Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nevieš, kto som! - 3. kapitola

30.07.2010 (08:15) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3170×

3. kapitola

Stalo sa to

Bella

O šesť rokov neskôr

Bola som v mojej izbe a hrala na klavír. Pocítila som jemné bodnutie v bruchu, ale nezaoberala som sa tým. Počula som, ako sa rozrazili dvere a videla niekoľkých upírov. Pozerali sa na mňa ako na svoju korisť. Oči mali úplne tmavé, začali vrčať a prikrčili sa. Čakala som, že už po mne skočia, ale namiesto toho spadli na zem a začali kričať, že nič nevidia. Alec, prebehlo mi hlavou. Zbadala som ho tam stáť. Chcela som sa k nemu rozbehnúť, ale zastavil ma pohybom ruky, že nemám ísť ďalej. Zmätene som sa naňho pozrela, nevedela som si to vysvetliť. Čo sa to tu deje? Túto otázku som si kládla posledné minúty. V jeho očiach som videla túžbu, túžbu po mojej krvi. Nikdy sa na mňa tak nepozeral, ako keby to nebol ani on.

Chcela som sa niečo opýtať, keď som pocítila, že ma niekto vzal do náručia a bežal so mnou preč svojou upírskou rýchlosťou. Chcela som sa pozrieť, kto to je, ale nemohla som. Snažila som sa otvoriť oči, ale nemohla som, lebo vietor mi šľahal priamo do tváre, tak som to vzdala. Bežali sme už pár minút, keď zastavil niekde v lese. Pozrela som sa na osobu, ktorá ma niesla až sem. To som si mohla myslieť, že to bol môj otec. Pozrel sa na mňa čiernymi očami, super už aj on. Ale vyzeral, že mi chce niečo povedať, ale nevie ako. Chcela som niečo povedať, keď mi položil palec na ústa, že mám radšej mlčať.

„Takže, ako by som mal začať," zamyslene povedal.

„Od začiatku." Musela som to povedať.

Pozrel sa na mňa, ako keby hovoril: „Vravel som ti, že máš byť ticho!"

Ja som sa naňho len nevinne usmiala. Len prevrátil oči.

„Určite by si chcela vedieť, prečo na teba zaútočili upíri," prikývla som hlavou.

„Aj mňa stojí veľa úsilia tu stáť. Mala by si vedieť, že sa s teba stáva žena."

Ja som sa naňho len vystrašene pozrela. O čom sa tu chce baviť? Nie, nie, nie ja to radšej nechcem ani počuť. To je také trápne. Otec nevyzeral o nič lepšie ako ja, keby mohol, určite je teraz červený ako paradajka, alebo lepšie povedané, ako ja.

„No, takže máš menštruáciu," povedal.

Tak to som nechcela počuť.

„Poslal som Jane, nech ti kúpi všetko potrebné. Teraz pôjdeme do nejakého hotela."

„Dobre," povedala som len.

Zobral ma do náručia a znovu začal so mnou behať. Ani nie o minútu zastavil. Postavil ma vedľa prekrásneho auta a vybral kľúče. Chcela som sa ho už na to opýtať, ale predbehol ma, ako keby to čakal.

„Heidi som povedal, že nech mi tu zaparkuje auto."

„Aha," povedala som len.

Nasadli sme do auta a smerovali do hotela. Musela som nad všetkým rozmýšľať, čo sa stalo v posledných minútach.

„Isabella, už sme tu," povedal mi otec.

Vystúpila som z auta a uvidela som hotel. Vyzeral, že je pre veľmi bohatých ľudí. Uvidela som ako k nám ide poslíček. Stál už pri nás, ale otec mu povedal, že nič nepotrebujeme, len aby odparkoval auto do garáže. Poslúchol a my sme šli na recepciu.

Objednal jeden prezidentský apartmán. Vošli sme do výťahu. Vystúpili sme z neho a šli po dlhej chodbe do apartmánu. Vošla som, poobzerala sa dookola a povzdychla si. Vyzeralo to tu pekne, spálňa , kúpeľňa , ďalšia izba, terasa.

Počula som, že niekto klope. Šla som otvoriť, ale otec ma predbehol. Vo dverách stála Jane, ja som jej rýchlo zobrala tašku, ktorú mi podávala a bežala na WC, ale pred tým som sa šla osprchovať.

Keď som všetko urobila, tak som si šla ľahnúť na posteľ. Bola som už zo všetkého dosť unavená.

Aro

Tak to bol deň. Ešte teraz rozdychávam, čo som jej musel povedať. Predpokladal som, že tento deň raz nastane, ale aj tak to bol pre mňa šok. Dnes to bolo len o vlások a mohla byť mŕtva. Nechcem si to ani predstaviť. Počul som Isabellu, ako sa sprchuje. Jane som radšej povedal nech sa vráti späť do Volterry. Bude tu musieť ostať pokiaľ sa jej to neskončí. Počul som, ako sa otvorili dvere a vyšla z nich Isabella. Vyzerala byť unavená, ľahla si na posteľ a okamžite zaspala. Ostanem pri nej celú noc, ako keď bola malé dievčatko.

Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nevieš, kto som! - 3. kapitola: