Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Odpustím či neodpustím - 7. kapitola

17.08.2011 (08:00) • van • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1338×

Zrazu ma chytila za ruku a hodila do nejakej izby.

„Toto je tvoja izba! Nebal Demetriho, lebo uvidíš!" povedala mi, ale ja som z nej strach nemala.

„Ty sa ma vôbec nebojíš, čo je to s tebou?!" opýtala sa ma.

„No preto, lebo ja o žiadneho Demetriho namám záujem a preto, že mňa už nemôže vystrašiť nič, ja cítim iba bolesť a lásku," povedala som jej.

„Oh, prepáč, ja som nevedela," ospravedňovala sa mi.

„Nevadí mi to, viem, že odpúšťam skoro," povedala som jej. Ona sa len zasmiala.

„Čo ti vlastne urobili Cullenovci?" opýtala sa ma Jane.

„Opustili ma bez rozlúčky, lebo Edward ma už nemiloval, alebo miloval ma niekedy?" opýtala som sa sama seba.

„To neviem, ale čo ťa zobralo okrem toho, že ťa už, no vieš," povedala. Bola som jej vďačná, že nepovedala nemiluje.

„Ďakujem, ale nechápem, prečo sa Alice, Emmett alebo Esme neprišli rozlúčiť?" odpovedala som jej.

„Tomu nerozumiem, ale oni nie sú takí," povedala Jane.

„Ako to vieš?" opýtala som sa jej.

„Jeden čas chodili na každý náš ples," vysvetlila mi Jane.

„Musím už ísť, ale ak prídeš od nášho Pána, tak sa zastavím, ak budeš chcieť," povedala mi.

„Áno, ďakujem," povedala som jej. Jane sa na mňa usmiala.

„Už by si mala ísť za naším Pánom," povedala mi.

„Jasné." Za dverami stála Amy.

„Amy!" zakričala som a objala ju.

„Bella!" pozdravila ma a zasmiala sa.

„Poď, odprevadím ťa."

„Nemala to zrobiť Jane?"

„Áno, ale myslela si, že ma rada uvidíš, ale môžem ju zavolať..."

„Nie!" Zrazu si zakryla uši.

„Oh, prepáč!" Z ničoho nič ma objala.

„To nevadí, som rada, že mám nejakú kamarátku," povedala mi.

„Tu je Arova pracovňa," povedala mi.

„Ďakujem," poďakovala som sa jej. Iba prikývla. S úsmevom odišla. Zaklopala som.

„Ďalej!" pozval ma dnu Aro.

„Čo ste chcel?" opýtala som sa ho.

„Kedy chceš, aby som ťa premenil?" opýtal sa ma.

„Tak o týždeň?" opýtala som sa ho.

„Samozrejme."

„Kto ma premení?" opýtala som sa ho.

„Zavolám rodinu z Denalu!" povedal mi.

„Páči sa ti tu?" opýtal sa ma.

„Sú tu super upíri," povedala som mu pravdu.

„To som rád," povedal. Zrazu so cítila jeho chladnú ruku na mojej. Nechápala som to, ale nechala som to tak.

„Môžem ísť?" spýtala som sa ho. Iba prikývol. Aj som teda odišla. Išla som do svojej izby. Tam som sa prezliekla. Otvorila som šatník a vtedy mi došlo, že nie som doma. Bolo tam samé značkové oblečenie, ale nič iné tu nebolo. Tak som si obliekla to oblečenie. Volterra nevyzerá tak hrozne.

„Ahoj," pozdravil ma zrazu Jane. Veľmi som sa zľakla.

„Prepáč."

„Ahoj, to nevadí," povedala som jej. Začali sme sa rozprávať. Rozprávala som jej o Jakeovi, ale čo je, som jej nepovedala. Taktiež o Charliem, aký je super. O škole, Jessice, Mikeovi, Benovi, Angele a podobne. Nechápala som, ale veľmi ju to zaujímalo.

„Prečo ťa to tak zaujíma?" opýtala som sa Jane.

„Vieš, to je tak obyčajné a rada počúvam o škole," povedala mi. S ňou nie je niečo v poriadku. Školu mám rada, ale ešte som nevidela človeka ani upíra, aby sa tešil do školy. Okrem Alice, ale ona sa tešila, že môže nosiť a kupovať značkové oblečenie. Oh, Alice. Veľmi mi chýba.

„Ak sa budem vedieť ovládať, tak ti sľubujem, že pôjdeme spolu študovať."

„Naozaj? Ďakujem! Aj by som ťa objala, ale nechcem ti ublížiť," povedala mi.

„Pôjdeš so mnou zajra na nákupy?" opýtala sa ma.

„Veľmi rada, aj keď ich neznášam," povedala som jej.

„Ďakujem, ale keby ti nevadilo..."

Zrazu niekto rozrazil dvere a zakričal:

6. kapitola

8. kapitola

P.S.: Chcela som sa poďakovať lelus za jej komentárik. Neviem, či má ešte zmysel písať ďalej túto poviedku. V každej kapitolke mám len jeden komentárik. Neviem sa rozhodnúť, ale rozmýšlam, že ju prestanem písať a budem sa venovať iným poviedkam. Van. :(

Autor: van (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Odpustím či neodpustím - 7. kapitola: