Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Odhalím to? - 3. kapitola

31.08.2010 (14:45) • Lola16 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1342×

3. kapitola

Cesta

Edward

Už sú to dva dni od toho incidentu, čo som skoro zabil to nevinné stvorenie. Každou minútou sa premáham, aby som za ňou nezutekal. Nemôžem sa zbaviť tej lahodnej vôni, ktorá spaľuje hrdlo a dostáva na povrch démona, ktorého som sa snažil pochovať veľmi hlboko. Pri každom nádychu si predstavím ako sa mi ta lahodná tekutina mohla liať do hrdla a zahasila ten spaľujúci oheň. Nie, radšej nech na to nemyslím. Na druhej strane, keď som ju tam videl takú bezbrannú, na niekoľko sekúnd som ju chcel pred sebou ochrániť. Už sa v sebe vôbec nevyznám.

Radšej som vyskočil z okna a chcel ísť na lov, keď Alice dostala víziu. Bol som tam ja s Bellou a držali sme sa za ruky. Pozeral som sa jej do očí, v ktorých som sa utápal a začal sa k nej približovať. Chcel som už spojiť naše pery, keď v tom sa vízia skončila. Nemohol som tomu uveriť. Ako je to možné? Alice sa v duchu tešila, ale ja som tomu nemohol uveriť. V hlave mi stále vŕtalo, že to nie je možné, že sa to nestane. Alice sa len zmýlila. Rozbehol som sa ani neviem, kde.

Bežal som svojou prirodzenou rýchlosťou, videl som, ako sa mení krajina. Mohol som bežať už niekoľko dní, ale aj týždne. Nevedel som ani, kde som. Preplával som už aj oceán. Stále som len rozmýšľala nad Bellou. Nemohol som na ňu zabudnúť. Už vôbec nie potom, čo som videl Alicinu víziu. Cítil som, že potrebujem už loviť. Pozrel som sa dookola a všimol som si, že môžem byť niekde v Afrike. Zavetril som a zacítil hada, ten asi veľa krvi nebude mať. Odrazu sa zmenil smer vetra a už som bežal za svojou obeťou. Nemala šancu ujsť. Zareval na mňa a pripravil sa do bojovej pozícii. Bol si vedomí, že nemá šancu, ale asi sa chcel pobaviť, kto vie. Však je to predsa „kráľ", ako sa hovorí o levoch. Možno sa aj ja trošku zabavím. Skočil som na leva, ale tak, aby som mu nič nepolámal. Bili sme sa, alebo skôr ja jeho, ale už po dvoch minútach ma to prešlo. Ako sa hovorí, s jedlom sa nemá hrať. Skočil som na leva zlomil mu väz a vysal ho.

Rozhodol som sa, že sa vrátim domov. Otočil som sa a utekal späť domov.

Bella

Už je to druhý deň od kedy odišli Cullenovci. Všimla som si, že si tu nechali aj kabáty. Mala by som im ich asi aj odniesť, ale neviem, kde bývajú. Musím sa na to opýtať otca. Aj tak sa tu len nudím. Už som chcela zakričať, keď som počula zvoniť zvonček. Šla som otvoriť. Pred dverami stál malý, ale pekný elf.

„Ahoj, ja som Alice. Rodičia si tu zabudli kabáty, tak som po ne prišla. Dúfam, že ti to nevadí,"  poplašene hovorila.

„Ahoj, ja som Bella. Určite mi to nevadí a kabáty máš tu. Na." Podala som jej ich.

„Nechcela by si ísť niekedy teraz nakupovať?" Hodila na mňa šteňacie oči.

„Jasné, ale kedy?" opýtala som sa jej.

„Čo tak, hneď teraz?" Tak to ma prekvapila, ale prečo aj nie.

„Dobre, ale chvíľu počkaj. Skočím sa len prezliecť. Poď ďalej."

Vyšla som po schodoch do mojej izby, otvorila obrovskú skriňu a rozmýšľala, čo na seba. Nakoniec som si vybrala ako klasicky modrý sveter, rifle a botasky. Šla som ešte za otcom a povedala mu, že idem nakupovať. On mi dal kreditku a povedal, že sa mám dobre baviť.

„Inak, s kým vlastne ideš?" Už som bola pri dverách, tak som sa k nemu otočila.

„S Alice Cullenovou."

„Aha," povedal len.

„Ahoj," povedali sme naraz.

Usmiala som sa nad tým a už bežala za mojou partnerkou na nákupy. Len dúfam, že ich miluje ako ja, ale myslím, že s tým problém nebude. Zišla som dole a už s Alice sme vychádzali z dverí. Ešte som si stihla zobrať bundu a zabuchla som dvere. Chcela som ísť po moje auto, ale Alice ma zastavila a povedala, že ideme jej autom. Je mi to vlastne jedno, tak som ihneď súhlasila. Už sme aj nasadali do jej žltého porche, ktoré bolo skvelé, ale na moje nemá. Teraz sme šli do, ani neviem kam, ale hlavne do nejakého nákupného centrá.

Autor: Lola16 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Odhalím to? - 3. kapitola: