Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nevieš, kto som! - Prológ

08.07.2010 (14:00) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 2167×

Nevieš, kto som! - Prológ

Aro

Čakal som pokiaľ Heidi príde s večerou, tak to aspoň nazývajú ľudia. Počul som, ako sa približujú podľa bijúcich ľudských sŕdc a lákavého pachu, ktorý mi v krku vyvolával pocit, ako keby mi horel. Pozrel som sa okolo seba a videl som, ako sa Marcus, Caius a garda pripravujú skočiť po svojej obeti. Zrazu sa otvorili dvere do "jedálne" a vošli dovnútra, skočil som po jednom mužovi a vysal som ho, keď som zrazu zbadal to najkrajšie a najzladšie dieťa, aké som kedy videl. Stála v rohu miestnosti a sledovala, čo sa okolo nej deje, ako keby bola zo všetkým zmierená. Môže mať tak štyri roky, pomyslel som si. Jej blonďaté vlásky sa jej točia akolo andelskej tváričky, na sebe má biele šatôčky a jej očká, ktoré majú jasnomodrú farbu, ktorú som ešte nevidel, a to je čo povedať, keď žijem cez tritisíc rokov. Prišiel som k nej a opýtal som sa jej, či mi podá ruku, videl som, ako uvažuje, ale predsa mi ju podala, keď som sa jej dotkol, bol som ešte uchvátenejší, ako predtým. Mojím darom je, že pri dotyku hocijakej bytosti vidím jej minulosť, všetky jej myšlienky, ale u nej nič, a to sa mi ešte nestalo.

Usmial som sa na ňu a spýtal sa jej: „Ako sa voláš?" po taliansky, ale neodpovedala mi, tak som to skúsil po anglicky a potom som počul, ako hovorí: „Isabella Swan, ale každý mi hovorí Bella."

Povedala to tým najsladším hláskom, ktorý sa mohol rovnať aj upíriemu. Keby som nepočul jej srdce, myslel by som si, že je to nesmrteľné dieťa. Odrazu ku mne pristúpil Marcus a Caius, pozreli sa na Isabell a boli ňou tiež očarený.

„Môj dar na ňu nefunguje," povedal som nahlas. Bratia sa na mňa pozreli a potom zase na to malé rozkošné dievčatko, ktorému som stále držal ručičku. Povedal som: „Má nejaký talent, ale je zvláštné, že sa prejavil v takej forme už u človeka."

„Súhlasim," povedal Marcus, ktorý sa večšinou zaujíma iba sám o seba, a nejavý pomaly žiaden záujem o svoje okolie.

„Rozhodol som sa, že ju premením, keď bude mať sedemnásť rokov," povedal som nahlas.

„Súhlasite?" opýtal som sa ich. „Áno," povedali len. Zobral som Isabell na ruky a odniesol som ju do svojej pracovne, aby som jej položil zopár otázok. Caius a Marcus išli za mnou. Nechcel som ju vyľakať, tak som ju posadil na kreslo a opýtal som sa jej, kde má rodičov.

Ona mi odpovedala: „Neviem, stratila som sa a potom som videla tú peknú pani, tak som išla za ňou."

„Kedy si sa narodila?" opýtal som sa.

Potom som si pomyslel, že je ešte malá a nebude to vedieť, ale ona má prekvapila a povedala: „Narodila som sa 12.2. 1993 v Amerike"

„Kto sú tvoji rodičia?"

„To vám nepoviem, čo keď im niečo urobíte!"

Neverím tomu, že ona má len štyri roky, správa sa a rozmýšľa, ako keby mala prinajmenšom sto rokov.

„Tak dobre," povzdychol som si, „nemusíš nám to povedať, ak nechceš."

„Môžem položiť nejaké otázky aj ja?"

„Áno, môžeš," povedal som jej.

„Čo ste zač?"

„Čo si myslíš ty?"

„Že ľudia určite nieste, ale neviem presne, čo ste."

„A chcela by si to vedieť?"

Pozrela sa na mňa a kývla hlavou, že by chcela.

„Čo vieš o upíroch?"

„No nie veľa iba, že pijú krv, slnko a drevený kôl ich môže zabiť, neznášajú cesnak a majú dve ostré špicáky." Caiusovi a Marcusovi sa zdvíhali kútiky, ako Isabell zamyslene hovorila a snažila sa čo najviac povedať, no musím sa priznať, že aj mne.

„Moja milá, musím ti povedať, že okrem toho, že pijú krv si všetko povedala zle."

„Chceš vedieť, čo je pravda?"

„Chcem," povedala. Upír je približne o 600-krát silnejší a rýchlejší ako človek, má oveľa citlivejšie zmysly, kožu má tvrdšiu ako diamant, slnko ho nespáli, ale na ňom sa mu koža trblieta, pije krv a môže mať aj nejaký dar."

„Vy ste upír?"

„Áno, som."

„Teraz ma vysajete?" povedala pomerne kľudným hláskom, až som sa čudoval. „Nie nevysajem ťa."

„Prečo?"

Odrazu zívla a očká sa jej začali zatvárať, ale snažila sa nezaspať.

„Mala by si ísť spinkať," povedal som, „a zajra ti odpoviem na tvoje ďalšie otázky."

Zobral som ju do náručia a odniesol som ju do mojej komnaty, kde aj zaspala. Ostal som pri nej celú noc a rozmýšľal nad anjelikom, ktorého budem stražiť celú svoju existenciu.

Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nevieš, kto som! - Prológ: