V tejto kapitole na pár sekúnd uvidí Edward Bellu. Za komentáre dopredu ďakujem.
27.08.2010 (14:45) • Lola16, http://www.stmivani.eu/10-fanfiction-na-pokracovan • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1246×
Odhalím to? - 2. kapitola
Carlisle
S Esme sme sedeli za stolom a čakali na osudný okamih, kedy budeme musieť jesť ľudské jedlo. Už teraz mi s toho bolo zle. Keď si mám vôbec predstaviť tu nechutnosť, ktorú jedia ľudia. Carlisle dýchaj, však ti to zvládneš. Nie je to až také hrozné. Aspoň dúfaj, že to nie je také hrozné. Budeš si predstavovať, že je to krv, že to nie je odporné ľudské jedlo. Pozrel som sa na Esme, ktorá vyzerala, že sa tiež pripravuje na „chutné" jedlo. Tvár mala skrivenú do neidentifikovaného úškrnu, ale snažila sa usmievať. Určite teraz rozmýšľala nad tým, ako sa toho zbaviť. To je dobrý nápad. Na koľko stupňov musí človek otočiť s hlavou, aby si nevšimol môjho rýchleho pohybu? Asi tak pre istotu by som povedal na tridsaťpäť stupňov. To by aj mohlo vísť, ale ako ich k tomu prinútiť. Neviem, či by mi naleteli na trik. Aha, tam letí, veverička. To by asi nešlo. Čo tak namiesto veveričky zlaté prasiatko? Hmm, to asi tiež nie. Bella by na to určite neskočila, ale s Charliem si nie som až tak istý. Je to výborný doktor, asi aj najlepší, akého som kedy stretol, ale naletí aj na to zlaté prasa.
Cŕrŕŕ, zvonil mi mobil. Pozrel som sa na displej a videl, že volá Alice. To určite nie je dobré znamenie. Alebo, žeby sa zľutovala a chcela ma zachrániť od ľudského jedla? To asi nie. Ako ju poznám, ešte by sa na tom zabávala. Určite, keby jej chutil pukance, tak si ich zoberie a sleduje to ako nejaké divadlo. Aj keď ona by si asi zobrala krv do pohára, slamku a dobre by sa zabávala. Už si viem predstaviť ako by jej pri tom svietili očká.
„S dovolením," povedal som kvôli slušnosti.
Postavil som sa od stolu a zdvihol telefón. Nestihol som sa ani opýtať, čo sa deje, keď na mňa začala chrliť slova typu Edward, Bella, zabije. Aj keď som upír, tak som pomaly ani nestíhal vnímať, čo hovorí. Ale to, čo som zachytil ma znepokojilo.
„Alice, upokoj sa. No, a teraz to zopakuj," snažil som sa o pokojný tón.
„Edward zabije Bellu. Stojí pred jej domom a za chvíľu je pri vás. Musíte mu v tom zabrániť," hovorila pomalšie, ale aj tak to bola fuška zachytiť.
Teraz musím nejako zabrániť Edwardovi, aby urobil hlúposť. Musím konať rýchlo. Jedno, ale je tu pozitívum, som zachránený od hnusu, ktorý ľudia volajú jedlo.
Pozrel som sa na Esme a vedela, že je zle. Za tie desaťročia ma pozná veľmi dobre.
„Esme, musíme ísť. Edward ma problémy," rýchlo som hovoril, ale nie až tak, aby to bolo ľuďom.
Vyľakane sa na mňa pozerala. Obrátil som sa na našich hostiteľov.
„Je mi ľúto, ale musíme odísť. Náš syn ma nejaké problémy," snažil som sa, čo najrýchlejšie z tade dostať.
„Samozrejme, že to nevadí," tieto slová nám stačili, aby sme vybehli z domu a nastúpili do auta. Museli sme ho trošku ďalej odparkovať. Určite by bolo čudné, keby sme ho len tu nechali a domov šli peši.
Vystúpili sme z neho a už utekali svojou prirodzenou rýchlosťou za Edwardovím pachom. Bol veľmi blízko Charlieho domu, videl som už ako chce stúpiť do domu, keď sa na sekundu zastavil. Videl tam Bellu, ale trvalo to len 3 sekundy, ale aj to jej zachránilo život. Stihol som s Esme dobehnúť k Edwardovi a chytiť ho. Snažili sme sa ho, čo najďalej s tamať odtiahnuť, ale mykal sebou a vrčal. Vyzeral ako keby potratil zdravý rozum. Určite ho tá vôňa krvi musela úplne pohltiť. O pár minút nám prišli na pomoc aj ostatní. Edwarda sme dostali domov a strážili ho pokiaľ sa úplne neupokojil.
Edward
Cítil som pach Esme a Carlislea, ale teraz ma to vôbec nezaujímalo. Myslel som na tú lahodnú krv, z ktorej šaliem. Chcel by som ju už cítiť na jazyku. Už to nevydržím. Chcem ju viac ako hocičo na tomto svete. Počul som rozhovor Carlislea s Alice, potom s Esme a Charliem. Neviem ani ako sa mi to podarilo, ale čím som bol bližšie k tej vôni, tým rýchlejšie som behal. Počul som ako naštartovalo auto a Carlislea s Esme nastúpili, ale o pár metrov sa motor zastavil. Ja som už bol pomaly pri dome. Carlislea ma už nestihne zastaviť. Jedna moja slabšia polovička bola z toho zúfala, ale tá silnejšia sa už nemohla dočkať tej lahodnej chuti. Stál som už pri dverách, keď som sa pozrel do okna. Stál tam anjel s tou prekrásnou, lahodnou a neopísateľnou vôňou. Na tri sekundy nado mnou prevažovala moja dobrá stránka a netvor sa stiahol, ale ako som si myslel len na tri sekundy. Potom ma zase ovládla jej vôňa, ktorá spaľovala celé moje vnútro. Už som sa chcel napiť tej lahodnej tekutiny, keď ma chytili dve pevné ruky a potom aj druhé. Začal som šalieť a vrčať. No, ale na jednej stránke som bol vďačný a šťastný, nechcel som ublížiť tomu anjelovi. Odtiahli ma niekde ďaleko od toho domu, kde potom prišla celá moja rodina. Odviezli ma domov a strážili, pokiaľ som sa úplne neupokojil.
« Předchozí díl
Autor: Lola16 (Shrnutí povídek), http://www.stmivani.eu/10-fanfiction-na-pokracovan, v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Odhalím to? - 2. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!