Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Od lásky k smrti, od smrti k láske - 2. kapitola

02.02.2013 (10:45) • Kathy • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1333×

„Uf, to bol deň,“ vzdychla som si a hodila sa na gauč.

„Mne sa zdal celkom v pohode,“ odvetil Thomas.

„Hej, len, že ty máš rád takú pozornosť. Ja nie.“

„Dobre, dobre. To viem.“

Usmiala som sa naň, keď ma pobozkal. Pritúlila som sa k nemu a zapli sme televíziu. Nevedela som sa sústrediť na reláciu, ktorú dávali. Myseľ mi vždy utekala k prvému dňu v škole. Je to už dávno, čo som tam bola naposledy. Zabudla som, ako tam je. Spomenula som si, aký bol môj prvý deň vo Forkse. Tu to bolo úplne iné, hoci v pár veciach rovnaké.

Keď som prišla na svoju prvú hodinu dejepisu, tak som zistila, že sedím presne pri Sienne. Ona jediná sedela sama. To sa mi nezdalo. Ale nakoniec som sa dozvedela, že prečo tak sedí. Jej kamarátky neboli na hodine s ňou a ona radšej pracovala sama. Keď si chcel niekto k nej prisadnúť, vrhala naňho nepekné pohľady. Keď som si šla sadnúť k nej najprv sa netvárila nadšene, ale ku koncu hodiny bola uvoľnená, jedným slovom normálna. Celú hodinu sme neprehovorili ani slovo. Až na konci sa mi prihovorila.

„Ahoj, som Sienna, ty si tu tá nová, že?“

„Bella,“ predstavila som sa aj ja.

„Vitaj v meste, dúfam, že sa ti tu bude páčiť,“ povedala a odišla. Bolo to divné. A ešte divnejšie bolo keď sa mi prihovorila na obede. Práve sme stáli pri šalátoch keď zrazu.

„Ten kurací by som si nedávala. Minule sa v ňom našli vlasy,“ povedala

 „Dík za upozornenie.“

„Nie je zač.“

 Usmiali sme sa na seba a šli si sadnúť na miesto. Ona sedela pri jednom stole so svojimi kamoškami a ešte jedným červenovlasým dievčaťom. Keď som prechádzala okolo nich tak všetky ihneď zmĺkli. Nakoniec som došla k stolu, kde sedel Thomas.

Zakaždým sa obzeral okolo seba a ošíval sa. Až neskôr som si uvedomila, že on do školy nikdy nechodil. Jeho rodičia boli zvláštni ľudia. Učili ho doma. Celý čas sme sedeli sami. Nikto sa neodvážil k nám prisadnúť. Nič sme nejedli, len sme sa babrali s jedlom, čo sme mali na tanieri. Zazvonilo na koniec obeda. Thomas sa strhol, ako by pri ňom vybuchla bomba. Chápala som to, ten zvuk bol strašný a ešte my sme mali ultracitlivý sluch. Potom sme sa odobrali na hodinu.

Nebol to zlý deň, ale som rada, že sa končí. Teraz väčšina ľudí sa buď sprchuje, alebo už spí. A my? My sedíme na gauči a čakáme kým neskončí táto noc. Ďalší deň to bude také isté. Už ma unavuje občas takýto život. Chcelo by to zmenu. Lenže akú? Máme úlohu, ktorú si musíme splniť. Takže zmena musí počkať. Aspoň nasledujúcich pár rokov.

Keď som sa postavila, Thomas zodvihol hlavu a pozrel sa na mňa s otázkou v očiach.

„Idem si čítať,“ povedala som mu. Mala to byť aj zámienka, chcela som chvíľu pre seba. Vošla som do svojej izby a vzala práve rozčítanú knihu, ktorú som čítala už asi miliónty krát. Rómeo a Júlia. Ten príbeh lásky ma nikdy nemôže omrzieť.

Myslela som si, že ďalší deň bude ako ten prvý. Veľmi som sa mýlila. Hoci ráno bolo normálne.

Prišli sme do školy. Každý na nás čumel, ako na zjavenie, ale už nie tak ako včera. Ale tesne pred obedom som ešte zašla na záchod. Chcela som sa len upraviť. Keď zrazu z kabínok vyšli Siennine kamošky. Keď ma tam zahliadli, vyhodili každého kto tam bol. Ostali sme len my tri.

„Tááákže, ty si tá nová?“ opýtala sa Hanna.

„Potrebujete niečo?“ opýtala som sa ich.

„Thomas je tvoj brat?“ vyhŕkla Tara.

„Tara,“ vykríkla Hanna. „Toto sme sem neprišli riešiť.“

„Nie je,“ odpovedala som im s úsmevom na perách.

„To je fuk. Nie sme tu kvôli tomu. Všimli sme si, ako si obdivne obzeráš Siennu. Ona je naša. My sme jej kamarátky a ty k nám rozhodne nepatríš. Nech ti ani nenapadne, aby si sa k nám pridala. Inak....“ povedala Hanna.

„Inak čo?“ skočila som jej do reči.

„Inak ti vieme spraviť zo života peklo,“ povedala.

„Ty netušíš, čo je to peklo. Vie Sienna o tom, že sa o ňu tak dobre staráte?“ odpovedala som.

„Jasné, že vie,“ odpovedala Hanna a Tara previnilo sklopila oči.

„Takže dúfam, že si pochopila. Keď nie, tak zažiješ hotovú pohromu,“ povedala Hanna. Tara stále uprierala pohľad do zeme. Ešte chvíľu sme s Hannou na seba zazerali až nakoniec zazvonilo. Neuvedomili sme si, že sme tu strávili celú prestávku. Thomas ma už istotne hľadal.

Keď som vyšla na chodbu, uvedomila som si ako som sa mýlila. Thomas bol obkľúčený svojími obdivovateľkami. Na tvári mal úsmev, ktorý hovoril o tom, ako príjemné mu to je. Musela som sa zasmiať. Keď som sa zasmiala, dvihol hlavu a usmial sa na mňa. Predral sa davom obdivovateliek a prišiel ku mne, chytil ma za ruku a šli sme spolu na poslednú hodinu.

„Počul som, o čom ste sa bavili. Tie boli hnusné,“ povedal.

„Podľa mňa Sienna o tom ani nevie, že jej údajné najlepšie kamošky robia niečo také,“ povedala som.

„No, možno nakoniec tu nebude až taká nuda, ako som čakal. Máme ju ochraňovať. Musíme ju ochrániť pred nimi,“ povedal. Ja som sa len usmiala a prikývla.

Poslednú hodinu sme mali praktické cvičenia z prírodných vied. Mali sme pripraviť pokus s nejakou kyselinou. Až zrazu sa stalo dačo zlé. Veľmi zlé. Jedno dievča omylom rozbilo skúmavku a keď zbierala kúsky skla, tak sa jej stalo to, čo by sa jej v spoločnosti dvoch upírov nemalo stať. Nikdy. Porezala sa. Hneď mi to pripomenulo moje osemnáste narodeniny. Jedno šťastie, nestalo sa to, čoho som sa obávala. Thomas hneď, ako ucítil krv, zatajil dych, pozrel na mňa a rozbehol sa k dverám. Ja som tam zostala o čosi dlhšie, ale aj ja som sa musela pobrať preč. Ale predtým som sa ospravedlnila učiteľovi, že mi prišlo zle a že musím ísť domov. Len prikývol. Thomas ma už čakal v naštartovanom aute. Šli sme hneď k lesu, kde sme sa potom rozbehli a utekali aby sme si niečo uloviť. Až ráno sme sa dostali domov. Len sme prišli, osprchovali sa a hneď aj vyrazili. Aj tak sme prišli neskoro. Keď sme vchádzali dnu tak nás zastavila sekretárka.

„Meškáte,“ povedala.

„Ospravedlňujeme sa, zaspali sme,“ povedala som.

„Hodina po škole,“ vyhlásila a odišla.

„Oh, to nie,“ povedal Thomas potichu.

„Neboj sa, je to len hodina,“ povedala som na to a usmiala sa.

Vydali sme sa do tried. Profesorka literatúry môj neskorý príchod nijako nekomentovala. Thomas také šťastie nemal. Jeho profesor dejepisu mu pekne vynadal.

Celý deň, vlastne aj celý týždeň prebehol v pokoji. Po týždni vyhodili nášho profesora biológie. Na jeho miesto mal nastúpiť niekto iný. 

Dnes bol už piatok. Mala som ísť na lov na celý víkend. Sienu mal strážiť Thomas. Rozhodla som sa, nezájsť až tak ďaleko. Neďaleko som zacítila stádo srniek. Rozbehla som sa k ním a jednu skolila. Len Thomas vedel, že občas chodím aj na takýto lov a nepijem vždy z krvných bánk. Aj on občas so mnou zašiel na taký lov. Chcela som sa pobrať za ďalšími, ale niečo ma zastavilo.

„Kto si?“ opýtala sa ma osoba. Rozhodovala som sa či sa zaútočiť alebo utiecť. Rozhodla som sa pre tretiu možnosť. Pomaly som sa otočila, bola som vďačná za plášť ktorý som mala prehodený cez hlavu. Takže tá osoba mi nemohla vidieť do tváre. Keď som sa otočila skoro ma trafilo. Bola to Rosalie. Nevedela som čo urobiť.

Ako to, že je tu? Sú tu aj ostaní? Nikde som ich necítila, takže Rose musela byť sama.

„Kto si?“ opýtala sa ma znova so strachom v očiach. Premýšľala som. Utiecť, či si zložiť kapucňu? Nakoniec som sa rozhodla. Otočila som sa šla preč. Nemusia vedieť, že je zo mňa upír, ktorý pracuje pre Volterru. Domov som prišla oveľa skôr. Thomas práve čítal knihu, keď ma uvidel vyskočil na nohy.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa.

„Stretla som Rosalie Cullenovú,“ odpovedala som.

„Spoznala ťa?“

„Nie, mala som kapucňu. Otočila som sa a odišla. Bola sama. Myslíš, že sú tu aj ostatní?“

„Neviem, dúfam, že nie,“ odpovedal po pravde.

Celý večer sme len ležali na pohovke a nič nerobili. Keď začalo svitať, tak sme sa šli osprchovať a prezliecť. Celý deň sme boli obaja napätí. Báli sme sa, že by sem mohli zavítať Cullenovci. Nič zvláštne sa dnes a ani nasledujúcich pár dní nestalo.

 Na lov som chodila blízko mesta. Thomas chodil so mnou. Ale bolo nám treba zájsť na trocha dlhší lov. Respektíve ja som musela. Thomas zvieraciu krv veľmi nemusel, ale ja som ľudí nechcela zabíjať a krvných bánk som mala po krk. Takže sme si urobili voľno. Sienna dva dni bez nás prežije.

Nakoniec sa z dvojdňového lovu stal štvordňový lov. Keď sme v piatok došli do školy, cítila som niečo zvláštne. Bol to len pocit. Nebrala som to dva krát vážne. Ja takéto pocity mávam často. Keď zazvonilo na obed, tak som počkala Thomasa pred jedálňou, ako to robím vždy. Na obed sme si dali jednu malú bagetu. Každý sa vždy divil, že prečo si tak málo dávame jedla a ani to nezjeme.

Po obede som mala ešte biológiu. Učil ju ten nový profesor. Zatiaľ som ho nevidela, ale hovorilo sa, že je mladý a veľmi sexy. Prišla som na hodinu. Každé dievča poctivo sedelo v predných laviciach, hoci hodina sa začínala až o päť minút. Potichu sa medzi sebou rozprávali o novom učiteľovi.

„Vraj aj jeho synovia sú tak isto sexy ako on. Becca ich videla,“ povedala jedna.

„Hej, aj mne to hovorila, ale že vraj sú zadaný. A ich frajerky sú tiež sexy. Aspoň podľa chalanov. Majú k nám na ďalší týždeň nastúpiť,“ povedalo druhé dievča.

„Škoda len, že je ženatý,“ povedala smutne, tuším, že to dievča sa volalo Lea.

Nechcelo sa mi to počúvať, tak som radšej svoju pozornosť upriamila inam. Otvorila som si práve rozčítanú knihu a začala čítať. Po pár minútach zazvonilo, tak som ju odložila. Chcela som vidieť nového profesora, ktorého moje spolužiačky opísali ako „sexy príťažlivého macka“.

„Dobrý deň, študenti,“ pozdravil sa hneď ako prišiel. 

Zodvihla som hlavu od zošita, ale bola to veľká chyba. Hneď, ako som ju dvihla, sa na mňa pozreli jeho zlaté oči. Prudko sa nadýchol.

„Bella,“ vydýchol a pri tom zašepkal moje meno. 

Ahojte, prepáčte, že túto poviedku sme pridávam tak neskoro. Ale dúfam, že sa vám bude páčiť aj táto kapitola.

Autor: Kathy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Od lásky k smrti, od smrti k láske - 2. kapitola: