Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Odlúčenie-9.kapitola

25.07.2009 (11:30) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1747×

Odlúčenie

9.kapitola- 1.časť

Edward:

Musím ju zachrániť.

Chvíľu som sedel ako prikovaný. Alice zletela dolu po schodoch a vtedy som sa prebral. Zodvihol som sa a už si bol istý svojím rozhodnutím. Zodvihol som si Renesmee v náručí a pohliadol do tých jej krásnych očiek.

,, Nessie, na chvíľu musím odísť.“ Povedal som jej a pomaly ju položil na zem.

Ideš po maminku?

Opýtala sa ma v myšlienkach. Len som prikývol. Potom ku mne pristúpila Alice.

Edward si si istý? Opäť som len prikývol. Alice sa zatvárila smutne, povzdychla si. Tak ja im to vysvetlím. Ty bež.

,, Ďakujem ti.“ Povedal som jej a objal ju. Rozlúčil by som sa aj s ostatnými, lenže teraz to závisí doslova na sekundách a na lúčenie nie je čas. Vyletel som z domu a za sebou nechal len zmätené pohľady ostatných. Okamžite som zamieril na letisko. Na letisko som dorazil za necelých dvadsať minút, pretože tachometer na mojom aute sa neustále pohyboval na pravej strane stupnice. Najbližší let do Voltery bol za 15 minút, takže som to stihol perfektne. Bolo deväť hodín večer, takže už zajtra ráno by som mal byť vo Voltere.

Musím to stihnúť. Musím to stihnúť. Musím to stihnúť. Vírilo mi neustále hlavou. Keď som sedel v lietadle, prišla ku mne letuška a koketne mi ponúkla niečo na pitie. Teraz som naozaj nemal náladu a zdvorilosť šla práve bokom, tak som ju len odbil a ďalej sa venoval svojim myšlienkam. Bol som nervózny a vystrašený, pretože ak sa Alicina vízia stane skutočnosťou... prídem o Bellu už navždy.

Medzitým vo Voltere:

Bella:

Celý deň som sedela v rohu miestnosti a spomínala na moju rodinu. Zrejme by som v tom pokračovala, ale vyrušil ma hlas jedného zo stráže.

,, Je čas.“ Oznámil mi. No jasné, zase Arov výcvik. Čím ďalej to začína byť horšie. Už niekoľkokrát sa mi stalo, že sa mi moje schopnosti vymkli kontrole, no zatiaľ sa mi to vždy podarilo urovnať. Ale bojím sa. Bojím sa sama seba. Aro ma naučil si schopnosti ostatných akoby zapamätať, a tak mi ostanú i keď ten daný upír nie je v mojej blízkosti. Je to namáhavé a aj bolestné. Často počujem v hlave dunenie a niekedy mám pocit, že mi do hlavy niekto udiera kladivom. Začína ich byť už príliš veľa a neviem, koľko ich ešte zvládnem. Už som štít, viem ovládať počasie, vzduch, vodu, viem zabiť obyčajným pohľadom, viem čítať myšlienky, vycítiť vzťahy, viem pocítiť talent, viem liečiť a ešte mnoho iných. Aro chce mať zo mňa svoju najsilnejšiu zbraň. Je zaslepený hrdosťou a na moju sebakontrolu a bolesť mu už akosi nestačí pozornosť. Stále mi hovorí, že to jednoducho musím ovládnuť. To sa ľahko hovorí, ale bohužiaľ ťažšie urobí. Možno mi ostatní závidia, teda aspoň Jane určite a ak by sa to dalo, s radosťou by som si to s ňou vymenila ak by chcela. Mne to za tú bolesť nestojí.

Išla som úzkymi tmavými uličkami priamo do sálu určeného na môj výcvik. Už len z pomyslenia na nasledujúce hodiny a ďalšiu bolesť, ma začala bolieť hlava. A dnes som mala z toho všetkého výnimočne zlý pocit. Mohutné oceľové dvere sa s ozvenou otvorili a ja som vstúpila. Aro už čakal pripravený tak, ako vždy. Po celej pravej strane miestnosti boli naskladané balíky so suchým senom.

,, Isabella, mám pre teba pripravenú novú schopnosť.“ Vtedy sa dvere opäť otvorili a do miestnosti vstúpil ďalší upír. Bol chudý, vysoký, s čiernymi vlasmi a ofinou, ktorú mal krížom cez čelo. Oči ako inak, než karmínovo červené. Bol nádherný, ba až prekrásny, no stále sa Edwardovi nevyrovná. Pristúpil bez jediného slova k Arovi a pohľadom hypnotizoval kamennú podlahu.

,, Chris, použi teraz svoju schopnosť a Bella, ty sa tú jeho snaž ovládnuť.“ Prikázal autoritatívnym hlasom. Ešte stále som nevedela, akej schopnosti vlastne idem čeliť, ale v duchu som sa modlila, aby sa to vydarilo. Nie preto, že by som po nej nejako extra túžila, ale Aro by ma tu mučil dovtedy, dokým by som ju neabsorbovala.

Chris sa zameral na stohy sena a urputne na ne hľadel. V ďalšej sekunde stohy vzbĺkli a začali horieť. Takže vie ovládať oheň. Tak fajn, ide sa na to. Teraz som bola na rade ja. Oči som uprela na Chrisa a sústredila sa len na neho a jeho schopnosť. Lenže nešlo to. Akoby mi odporovala.

,, Nejde to.“ Priznala som sa Arovi.

,, Sústreď sa Isabella.“ A ČO DOTERAZ ASI TAK ROBÍM?!? Len som naštvane vykrivila hlavu, no opäť som sa zamerala na Chrisa. Od snahy mi na čele navrela žila a ja som mala pocit, že sa mi rozletí hlava a všetci mi tu budú môcť zbierať z dlážky mozog.

,, Nedá sa to. Ja...“

,, Sústreď sa.“ Prerušil ma a začal ma povzbudzovať. A tak som sa snažila ešte viac. Už som myslela, že to neznesiem. Bolo toho na mňa už naozaj príliš. Myslela som, že sa mi hlava už rozskočí a tak som sa chcela vzdať, no práve v tej chvíli jeho schopnosť povolila a časť z nej sa oddelila.

Cítila som odpor energie, ktorej časť šla teraz ku mne. Ťahala som ju čoraz bližšie k sebe. Keď som ju mala na dosah, stačilo si ju privlastniť. To, už nebolo náročné. Niečo ako inštinkt. To išlo vlastne samo. Teraz nasledovala tá najhoršia časť. Moje telo ju musí prijať. To býva to najbolestnejšie na tom všetkom. Hlava sa mi rozdrnčala a ruky sa mi triasli. Vyzerala som ako dievča s epilepsiou. Bohužiaľ, toto bolo niečo omnoho horšie. Snažila som sa zhlboka dýchať a predstavovať si, ako sa so mnou nová schopnosť spája a stáva sa mojou súčasťou. Ku podivu to pomáhalo a po chvíli som unavene padla na kolená.

,, Hotovo.“ Oznámila som potichu. Bola som vysilená, slabá a unavená. Musím povedať, že oheň je riadna potvora. Možno preto, že je voči nám, teda upírom, tak nebezpečný. Tento proces bol jeden z tých ťažších. Problémy boli taktiež aj so schopnosťou liečiť a ovládať vodou. Neviem prečo je tomu tak a je mi to vlastne aj úplne jedno. Štve ma však, že pri tom musím toľko trpieť. Akoby som bolesti nezažila aj bez toho dosť.

Kľačala som na zemi a oddychovala. Ostatní na mňa len ticho prizerali. V inej situácii by mi to vadilo, ale teraz si chcem len odpočinúť a je mi jedno, či pri tom budem sama alebo na mňa bude zízať celá garda. Ticho prerušil až Arov hlas.

,, Chris, môžeš odísť.“ Chris len prikývol a odišiel. Aro pokynul rukou na stráže, ktoré stáli pri dverách. Tiež odišli, no o chvíľu sa vrátili s ďalšími stohmi sena. Zamračila som sa a zmätene pohliadla na Ara.

,, Treba ju otestovať.“ Povedal jednoducho. To nemyslí vážne?

,, Čože?! Nikdy sme schopnosť neskúšali hneď po tom, čo som ju získala. Je to riskantné.“ Začala som na neho mierne kričať.

,, Musíš sa snažiť ak sa chceš zlepšiť.“ Tak teraz som mala naozaj chuť mu vraziť.

,, To myslí vážne!? Ja sa NECHCEM zlepšiť! To TY ma do toho nútiš. Ja by som s tým nikdy nezačala.“ Kričala som rozhorčene. Vtedy mi bolo totálne jedno, že je kráľ, či čo vlastne je.

,, Dosť, Isabella! Teraz už začni!“ A namieril prstom smerom ku stohom. Pozrela som sa na neho zúfalo a začala ho presviedčať.

,, Som slabá. Čo keď to nebudem vedieť kontrolovať?“ Opýtala som sa pošepky. Na normálny hlas som už nemala dosť síl.

,, Verím v teba. Si už dosť skúsená a tak dúfam, že si s tým dokážeš poradiť.“ Tak tým ma naozaj nepotešil.

,, Prosím, aspoň pár minút.“ A prosebne sa na neho pozrela. Dúfala som, že to zaberie... a aj zabralo. Povedal, že o desať minút sa vráti a potom bude očakávať môj najlepší výkon. To som si teda dala. Budem rada, ak zapálim jedno steblo trávi a nie to ešte celý stoh. Využila som chvíľu, že tu nie je a ľahla si na pripravenú slamu. Zavrela som oči a opäť spomínala na mojich najbližších. Popri tom som zbierala aspoň nejaké malé štipky energie. Vtedy som mala pocit, že od tej únavy zaspím. Bola by som prvým upírom, ktorý by zaspal a ak mám pravdu povedať, nevadilo by mi to.

Chcela by som upadnúť do ríše snov. Opustiť toto väzenie a objaviť sa späť pri svojej milovanej rodine. Držať v náručí Renesmee, objímať Edwarda a vedľa mať všetkých ostatných. Esme, Carlisla, Alice, Jaspera, Emmeta, Rosalie a priala by som si tam mať aj Charlieho a Reneé. Veď by to bol sen. Môj sen. Takže by tam mohlo byť čokoľvek po čom by moje, teraz už mŕtve, srdce zatúžilo. Snila som o našich spoločných chvíľkach a priala si, aby sa stali skutočnosťou. Lenže o tom môžem zrejme LEN snívať.

Vtedy som začula zavŕzanie dvier.

Ďlašia časť

Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Odlúčenie-9.kapitola: