Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » One Family - 10. kapitola

27.03.2010 (17:15) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3167×

10. kapitola: Spolu

Edward:

Tanya bola konečne preč a ja som si začal naplno užívať krásne chvíle strávené s mojim anjelom. Všetci členovia či už mojej alebo jej rodiny boli z nás nadšení a niektorí už čakali na ďalšie možné páry. Čas sa však vliekol a nikto sa nemal k ničomu. Čo sa týkalo školy, to ako na to zareagujú naši spolužiaci, mi bolo maximálne ukradnuté. Jediné na čo som sa vedel sústrediť bola moja Bella.

Alicina vízia ohľadom nej a Jaspera sa naplnila až mesiac potom, čo ju prvýkrát videla. Priznala, že odvtedy sa viackrát zmenila, zdalo sa, že Jasper sa snaží o niečo dokonalé a nakoniec sa mu to aj podarilo. Pozval Alice na večernú prechádzku a zaviedol ju k útesu, presne ako v prvej vízii. Bola tu však zmena. Po obvode celého útesu boli pribité svetielka a v strede útesu bol stôl s dvoma stoličkami. Bol síce prestretý, no to len tak provizórne. Jasper dobre vedel, ako Alice ľutuje to, že si na nič zo svojho ľudského života nepamätá a tak sa rozhodol vytvoriť jej nové spomienky. Táto mala byť ohľadom prvého romantického rande a nakoniec aj ohľadom vyznania lásky, ku ktorému sa postupne dopracoval. Obidvaja teraz boli šťastní a už len pri pohľade na nich, ste sa museli usmievať. Každý sekundu trávili spolu. Niežeby ja s Bellou nie, no väčšinou tam bol aj niekto z rodín. Chvíľok osamote bolo len málo, no možno práve preto sme si ich vedeli naplno užiť. Jediní dvaja, ktorí neboli úplne šťastní, boli Rosalie a Emmett. Ten sa od plesu úplne zmenil. Správal sa k Rosalie ako pravý gentleman, bolo vidieť, že na ňu chce zapôsobiť, no ona... Neviem prečo, či pre jej hrdosť alebo tvrdohlavosť, ho naďalej odmietala. Z Emmettových myšlienok som vyčítal, že pomaly stráca nádej. A presne ako sa jeho nádej zmenšovala, zhoršovala sa aj jeho nálada. Už nesršal vtipom ako predtým, už z neho optimizmus nevyžaroval ako predtým. Ako Bella smutne poznamenala, už to nebol taký Emmett akého poznala.

Prešiel ďalší mesiac a stále nič. Emmett sa už u Rosalie nesnažil o nič. Už to vzdal a premával sa tu ako bez duše. Pomaly sa blížil aj koniec školského roka, chýbal už len necelý mesiac. Blížili sa však aj Emmettove narodeniny, no on akoby to ani nevnímal. Všetkým sa vyhýbal, čo najviac zraňovalo môjho anjela. Nerada videla Emmetta takého to. Vždy pôsobil silne a nezničiteľne, no teraz? Väčšinu času trávil buď vo svojej izbe alebo chodil do lesa. Alice mu chcela pripraviť prekvapenie, usporiadať preňho veľkú oslavu a dúfala, že ho to aspoň trochu rozveselí. Všetko plánovali a chystali v našom dome, aby Emmett nemal ani najmenšie podozrenie. A moja sestrička? Tá sa správala rovnako ako on. Všetkým sa vyhýbala a všetok svoj čas trávila buď vo svojej izbe, v garáži pri jej kabrilete alebo na nákupoch s Alice. Z jej myšlienok som zistil prečo, čo ju zraňuje. Obviňovala sa za to, že dovolila aby Emmetta stratila. Zo začiatku ho odmietala len preto, aby mu ukázala, že ona nie je ľahká korisť, no potom, keď ho to asi prestalo baviť, zhrozila sa, čo to urobila. Odohnala od seba svoju jedinú lásku a teraz za užierala smútkom. Mal som chuť jej povedať, tak sa vzchop a urob niečo, no Bella ma zastavila. Vraj si to musia vyriešiť oni sami.

Ako mi Bella prezradila, Alice nie je len maniak do nákupov, ale aj do organizácie hocakej oslavy. Pri príprave tejto sa poriadne vybláznila. Všetko malo prebehnúť v našom dome, takže tu trávila mnoho času, čo Jasperovi nesmierne vyhovovalo. Bella dostala za úlohu starať sa o to, aby k nám Emmett náhodou nezašiel, no to popravde nehrozilo. Nechcel som ju v tom nechať samú, tak som sa k nej pridal. Bolo jasné, že nechcela aby som videl ako ju bolí, keď takto vidí Emmetta. Snažila sa to skrývať, tvárila sa silno a neohrozene, no ja som jej na to neskočil. Vedel som, že trpí, a nedokázal som si to predstaviť. Pri pomyslení, že by sa tu jeden z mojich súrodencov premával ako duch, ma až striaslo. Síce, Rosalie sa k tomu pomaly dopracovávala. Už som ju pomaly ani nevídaval. Zrejme najviac zo všetkých to znášala Esme. Naša mama trpela nielen kvôli mojej sestričke, ale aj kvôli Emmettovi. Prirástol jej k srdcu, rovnako ako aj Bella a Alice. Už ich dávno brala ako svoje deti, dokonca už dlhšie premýšľala, že by sa naše rodiny mohli spojiť v jednu. Teraz však mala pocit, že sa jej rodina rozpadá. A vlastne nebola sama. Rovnako to cítil nielen môj otec s bratom, ale aj ja. No vďaka mojej Belle, som bol aspoň trochu šťastný.

„Konečne piatok," pomysleli si všetci, keď sme vychádzali z budovy školy. Na chvíľu som sa musel zo svojou láskou rozlúčiť, no ihneď ako by som dorazil domov, uháňal by som za ňou. Teraz ma však niečo zarazilo. Boli to Emmettove myšlienky. Strážil si ich, prekladal našu Ústava do japončiny, keď sa však ku mne v duchu ozval.

„Viem, že by si sa po škole chcel stretnúť s Bellou, no prosím, ťa príď až o hodinu. Potrebujem sa so svojimi sestrami o niečom pozhovárať." Trochu ma to prekvapilo, no nakoniec som súhlasil. Rozlúčil som sa so svojou láskou, s tým, že sa stretneme o hodinku a vybral sa aj so svojimi súrodencami domov. Neviem prečo, no mal so zlý pocit z Emmettovho správania. Jasper sa na mňa spýtavo pozrel, vycítl môj nepokoj, no ja som len pokýval hlavou na znak, že to nič nie je. Vedel som, že ho neoklamem, veď ani ja sám som tomu neveril, no neriešil to. Vedel, že keby som to chcel povedať urobil by som to. Práve preto som mal svojho brata tak rád. Tajne som však dúfal, že by sa mojím ďalším bratom mohol stať práve Emmett. Niečo mi však našepkávalo, že to tak skoro asi nebude.

Bella:

Bolo zvláštne, že za mnou Edward nechce prísť ihneď po škole ako to robieval, no neriešila som to. Muselo v tom byť niečo vážne ak tak spravil. A keď bude chcieť, tak mi to povie. Celú cestu, čo sme sa viezli, nikto neprehovoril ani slovo. Posledný mesiac to tak bolo vždy, no tentoraz to bolo akési ťaživé, nepríjemné ticho. Ako ticho pred búrkou. Akoby sa malo stať niečo zlé, no nevedela som prísť na to, čo. Alice to zrejme cítila tiež, pretože na mňa a Emmetta hádzala zvláštne pohľady. Boli netrpezlivé a aj vystrašené. Konečne sme došli domov a všetci sme sa vybrali do obývačky. Neviem prečo práve tam, no akoby nás to tam ťahalo. Emmett si zmučene sadol na gauč a ja s Alice sme si sadli do kresiel k nemu oproti. Zrazu sa na nás pozrel a povedal niečo, čo som si myslea, že nikdy nebudem počuť. Aspoň nie od neho.

,,Odchádzam.“ Nemo sme naňho s Alice hľadeli, pričom on pokračoval.

,,Rozhodol som sa, že ihneď ako sa skončí škola, odídem. Všetko sa zariadi tak, aby to vyzeralo, že som sa vrátil k nášmu bohatému ockovi, aby ma zaškolil vo vedení firmy. Takže by som akože prestúpil na inú školu.“

,,Kam chceš ísť?“ Už len vysloviť to bolo neznesiteľne ťažké.

,,No najprv by som zašiel pozrieť sa na našu chatu v Kanade. Tam by som mohol chvíľku pobudnúť a potom neviem. Kam ma osud zaveje.“

,,To predsa nemôžeš urobiť. Nemôžeš nás tu nechať samé,“ protestovala Alice, ktorá trpela rovnako ako ja.

,,Už nie ste samé. Obidve ste si našli svoje polovičky a ja už tu trochu zavadziam."

,,Čo to trepeš? Nikomu nezavadziaš. Veď aj ty si si našiel svoju vyvolenú, chce to len čas. Rose...,“ zarazil ju Emmett.

,,Nie Alice. Viem, kedy mám prestať. S Rose nám to asi nebolo súdené. Ja teraz potrebujem čas sám pre seba. Potrebujem si ujasniť pár vecí.“ Nemohla som dopustiť, aby len tak odišiel.

,,Tak pôjdeme s tebou. Nenecháme ťa samého. Sme rodina pamätáš?“ Alice horlivo prikyvovala.

,,Hej, no vy už máte aj novú rodinu. Čo Edward a Jasper?“ pozrel sa na nás. Vedela som, čo by urobil Edward. Šiel by so mnou. To isté by spravil aj Jasper. A presne to by Esme ublížilo najviac.

,,Všetci traja dobre vieme, že by šli s vami. A to by som esme nemohol spraviť. Nemohol by som jej vziať jej synov, lebo keby šli s vami, bolo by to kvôli mne. Nemohol by som ďalej žiť s pocitom, že som jej rozbil rodinu. Je mi ako moja mama,“ vyslovil naše domnienky nahlas, no musela som mu oponovať.

,,Aj ty si pre ňu ako syn. Myslíš si, že by pre teba netrpela rovnako, ako keby prišla o Edwarda alebo Jaspera?“

,,Viem, že ju to bude bolieť, no radšej bolesť zo straty jedného syna a ako zo straty troch a dvoch dcér.“ ,, To nemôžeš urobiť,“ tíško som hlesla a keby som mohla, tak by som už dávno plakala. Alice už pomaly vzlykala a Emmett nás obidve naraz objal.

,,No tak, to bude dobré. Zvyknete si. Budem vám pravidelne volať, nebojte sa. Veď vy sami ste vraveli ako vám už leziem na nervy, no nie?“ snažil sa to odľahčiť, no nedarilo sa mu.

,,Teraz ma prosím ospravedlnite, musím začať zariaďovať potrebné veci." Obidvom nám dal pusu na čelo a zmizol vo svojej izbe. Nie, nemohla som to dovoliť. Nemohla som dopustiť, aby sa moja rodina rozpadla. Ihneď som sa rozhodla a presne vtedy dostala Alice víziu. O chvíľku zamrkala pohľadom a rozhodne sa na mňa pozrela. Hlavou mi pokynula, aby som šla a ona zamierila za naším bratom, v snahe ho nejako prehovoriť. Vystrelil som z domu a mierila si to za dotyčným, ktorý za to mohol.

Bez klopania som vtrhla dnu a ihneď sa pýtala: ,,Kde je Rose?“ Všetci sa ku mne nahrnuli a keď zbadali môj vykoľajený výraz, zľakli sa. Jasper sa snažil zľahčiť situáciu, čo sa mu aj darilo. Edward ku mne ihneď podišiel a objal ma.

,,Čo sa deje?“

,,Musím hovoriť s Rosalie, tak kde je?“ zrejme to začula a zišla z poschodia.

,,Čo potrebuješ Bella?“ opýtala sa ma.

,,Miluješ môjho brata?“ bez okolkov som sa jej opýtala. Zmätene na mňa hľadela, no k slovu sa nemala.

,,Odpovedz mi,“ naliehala som na ňu a ona na súhlas prikývla.

,,Dobre, tak s tým niečo urob, predtým než bude neskoro.“ Vystrašene sa na mňa všetci zahľadeli.

,,Neskoro? Ako to myslíš?“ pýtala sa ma a v očiach mala strach.

,,Myslím to tak, že Emmett sa po skončení školského roku chystá odísť. Práve nám to oznámil,“ vysvetlila som a sledovala ich reakcie. Cez všetky tváre najprv preletel šok, a potom smútok. Ako som predpokladala najviac to vzalo Esme.

,,Chce odísť? Prečo?“ pýtala sa Rosalie.

,,No prečo asi?“ sarkasticky som sa jej spýtala. Už ma začínala naozaj hnevať. Čo nevidí ako môjmu bratovi na nej záleží? Nevidí ako mu tým odmietaním ubližuje?

,,Počúvaj ma Rosalie. Ak Emmetta naozaj miluješ, tak s tým niečo urob. Iba ty dokážeš presvedčiť, aby neodchádzal. Prosím,“ prosila som ju. Vedela som, že ona naša jediná šanca. Po chvíľke sa spamätala a tvárila sa rozhodnutá. Edward sa pri mne uvoľnil a dokonca usmial, čo som považovala za dobré znamenie.

,,Čo mám spraviť?“ spýtala sa odhodlane Rosalie.

Edward:

Konečne sa moja sestrička spamätala. Alice to zrejme musela vidieť, pretože zavolala môjmu anjelovi, aby sa rýchlo vymenili. Bella spolu so mnou dozerala na Emmetta, pričom Alice pomáhala vymyslieť dokonalý plán pre Rosalie. Všetci ostatní sa k nej s radosťou pridali. Práve teraz sa im to muselo podariť, pretože môjmu anjelovi zavibroval mobil. Vytiahla ho a prečítala si textovú správu, ktorá jej prišla. Zoširoka sa na mňa usmiala a ukázala mi display, na ktorom stálo: ,,Máme to.“ Jej úsmev bol nákazlivý a ja som neodolal a vrhol sa na jej pery. Tlmene sa zasmiala môjmu počínaniu, no ochotne mi bozky opätovala. A znovu ako sa to v poslednom čase stávalo stále častejšie, som pocítil neskonalú túžbu po nej. Jazykom som jej prešiel po dokonale hladkej hornej pere, na čo tlmene zastonala a pootvorila pery. Ihneď som to využil a jazykom som jej vnikol do úst. Zo začiatku bol ten bozk nesmelý, váhavý, zisťoval som, čo si všetko môžem dovoliť, no keď som zistil, že sa mi úplne podrobila, odvážil som sa na viac. Vášnivo som sa na ňu prisal a ak by sme teraz boli ľudia, tak by sme sa už dávno zadusili. Pritlačil som sa na ňu ako len bolo možné a pevne ju objal, aby mi nemohla újsť. Jej správanie však nenasvedčovalo tomu, že by tak chcela urobiť. Práve naopak. Natlačila sa na mňa akoby jej to bolo málo, jednou rukou mi znovu vošla do vlasou a tou druhou si pridržiavala moju tvár. Nevedel som ako dlho sme takto stáli v jej obývačke, nevnímal som ani to, či nás niekto môže vidieť alebo nie. Niekto si však odkašľal a tým prerušil túto krásnu chvíľku.

,,Ehm...,“ pozrel som sa za pôvodcom a zistil som, že ide o Alice. Bella ju však absolútne odignorovala a znovu si našla cestu k mojim perám. Slastne sa na ne prisala a sestrina prítomnosť ju vôbec nevzrušovala. V tom ju však od mňa niekto odtrhol.

,,Alice,“ nesúhlasne zavrčala Bella a znovu ku mne chcela pristúpiť. Potešila ma jej nedočkavosť a žiarivo som sa na ňu usmial. Alice ju však nepustila a ťahala odo mňa opačným smerom.

,,No tak, ovládaj sa,“ prehovárala k nej Alice, keď sa jej Bella vzpierala. Odtiahla ju až pred domu a tam zvolala: ,,Emmett, na chvíľu si odskočíme. Nerob žiadne hlúposti, ja to aj tak uvidím.“ Zmetene sme na ňu obidvaja hľadeli, no ona len dodala: ,,Tak už poďte.“ Všetci traja sme bežali lesom smerom k nášmu domu a po celý čas ma Bella držala za ruku. Konečne sme tam dorazili a vošli dnu, kde už všetci sedeli v obývačke.

,,Tak prečo nezdvíhali telefón?“ vyzvedal Carlisle.

,,Boli akosi zaneprázdnení,“ pobavene riekla Alice a šla si sadnúť Jasperovi do otvorenej náruče. Bella ako vždy zahanbene sklopila zrak a byť teraz človek, červená sa ako paprika.

,,Prečo ste nás zháňali?“ vyzvedala a snažila sa odviesť pozornosť.

,,No keďže má zajtra Emmett tie narodeniny, tak by sme ešte doladili pár detailov,“ vysvetlila Alice. Prisadli sme s k nim na posledného voľného miesta, ktorým bolo kreslo. Podobne ako sedela Alice v Jasperovom náručí, tak si sadla aj Bella do toho môjho. Netrpezlivo sa ošila a zavrtela sa. Z Jasperovej mysle som vyčítal, že z Belli cíti veľkú túžbu. Pevnejšie som ju zovrel v objatí a upokojujúco jej hladkal ruku.

,Dúfam, že tu takto budú sedieť od zajtra aj Emmett s Rosalie,' pomyslela si Esme a šťastne sa pri tom usmiala. Tak v tom sme tu dúfali všetci.

Rosalie:

Konečne som sa k tomu odhodlala. Spolu s ostatnými sme vymysleli skvelí plán a aj keď som bola značne nervózna, už som sa toho nemohla dočkať. Teraz keď tu tak všetci spolu sedeli, samé zamilované páriky, som im poriadne závidela. No upokojila ma nádej, že takto tu budem možno sedieť aj s mojím Emmettom.

Celý čas sme sa riadili Alicinými pokynmi. Chlapci mali vziať Emmetta na niečo ako narodeninový lov, kým my Bella s Esme podľa Aliciných presných inštrukcií vyzdobili náš dom. Ja som zatiaľ všetko pripravovala na svoju chvíľu v Emmettovej izbe. S Alice sme tu rozmiestnili aspoň sto sviečok. Priniesli sme sem stôl s dvoma stoličkami a starý gramofón s Emmettovými obľúbenými platňami. Na stôl som položila dve veľké krištáľové poháre a k nim rovnakú karafu. Zatiaľ bola prázdna, no ihneď ako sa chlapci vrátia domov, donesú mi sem medvediu krv, ktorú má Emmett tak rád. Postarajú sa o to, aby sem on ani náhodou nezašiel a rovno ho vezmú na oslavu k nám. Snáď mi môj macko odpustí.

Konečne bolo všetko pripravené a ja som sa vrátila domov. Celá obývačka bola vyzdobená do bielo - modra, všade samé girlandy a balóniky a hore pred vstupom do obývačky veľký transparent s nápisom: ,,Všetko najlepšie Emmett.“ Pri Edwardovom piáne stál stôl s darčekmi a tiež provizórna torta v tvare baseballovej loptička a pálky. Boli tu už skoro všetci, čakali sme len na Emmetta s Edwardom, ktorí aj ihneď prišli.

,,Všetko najlepšie,“ skríkli sme všetci naraz a vyhodili do vzduchu kopec panfliet. Emmett na nás zarazene zazeral, no potom sa musel usmiať. Všetkých poriadne vyobjímal a poďakoval sa im. Keď došiel ku mne, zaváhal a nakoniec len povedal: ,,Ďakujem, Rosalie.“ Síce mi to trhalo srdce, no vedela som, že musím vydržať. Celý čas som si od neho držala odstup, presne ako mi to nakázala Alice, aj keď to bolo veľmi ťažké. Emmett si s radosťou rozbalil svoje darčeky a znovu ďakoval. Všetko vyzeralo akoby to bolo normálne, no ja som dobre vedela, že to len hrá. Presne o ôsmej večer som sa vytratila k nemu domov a tam naňho čakala. Alice mi mala zavolať hneď ako od nás odíde, aby som sa pripravila. A presne o päť minút pol deviatej, mi zazvonil mobil. Zdvihla som a počula: ,,Už ide. Držíme palce,“ a potom už len pípanie. Zhlboka som sa nadýchla a čakala kedy konečne príde.

Asi o dve minúty sa tu konečne objavil a keď ma zbadal vo svojej izbe, v ktorej teraz svietili sviečky, zamrzol v dverách.

,,Neodchádzaj, prosím.“ Zmätene za sebou zavrel dvere a stále na mňa nechápavo zazeral.

,,Nechcem, aby si odišiel.“

,,Ale prečo?“ chcel vedieť. Tak teraz alebo nikdy.

,,Pretože ťa milujem.“ Prekvapene zamrkal.

,,Dokážeš mi odpustiť, že som ťa takto trápila?“ musela som to vedieť, aj keď som sa odpovede bála. Čo ak povie, že nie? Čo budem potom robiť? Rýchlo ku mne pristúpil a objal ma. Všetky moje pochybnosti ihneď zmizli. Trochu sa odtiahol a zahľadel sa mi do očí.

,,Akoby som sa mohol na teba hnevať? Nemám ti čo odpúšťať. Ani nevieš som práve teraz šťastný,“ a usmial sa na mňa tak radostne až som sa musela usmiať aj ja.

,,Miluje ťa,“ znovu som zopakovala a jeho úsmev sa ešte viac rozšíril. Oči mu priam žiarili, keď povedal: ,,Aj ja ťa milujem.“ Šťastím by som skoro skákala. Pomaly sa ku mne nahol, zisťoval či si to môže dovoliť, no nakoniec som to už nevydržala a pritisla sa na jeho pery. Jemne sa usmial a bozk mi opätoval. Nedočkavo sa na mňa tisol a teraz som sa usmiala ja. Odtiahla som sa od neho, vzala do rúk poháre a jeden mu podala. Zasmial sa keď zistil, čo v nich je. Zdvihla som svoj a povedala: ,,Na nás.“ Opätoval mi gesto, štrngli sme si pohármi a vypili ich obsahy. Poháre sme odložila, podišla som ku gramofónu a pustila jeho obľúbenú pesničku.

,,Smiem prosiť?“

,,Bude mi cťou,“ vzal moju ruku, pritiahol si ma na hruď a pohyboval sa v pravidelnom rytme hudby. Hlavu som si oprela o jeho veľkú hruď a zavrela som oči. Jemne ma pobozkal do vlasov a ešte viac si ma k sebe pritisol. Spoločne, šťastní ako blchy, sme sa nechávali unášať tejto nádhernej chvíle a zabudli na všetko okolo nás.

Alice:

,,Áno,“ zvýskla som.

,,Podarilo sa, podarilo sa,“ stále som opakovala a skákala som po celej obývačke. Jasper ma jemne stiahol zase k sebe a snažil sa ma upokojiť. Ja som sa na všetkých usmievala ako slniečko a rozvášnene som pobozkala svoju lásku. Jasper to zrejme nečakal, no rýchlo sa spamätal a bozk mi opätoval. Nečakane som sa od neho odtrhla, čo okomentoval nesúhlasným zavrčaním. Brnkla som mu po nose a vykríkla na celý dom, tak aby to počuli Bella s Edwardom v jeho izbe a Esme s Carlislom sediacich na verande: ,,Sú spolu.“ Jasper sa v tej chvíli trochu strhol, no ihneď sa na mňa začal radostne usmievať. Zrejme naňho doľahli emócie jeho aj mojej rodiny. Vedela som si predstaviť, ako asi musia biť všetci natešení, chudák môj Jasper. Asi ho budem musieť rozptýliť. Znovu som sa pritisla na jeho pery s rozhodnutím sa od neho tak skoro neodtrhnúť.  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek One Family - 10. kapitola: