Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Odpustím či neodpustím - 13. kapitola

05.09.2011 (17:00) • van • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1262×

Už asi stokrát som skončila v Alicinom objatí. „Alice, sľubujem, že sa čoskoro uvidíme, to mi ver!" povedala som jej a urobila ten úsmev, ktorý aj ona, keď dostala víziu.

„Tak fajn, verím ti!"

„Konečne! A keď vás môžem poprosiť, neukazujte a nehovorte o mne Edwardovi," poprosila som ich.

„Samozrejme, ale prečo?" opýtala sa ma Esme.

„Chcel, aby som žila ľudský život, tak nech si myslí, že ho žijem," povedala som im.

„Budeš nám chýbať!" povedal Jazz a Emmett horlivo prikyvoval.

„Aj vy mne, všetci," povedala som pravdivo a dúfala, že Esme bude aspoň trochu rada.

„Môžeme ťa objať?" opýtala sa ma Rosalie.

„Samozrejme!" A tak som skončila v jej, Esminom, Carlisleovom, Emmettovom, Jazzovom a Alicinom objatí.

„Majte sa!"

„Maj sa!"

„Uvidíme sa čoskoro!" zakričala Alice. Tomu som sa zasmiala.

Išla som sa ešte rozlúčiť s "Volturiovcami".

„Veď iba teraz si prišla!" vyčítala mi Jane.

„Neboj, prídem vás navštíviť!"

„Sľubuješ?" opýtal sa ma Felix a ja som iba prikývla.

„Ale prídeš nás navštíviť," ubezpečoval sa, pre zmenu, Alec.

„Jasné!"

„Moja najlepšia kamarátka odchádza!" povedala mi vyčítavo Amy.

„Hocikedy ma môžete prísť navštíviť a pozdravujte Marca, Ara a Caia!" Iba prikývli. Ešte raz ma objali a odišli. Ostal už iba Dem.

„Budem čakať!"

„To..."

„Ja chcem!" povedal rázne. Možno časom by som k nemu mohla niečo cítiť, ale čo Jane.

„Ďakujem, ale myslí na Jane!" povedala som mu tajomne.

„Jane? Ona je..."

„Nepoviem, maj sa!" Prešla som päť kilometrov a tam ma už čakala "moja nová rodina".

„Ahoj, ako?"

„Ale no tak! Keď nám to bude chcieť povedať, tak nám to povie," povedala im Carmen.

„Prepáč!"

„Ahojte, mne to nevadí a bolo to smutné, budú mi chýbať! Veľmi mi pripomínaš Esme, vieš o tom?" povedala som Carmen.

„Prepáč, ja..."

„Nie, to je v poho! Aspoň niečo mi ich bude pripomínať a ty si niečím iná," povedala som jej.

„Ďakujem," poďakovala mi. Vedela som, že toto Esme neodpustí, že ma len tak opustila. Iba som sa usmiala a nastúpila do auta. Celú cestu sme sa rozprávali.

„Myslíte, že by sme si mohli urobiť vo Forkse prestávku?" opýtala som sa ich a dúfala, že áno.

„Samozrejme," povedal mi Eleazar a Carmne sa na mňa usmiala.

„Ďakujem!" Bola som nervózna. Čo by som mala Charliemu povedať? Ako bude na mňa reagovať? Dobre som vedela, že je rád, že mám hnedé oči. Čo mám robiť? Toľko otázok, ale žiadne vysvetlenie.

„Ahoj, oci! Prekvapko! Bola som na plastike!" No to by mi určite uveril. Ja a plastika. Brrr. Tak toto nie. A čo ak uvidím Jakea. Oh, to bude ešte väčší problém ako Charlie.

„Dokelu!" povedala som si potichu, ale samozrejme Irine a Kate to újsť nemohlo.

„Čo sa deje?" opýtali sa ma, ale už nie tým ich hlasom, ktorý znamená, aké máš nové pikošky, ale ublížil ti niekto.

„Viete, že existujú vlci," začala som, ale nevedela som ako pokračovať, „no a oni sa môžu k jednej osobe pripútať."

„Áno, jeden vlk zabil môjho Laurenta!" povedala nenávistne Irina. Laurent?

„Išiel za kamarátkou Victoriou?" opýtala som sa opatrne.

„Áno, ako to vieš?" opýtali sa ma, tak som im povedala celý príbeh a ešte aj o Samovej skupine - alebo svorke.

„Grr!" zavrčala mojim smerom Irina. Vedela som, že o chvíľu bude po mne.

„Ja..."

12. kapitola

14. kapitola