachom, či sa niečo nepokazí. Alebo či to niekto nepokazí. Tanya ma už celý týždeň zabíja pohľadom, no Alice ma uisťovala, že nič nechystá. A keby, že by to uvidela. Ako - tak som sa upokojila a snažila sa užiť si posledné chvíle ako slobodná. Na moje a Edwardovo želanie bolo všetko ladené bielej v kombinácií so smotanovou a staroružovou. Moje šaty boli nádherné, nikdy som krajšie nevidela. Boli bez ramienok, úzke a pri kolenách sa rozširujúce, celé posiate čipkami. Presne ako z doby, ktorej pochádzam. Moje družičky, Alice s Rosalie, mali vzorované šaty v rovnakých farbách ako boli aj dekorácie. Esme, môj svedok, mala zase šaty v zlatej farbe. Už som sa nemohla dočkať chvíle, kedy budem s Edwardom stáť pred kňazom a kedy už budeme oficiálne manželia. Ten čas sa blížil a ja som bola čím ďalej tým viac netrpezlivá. Zospodu som začula hrať hudbu a onedlho mi Carlisle zaklopal na dvere.

,,Môžeme ísť?“ spýtal sa ma a ja som zachytila o jeho rameno.

,,Áno,“ odpovedala som a pomaly sme sa pohli smerom ku schodom.

,,Vyzeráš krásne. Môj syn si lepšie ani nemohol vybrať. A ja budem poctený ak ti od dneska budem môcť hovoriť dcérka.“ Tak teraz by som sa už ako človek určite rozplakala. Zmohla som sa len na dojaté

,,Ďakujem,“ a už sme sa vybrali v rytme pochodu za mojou láskou. Až keď som ho uvidela pod altánkom, ktorý sme tu postavili, až vtedy sa stratila všetka moja nervozita a už sme boli len on a ja. Ani si poriadne nepamätám, čo kňaz rozprával, pamätám si len na svoje a jeho hrdé ,,Áno“ a potom už len to ako ma Edward so všetkou láskou, ktorú ku mne cíti, drží v náručí a vášnivo bozkáva. Bozk som mu opätovala a odtrhli sme sa od seba len kvôli pobavenému Emmettovmu

,,Ehm, ehm.“ Presunuli sme sa na tanečný parket a nechávali sme sa unášať hudbou.

,,Ďakujem,“ nežne mi hlesol do ucha Edward.

,,Za čo?“ nechápala som.

,,Za to, že ma miluješ, za to, že si mi povedala áno a za to, že si si ma vzala.“ Zahľadela som sa mu do nádherných očí a povedala: ,,Nemáš za čo, no to ja by som sa ti mala poďakovať za to, že...,“ nestihla som dopovedať, pretože ma umlčal ďalším spaľujúcim bozkom.

,,Ani nevieš aký som teraz šťastný,“ povedal, keď sme sa od seba odtrhli.

,,Myslím, že viem,“ veselo som mu odpovedala a znovu sa dožadovala jeho pier. V bozkoch, ktoré nasledovali, bolo niečo nové. Niečo elektrizujúce. Najradšej by som si želala, aby sme už boli len my dvaja, sami, niekde kde by nás nikto nerušil. Zrejme to cítil rovnako, lebo čím ďalej tým viac si ma k sebe pritláčala a naše bozky sa stávali stále vášnivejšími a nástojčivejšími. Od seba nás odtrhla až Alice, ktorá pobavene vyhlásila: ,,Nechajte si to do Škótska. Teraz si chcem zatancovať so svojim švagrom.“ Kým ona tancovala s mojím manželom (ach, ako krásne to znie) ja som sa vystriedala hneď s niekoľkými partnermi. Najprv Emmett, potom Carlisle, Jasper, Eleazar a dokonca aj samotný Aro. To ma značne prekvapilo, načo to on veselo komentoval tým, že si už dlho nezatancoval.

O pol ôsmej ma Alice odtiahla z dosahu všetkých a prezliekla do tmavomodrých šiat na ramienka do pol stehien. A presne o ôsmej sme sa so všetkými lúčili a vyrazili sme na letisko. Leto do Škótska netrval ani tri hodiny a my sme sa už znovu viezli, tentoraz po tmavom vidieku, smerujúc ku Callenovskému domu v lese. Hneď ako sme prišli, ma znovu dokázal ohúriť Esmin úžasný cit pre architektúru a rekonštrukciu. Dom bol nádherný, no potom, čo sme vošli dnu, som ho už nevnímala. Konečne sme boli s Edawrdom sami. Už pred dverami sa hladovo prisal na moje pery a kufre pustil na zem. Pousmiala som sa nad tým, no potom som znovu pocítila ten zvláštny elektrizujúci vzťah, ktorý medzi nami bol. Jediné čomu som venovala pozornosť, bol on. Ani som si nevšimla, kedy sme sa ocitli v nejakej izbe. Nevnímala som ani čo bolo v nej, jediné čo teraz existovalo, bol on. Jazykom mi skúmal ústa a rukami zase telo. Z každej jeho bunky vyžarovala túžba. Ešte viac som sa naňho prilepila a nechala sa unášať vášňou.

Edward:

Konečne sme boli sami a ja som ju mal už iba pre seba. Bolo to zvláštne, ako dlho som túžil ju držať v náručí práve takto, ako dlho som túžil dotýkať sa jej práve takto. Milovala ma a ja som miloval ju. Neexistovalo nič okrem nás. Každým jedným bozkom, každým jedným dotykom som jej dokazoval svoju neskonalú lásku k nej. Bozkával som ju nežne, ale vášnivo, s úmyslom sa od nej ani o milimeter neoddeliť. Pomaly som jej rozopol zips na šatách, v ktorých vyzerala neskutočne krásne, ramienka stiahol dole z pliec a šaty jej s jemným žuchnutím padli na zem. Cítiť jej jemnú a hladkú pokožku, vo mne vyvolávalo ešte väčšiu túžbu. Celý čas sa na mňa tlačila, chcela ma mať čo najbližšie, presne ako ja ju, no teraz sa rukami snažila rozopnúť mi gombíky na košeli. Nakoniec sa jej to podarilo a košeľa skončila tiež na zemi. Opatrne, s chvejúcimi sa rukami mi hladkala hruď, skúmala každý môj sval. Prestal som ju bozkávať na ústa a presunul sa cez jej čeľusť na krk. Jazykom som láskal jej pokožku a odmenou mi bol tichý ston, ktorý sa jej vydral z úst. Rukami som zablúdil k zapínaniu podprsenky a s nevídanou šikovnosťou som jej ju rozopol. Tá nakoniec tiež skončila na zemi. Odtiahol som sa od nej a túžobne som sa zahľadel na jej dekolt. Hanblivo sklopila oči, no ja som jej zdvihol bradu a jemne ju pobozkal.

,,Si dokonalá,“ ticho som je zašepkal do ucha a pomaly som ju začal tlačiť smerom k posteli, neprestávajúc bozkávať jej krk. Pomaly som na ňu zatlačil a ona si sadla. Naklonil som sa k nej pre ďalší bozk, no ona bola rýchlejšia. Začala mi rozopínať nohavice, pričom mi malými nežnými bozkami zasypávala okolie pupku. Keď mi nohavice spadli, jazykom zašla do môjho pupku a tentoraz sa mne vydral ston z úst. Už som to nemohol vydržať, vrhol som sa na jej hriešne ústa a ľahol si s ňou na posteľ. Bozky mi s rovnakou nástojčivosťou oplácala. Pobozkal som každé miestečko na jej tvári, a pomaly som sa sunul k jej krku. Chvíľu som tam pobudol, no potom som postupoval nižšie. Znovu zastonala, tentoraz hlasnejšie. Bol som ňou úplne omámený, bola očarujúca a chcela patriť práve mne. Chcel som jej dať všetko, po čom len túžila. Láskal som jej prsia, spôsobujúc jej ešte väčšiu rozkoš.

,,Edward,“ zavzdychala, keď som jazykom prešiel po jej stuhnutej bradavke. Dlho som sa hral s jej prsiami, no potom som znovu začal postupovať nižšie. Takisto som jej zašiel jazykom do pupka a Bella sa slasťou prehla. Šťastne som sa usmial a pomaly presunul ústa k jej bokom. Môj jazyk zanechával mokrú stopu na jej pokožke. Pomaly som jej stiahol nohavičky, ktoré začali zavadzať a znovu sa vrátil k jej ústam. Cítil som, že už je pripravená, stiahla mi boxerky a ja som sa stesnal medzi jej stehná. Obidvaja sme už dýchali prerývane a ja som sa jej v tú chvíľu musel zahľadieť do očí. Videl som v nich to, čo bolo aj v tých mojich. Neutíchajúcu túžbu a nekonečnú lásku.

,,Milujem ťa,“ povedali sme si naraz a ja som ju pobozkal. Tento bozk bol však nežný, plný hlbokého citu a presne vtedy sa naše telá spojili v jedno. Obom sa nám z úst vydral ston, bolo to niečo neskutočné. Tak silný zážitok som ešte nezažil. Pomaly som sa začal v nej hýbať a Bella mi bokmi vychádzala v ústrety. Tempo sa pomaly zrýchľovali a my sme speli k vrcholu. Ten sme nakoniec dosiahli spoločne, naplno vychutnávajúc si tento nezabudnuteľný okamžik. Šťastní z prítomnosti toho druhého, sme blažene skončili vo vzájomnom objatí. S krásnymi vyznaniami lásky sme spokojne ležali bok po boku, želajúc si, aby tento okamžik nikdy neskončil.

Náš týždeň ubehol príliš rýchlo. Ani jednému z nás sa nechcelo vrátiť, najradšej by sme tu zostali ešte dlhšie. Povinnosti nás však volali naspäť, a tak presne v stredu podvečer sme už vchádzali vchodovými dverami do chaty mojej lásky a zvítali sme sa so všetkými. Presne ako aj náš obrad, prebehol aj tento ďalší. Tentoraz to bol môj otec a mama, ktorí si obnovil svoj sľub. Bol som poctený, keď si ma môj otec vybral za svedka, no presne ako aj na prvej svadbe, aj teraz som skoro nič nevnímal. Oči som mal pre už teraz moju manželku.

Poslednou svadbou bola svadba Alice s Jasperom. Prečo boli poslední? Alice chcela organizovať svadbu všetkým, no takisto si chcela vychutnať medové týždne. Ich svadba bola ladená do bielo - zelena a Alice, aj keď krásou sa nevyrovnala môjmu anjelovi, vyzerala naozaj dobre. Môj brat vedľa nej priam žiaril a ona tiež. Hneď ako sa skončila aj oslava, sme sa rozlúčili s našimi hosťami. Všetci okrem Denalijčanov s nami mierili na letisko, kde si každý pomaly odchytil svoj let. Prvý smer Egypt, druhý Taliansko a tretí Írsko. My sme prišli na radu ako štvrtý smer, Južná Amerika.  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek One Family - 12. kapitola: