Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Odpustím či neodpustím - 3. kapitola

26.07.2011 (19:00) • van • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1569×

Volterra

„Pán môj, to ľudské dievča sa rozhodlo, že príde do Volterry," povedal Demetri svojim vládcom alebo skôr Arovi, ale počuli to aj  Caius a Marcus.

„To je vynikajúce a teraz mi podáš svoju ruku?!" Demetri nechcel, aby jeho Pán vedel, že sa zaľúbil do tej ľudskej dievčiny, lebo by ju inak asi zabil. To vo Volterre tak chodí. Aro nechce, aby sa nejaký člen z jeho gardy zaľúbil do druhého, lebo by inak pravdepodobne odišli, ale ja a ona, by sme tu ostali. A pýtate sa prečo by nás zabil? To je jednoduché, lebo takto prišiel o veľa talentovaných upírov. No ruku som mu podal. Aro sa pozeral, či nenastal žiaden problém, lebo Demetrimu nič tak dlho netrvá. Bol milo prekvapený, keď zistil, že Demetri sa do tej dievčiny zaľúbil. Vtedy ho pochytili obavy, že ho Demetri klamal, že má nejaký dar len kvoli tomu, že sa do nej zamiloval. Ale nakoniec ho nezradil. No bol sklamaný, že si Demetri myslel, že ho zabije spolu s ňou. Veď ona má neuveriteľný dar. To ho tu snáď nikto nepozná.

„Demetri, toto si o mne myslíš?" opýtal sa ho Aro, tak trochu rozhorčený, ale to iba predstieral.

„Nie, Pán Môj, veľmi sa hanbím, odpusďte, prosím," prosil Demetri svojho Pána.

„Ale samozrejme, len si ma trochu urazil, ale to by som si myslel aj ja, keby som bol na tvojom mieste," odpovedal už pokojne Aro. Demetrimu sa uľavilo. Nechcel, aby si jeho Pán o ňom niečo zlé myslel. No nevedel, že Aro využije to, že sa do tej ľudskej dievčiny zamiluje. Lebo tým pádom má u bratov vyhraté. Hlavne u Marcusa, lebo on upredňostňuje tieto vzťahy. Bolo štastie, že nezačal poskakovať od radosti, aj jeho bratia si všimli, že je šťastnejší. Už sa ho išli spýtať, čo sa stalo, no Aro ich predbehol.

„Bratia moji, mohli by sme sa porozprávať v súkromí a vy, moji milí, choďte na lov, ale, samozrejme, nelovte v tomoto meste, ale to už viete a iní zas ostante tu a chráňte tento hrad, ako ste to robili doteraz, mi vás potom zavoláme, však?"

„Samozrejme," odpovedal Caius.

„Áno," povedal zas Marcus.

„Brat môj, čo chceš?" opýtal sa ho Caius.

„No... chcem, aby to dievča patrilo mne."

„Brat môj, mne osobne je to jedno ja mám veľa upírov, čo pre mňa slúžia, aj keď som chcel, aby patrila mne, ale je mi to jedno, keď vidím ako po nej túžiš, bude mať asi vynikajúci dar a nechcem sa s tebou hádať," odpovedal Caius.

„Áno, bude mať vynikajúci dar a ďakujem ti brat môj." Aro si bol u Marcusa sebavedomý, že nebude chcieť to ľudské dievča, lebo ešte nevidel, že niekto dokáže, tak opvrhovať ľuďmi ako on.

„A čo ty, Marcus?" opýtal sa ho Aro.

„Ja ju chcem, chcem, aby slúžila mne," začal vravieť Marcus, no Aro bol veľmi prekvapený, že ju ani nebránil. Aj Marcus si to všimol. „Aro, pozri, ty máš veľa nadaných upírov, ja mám tak asi každého štvrtého." Aro sa zamyslel, lebo vedel, že Marcus hovorí pravdu, ale predsa sa tak ľahko nevzdá.

„Ale Marcus ja mám dôvody," povedal Aro.

„Veď ty máš vždy nejaké dôvody, Aro," povedal podráždene Marcus.

„Ale tieto dôvody sú naozaj vážne," povedal Aro úplne pokojne. To upútalo Marcusovu pozornosť, lebo Aro sa tak nikdy nechoval, ba ani pri Jane a o ňu sa "bil" až, až.

„Dobre teda, počúvam."

„Ďakujem ti, sám dobre vieš ako zbieram rád nadaných upírov a ona nadaná je a tebe ide iba o to, aby ťa uchránili, aj keď nevravím, že si neceníš nadaných upírov."

„Áno, viem ako si ich ceníš, pokračuj."

„A potom Demetri sa do nej zamiloval," odpovedal Aro veľmi pokojne, lebo vedel, ako si Marcus váži lásku.

„Demetri!" zavolal si do haly Demetriho.

„Je pravda, že si sa do toho ľudského dievčaťa zamiloval?" opýtal sa ho Marcus.

„No, áno, je, ale neublížite jej, však?" spýtal sa Demetri, čo  Marcusa zaskočilo. Marcus si bol istý, že mu Demetri neklame.

„Dobre, teraz môžeš odísť a neublížime jej."

„Ďakujem," zašomral.

„Tak toto mení situáciu, ale nemyslíš si, že Bella by mala...

Bella

Jake vyzeral veľmi napätý. „Bella... vieš, čo je to pripútanie sa?" opýtal sa ma Jake. Samozrejme, že som vedela, čo je to pripútanie sa. Raz, keď som bola v La Push mi to vysvetľoval.

„Jasné, veď si mi to hovoril, nepamätáš sa?" opýtala som sa ho.

„Ale áno, ale ty si na to mohla zabudnúť, tak preto."

„Tak nezabúdam na také veci!" Lebo zas tak stará nie som. Mám dvadsaťjeden rokov, pre niekoho je to ešte mladý vek, ale keby ste žili s upírmi, tak sa to zdá veľa, zrazu Jake začal rozprávať. Mne pri tom spádla sánka, fakt.

„Bella, ja som sa k tebe pripútal," povedal mi Jake iba tak, akoby sa nič nedialo. Wow. To je hrozné. Wow. Oh. Uf.

„Bella, si v pohode?" Ešte stále som nebola schopná slova, čo mu mám povedať.

„Hej, Jake, vieš čo, si krásny a vtipný chalan, ale nie si môj typ, určite si najdeš lepšiu." No hej. Bomba. Keď mu poviem toto, tak nech ma niekto zabije.

„Jake, máš dve možnosti, prvá, buď mi pomôžeš vykradnúť sa z domu alebo tá druhá, odídem do Jaksonvillu za mamou." Tak to by som bola veľká mrcha. Mám rada ako brata a toto by som mu nikdy nedokázala povedať..

„Bella, si ok?" opýtal sa už rozhorčený Jake.

„Jasné, no keď si sa ku mne pripútal, musíš ma milovať, však?" opýtala som sa Jakea so zlým úmyslom,

„Áno, ale nepomôžem ti vykradnúť sa z domu!"

„Jake," v hlave mi začalo pípať červené svetielko, že keď niečo neurobím, tak som v háji, toto budem ľutovať, „máš dve možnosti, prvá, pomôžeš mi vykradnúť sa z domu, alebo ta druhá, pôjdem za mamou do Jaksonville. Hm, ako sa rozhodneš?" Tak za mamou by som nikdy nešla, lebo o chvíľu zomriem a nedovolím, aby jej a Philovi niekto ublížil.

„Bella, veď toto je zderstvo, ale keď sa mám rozhodnúť, tak.....

2. kapitola

4. kapitola

Chcela by som vás poprosiť o viac komentárikov. Bola by som rada aj keby ste prišli s jedným smajlom, alebo kritikou, že sa pokúsim napísať túto poviedku lepšie. Čím viac komentárikov, tým dlhšia bude kapitola. :) Ďakujem.

Autor: van (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Odpustím či neodpustím - 3. kapitola: