Po Edwardovom odchode sa Bella rozhodla odísť do Volterry. Prečo?Alebo pre niekoho? Bude vo Volterre štastná? Dozviete sa to, keď budete čítať túto poviedku. Snaď sa vám bude páčiť. :) Van
21.07.2011 (15:15) • van • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1790×
Prológ
Ahoj, na začiatok by som sa mala predstaviť. Volám sa Isabella Swan. Moja láska - Edward Cullen - ma opustil, lebo som nikto. Ja som to vedela dávno, aj som sa na to pripravovala, ale aj tak to veľmi nepomohlo. Vlastne vôbec.
1. kapitola
Boli jarné prazdniny a Edward mi veľmi chýbal, aj jeho šialená sestre a rodina. Stále mi vŕta v hlave, prečo sa so mnou Alice neprišla rozlúčiť. Jedno som vedela - Alice a moja, vlasne už jej, rodina ma mali radi, ak nepočítam Rosalie, Edwarda a možno aj Jaspera, ale on sa so mnou nebavil, lebo mu moja krv voňala.
Bolo jedenásť hodín a ja som sa nudila, lebo Charlie bol na rybách, ale s ním by som sa nudila tak či tak. Ostal už len Jacob, ale ten chytá nejakých upírov, zase. Viete, Jacob mi pomáhal, aby som prišla na to, kto je. Ale veľmi mi to nešlo. No, predstavte si, vtrhne sem v noci, alebo skoro ráno (kto si to má pamätať) a chce, aby ste si spomenuli na jednu historku o upíroch a vlkolakoch. Hrôza.
Tento deň sa budem nudiť. Zrazu mi napadol blbý nápad, ale ja som nikdy nemala múdre nápady. Na lístok som napísala, že idem do Port Angeles, keby ma náhodou hľadal Jake alebo Charlie. Najlepšie je, že na lístočkosch ľudia neprídu na to, že im klamete, lebo ja osobne neviem vôbec klamať.
Nastúpila som do môjho miláčika, teda do "mojej rachotiny", ale mám ju rada. Stále som sa viezla, až som si pomyslela, že nenájdem tú odbočku, ktorá vedie k ex-domu Cullenovcov. Chodila som po všetkých izbách, chodbách, dokonca som bola v pivnici. Nebola by som to ja, keby som nespadla zo schodov. Mala som asi zlomenú ruku, neviem presne. Nezáležalo mi na mne a bolo mi to fuk. Bolo mi ľúto, že tu nikto nie je, ale spomienky mi ostali. Viem si predstaviť, čo by teraz povedal Emmett, keby nevedel, že som spadla zo schodov:
„Čo si zase robila?! Nepovedz mi, že niečo s upírmi, lebo to by nebolo fér!" A všetci by sa na tom zasmiali.
Chýbali mi tie jeho vtipky, aj keď sa týkali mňa. V pohode by som išla s Alice aj do sto nákupných centier, ale už nič z toho nebude. Dokonca mi chýba aj Rosalie.
Volterra
Poslal som Demetriho, aby sa išiel pozrieť na Cullenovcov - úprimne, nemám rád ten ich klan, predstavujú hrozbu, ale Carlislea mám rád, tak preto ešte žijú. Túžim, aby bol Edward a Alice v mojej garde, ale oni nechcú. Na začiatku som to nechápal a nechápem to ani doteraz, ale čo už, raz ich získam.
Zrazu do miestnosti vtrhol Demetri. „Pán môj, Cullenovci už nežijú vo Forks, ale žili tam s jedným ľudským dievčaťom, ktoré je tam teraz samé. Čo mám urobiť?"
Bol som prekvapený, lebo od Carlislea som nečakal, že poruší nejaký zákon, ale tiež nevieme, či o nás vie.
„Pane, prepáčte, že prerušujem vaše myšlienky, ale myslím si, že to dievča má nejaký dar, lebo som necítil jej pach."
Tak to je zaujímavé. Všimol som si, že aj mojich bratov to zaujalo, tak to znova bude hádka, komu bude slúžiť. Zrazu ma napadol skvelý nápad.
„Demetri, odnesieš jej tento list čo najskôr, rozumieš? Ale nech si myslí, že má byť pre Cullenovcov!"
„Áno, pane."
„Tak už choď!"
Demetri
Keď som po prvýkrát videl to dievča, zapáčila sa mi. Bol som nesmierne rád, keď sa môj pán rozhodol, že ju premení. Stavím sa, že vládcovia sa budú hádať, komu bude patriť, alebo skôr slúžiť. Ja dúfam, že Arovi. Už teraz je krásna, ale smutná, ale to sa časom napraví. Keď si ju predstavím ako upírku, vlastne si ju už neviem predstaviť krajšiu, ako je teraz. Nesmierne sa teším.
Bella
Hneď na druhý deň som sa rozhodla ísť znova tam. Keď som vstúpila, všimla som si list. Keď som začala čítať, čo tam je, tak som sa zarazila. Nemôžu im ublížiť. Hlavne nie kvôli mne. Veľa im dlhujem, aj keď mi ublížili, ale vlastne mi ublížil iba Eward. Začala som to čítať znovu, ale mala som tušenie, že ma niekto sleduje, ale už mi šibe, takže je to asi moja predstavivosť. Stále som čítala ten list. Bolo tam napísané:
Autor: van (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Diskuse pro článek Odpustím či neodpustím? - Prológ + 1. kapitola:
No neblbni,takhle se kapitoly neukončují.Kdo to má vydržet!!!
takto to ukoncit!!! ze sa nehambis...
Ahoj. V kapitole som ti opravila tieto chyby:
*Za radovou číslovkou sa píše bodka, nie pomlčka.
*Nepoužívaj české výrazy:
stískalo -> chýbalo
stálo v ňom -> bolo v ňom napísané
*Medzery sa píšu len za interpunkčnými znamienkami, nikdy nie pred nimi!
*Zdvojené medzery - vždy sa píše len jedna
*Takmer všade ti chýbali čiarky, hlavne v súvetiach a osloveniach.
*Písala si zle mená hlavných postáv:
Jacobe -> Jacob
Carlila -> Carlisle
Emet -> Emmett
*Dolné (prvé) úvodzovky sa nikdy nepíšu ako dve čiarky. Word by ti ich mal automaticky napísať dole, ale ak to nerobí, tak si ich vlož priamo v Administrácii - cez ikonku "Vložit speciální znak".
*Každá veta sa musí končiť nejakým znamienkom.
*Každá nová priama reč patrí na nový riadok.
*Slová s krát sa píšu spolu.
*S/Z - vždy sa spýtaj s kým/s čím alebo z koho/z čoho. Potom sa nikdy nepomýliš.
*I/Y v koncovkách prídaných mien. I len v Nominatíve množného čísla. Y v ostatných tvaroch.
*Chybné skloňovanie
*Často ti chýbali dĺžne
*Sú Cullenovci, nie Cullenový. Takže bude dom Cullenovcov, nie dom Cullenových!
*Mala si zle popísanú priamu reč. Keďže v nej máš guláš, pridávam vzor, ktorého by si sa mala držať pri písaní:
1. Ak za piamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!
„Bella, kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.
2. Ak za piamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkičníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!
„Bella, si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Bella, ideš?" Otočila som sa.
3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:
a) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"
Nabudúce dávaj väčší pozor. Ďakujem.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!