Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Odpustím či neodpustím - 6. kapitola

14.08.2011 (19:15) • van • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1405×

Bella

Celou cestou na letisko som myslela na to, čo bude robiť Charlie, keď sa dozvie, že som utiekla. Dúfam, že nebude veľmi trpieť. Keď som nad tým tak uvažovala, zrazu som mala skoro na svedomí dopravnú nehodu. Našťastie som už dorazila na letisko. Celý let som prespala. Potom som už len vystúpila.

„Isabella?" opýtal sa ma nejaký muž so ženou. Nechápala som, prečo je v Ríme tak, ako vo Forks.

„Áno, ty si?" opýtala som toho muža.

„Som Felix a toto je Amy," povedal mi. Až teraz som si všimla, že majú červené oči.

„Ideme do auta alebo nie?" opýtala som sa ich.

„Áno, ale ja s vami nejdem, musím ísť na lov," povedala nám.

„A Isabella, voniaš..." Vedela som, čo chcela povedať. Tak som ju strihla. Mala som šťastie, lebo sa zasekla.

„Nádherne, ja viem," povedala som a ona iba prikývla.

„Volajte ma Bella," povedala som im. Oni iba prikývli.

„Tak sa maj, keď budem v hrade, tak ťa prídem navštíviť," povedala mi a objala ma. Ihneď sa odtiahla a išla preč. Bola veľmi milá. Myslím, že budeme kamarátky.

„Nastúp si! Máš rada rýchlu jazdu?" opýtal sa ma.

„Ani nie, vieš, môj otec je policajt," povedala som mu.

„Aha, tak to mi je jasné," povedal mi. Bolo mi jasné, že to vie iba matne.

„Aj ty máš nejaký dar? Povieš mi o vás viac?" opýtala som sa ho.

„Nie, ja som dobrý bojovník, taktiež aj Demetri, ale on je aj stopár. Potom Alec - ten má dar oslepiť ľudí, aby nič necítili. A potom Jane - tá zase spôsobuje bolesť, ale na teba to fungovať asi nebude," povedal mi. Všimla som si, že sa vyjasnilo.

„Toto," ukázala som na oblohu, „urobila Amy, však?"

„Áno, si všímavá," povedal mi.

„A povieš mi teda niečo o Volterre?" opýtala som sa ho. Iba prikývol a začal hovoriť.

„Poznáš Caia, Marca a Ara?" pýtal sa ma.

„Áno, tie mená poznám," povedala som mu.

„Sú traja vládcovia a každému niekto slúži," začal hovoriť, ale ja som mu skočila do reči.

„Komu budem slúžiť ja?" opýtala som sa ho.

„Ty si vyberieš medzi Arom a Marcom," povedal mi.

„A Caius?"

„Vedel som, že sa opýtaš. Samozrejme, aj jeho si môžeš vybrať, ale ak urobíš niečo zle, tak zomrieš. Pre Ara si niečo ako výhra v lotérii, tak Caius išiel bokom, nechcel sa hádať s Arom," povedal mi.

„Aký je Aro a Marcus?" opýtala som sa ho.

„Neviem, aký je Marcus, ale viem, že ťa má rád. Keď si dobrý bojovník a dokážeš ho uchrániť. Aro si ťa obľúbi, keď máš nejaký dar," povedal mi.

„A komu slúžiš ty a Amy?"

„Ja Arovi a Amy Marcovi," povedal mi.

„Takže Amy je dobrá bojovníčka?" opýtala som sa ho.

„Áno, prečo?"

„Vieš, keď budem novorodená, viem, do koho sa nemám púšťať! Bude zázrak, keď budem vedieť chodiť po rovnej zemi tak, aby som nespadla," povedala som mu. Ten vybuchol do smiechu.

„Ha - ha - ha! Ja vážne neviem chodiť po rovnej zemi, aby som nespadla," povedala som mu s vážnou tvárou. Ten zas vybuchol do smiechu, ale pridala som sa už aj ja.

„Aspoň bude zábava," povedal ešte stále sa usmievajúc. Celú cestu sme išli potichu.

„Tak toto je Volterra a v strede mesta je hrad, kde bývame," oznamoval mi. Volterra je nádherné mesto. Toto mesto je ešte obývané? Dosť prekvapujúce.

„Prečo je tu tak veľa ľudí?" opýtala som sa ho. Ten sa iba zasmial.

„My nemôžeme loviť vo Volterre, iba ak Heidi donesie potravu. To je každý mesiac," povedal mi.

„Poď, vystupujeme," povedal mi. Zapakoval pred hradom. On vyšiel na tieň, ja na slnko.

„Má Heidi nejakú moc?" opýtala som sa ho.

„Áno, ak nechce, aby sa trblietala na slnku, tak sa netrblieta," povedal mi. A išli sme do hradu.

„Platí to iba na ňu alebo to dokáže aj na druhých?" opýtala som sa ho.

„Iba na sebe, ale potravu nám nájde rýchlo. Je krásna, zvláštna a podobne," povedal. Prišli sme k nejakej trúbke.

„Bella, musíš sa pustiť dole," ukazoval na tú trúbu.

„Ja pôjdem dole a počkám na teba a budem ťa chytať!" povedal mi.

„Bella!"

„Ako?"

„Tvoje srdce ťa prezradí, nedovolím, aby sa ti niečo stalo, lebo si si ma omotalo okolo prsta," povedala mi. Neviem prečo, ale verím mu.

„Dobre, ale chytaj ma, prosím," poprosila som ho. Iba prikývol a už ho nebolo.

„Poď, neboj sa," zakričal na mňa. Fajn! Pustila som sa dole trúbou. Keď vyzeralo, že spadnem na betón a skončím ako placka, tak ma chytili Felixove ruky.

„Ďakujem," povedala som mu.

„Nevravel som ti?" povedal mi a usmial sa. Úsmev som mu oplatila. Išli sme do nejakej sály. Zrazu pred nami boli veľké dvere. Felix ich bez problémov otvoril. Tam som uvidela maximálne desať upírov. Nechápala som.

„Zabili by ťa," povedal mi Felix.

„Ahoj, Isabella!" povedali mi dvaja vládcovia naraz. Nad tým som sa usmiala. To bol asi Aro a Marcus. Caius iba nepatrne pohol hlavu hore.

„Dobrý deň! Prosím, volajte ma Bella," povedala som im.

„Máme ti povedať všetko..." Nestihol dopovedať, lebo som ho predbehla. Rozprávajú kvôli mne až veľmi pomaly.

„Nie, ďakujem! Felix mi už povedal," oznámila som im.

„Kde je Amy?" opýtal sa Marcus.

„Išla na lov," povedal Felix. Pozerala som sa na tých troch a nebola som si istá, či som sa nepomýlila. Všimla som si, že Marcus ma pozoroval.

„Oh, prepáč, ja som Marcus, Aro a Caius," povedal mi a pri každom mene ukázal na dotyčného.

„A už vieš komu chceš slúžiť?" opýtal sa ma Caius.

„Musím niekomu slúžiť?" spýtala som sa ich.

„Áno, lebo by to potom Cullenovci neprežili," povedal mi. Pri mene Cullenovcov ma myklo.

„Deje sa niečo?" opýtal sa ma Aro.

„Chcem slúžiť vám. Keby ste boli taký milý a nehovorili predo mnou meno Cullenovcov, tak by som bola veľmi rada," povedala som im.

„Samozrejme. Jane, Demetri!" zakričal.

„Pán môj, čo sa deje?" opýtal sa ho Demetri.

„Ukážte Belle jej izbu! Demetri, potom zoberieš viacerých z gardy, okrem Jane, a o dva dni pôjdete na misiu!" povedal Aro.

„Ďakujem," povedala som Arovi, Marcovi a Caiovi.

„Bella, príď o siedmej do mojej pracovne, Jane ťa tam zoberie, však zlatko?" opýtal sa jej Aro.

„Samozrejme, pán môj. Poď za mnou!" povedala mi Jane. Celou cestou ma vraždila pohľadom. Zrazu ma chytila za rukáv a...

5, kapitola

7. kapitola

P. S.: Ďakujem lale19941 za jej kometáriky. Prepáč, že pridávam tak krátke kapitolky.  Táto má cez tisíc slov. Dúfam, že sa ti bude páčiť. Ešte raz ďakujem. Van

Autor: van (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Odpustím či neodpustím - 6. kapitola: