Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nevieš, kto som! - 1. kapitola

15.07.2010 (12:15) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1561×

1.kapitola

Aro

O 10 hodín neskôr

Počul som Isabellino srdce, ktoré začalo splašene biť a potom som ju videl otvárať svoje krásne očká, ktoré na mňa uprela.

„Dobre ráno,“ zašeptal som jej.

„Dobre ráno,“ odpovedala mi ospalo.

„Už mi odpoviete na moje otázky?“ spýtala sa poplašene.

„Prv by si sa mala najesť!“ povedal som prísnym hlasom.

Neviem, kde sa to vo mne berie, ale mám pocit, že ju musím ochraňovať. Nikdy som to nepovedal, ale vždy som túžil po dcérke. Teraz mám pocit, že som ju našiel. Cítil som Jane, ako sa približuje. Počul som ju otvoriť dvere a vojsť do izby.

„Pane, volali ste ma?“ opýtala sa.

„Áno, chcel by som ti povedať, že sa budeš starať o Isabell.“

Pozerala sa na mňa, ako keby každú chvíľu by jej s očí mali vystreľovať prinajmenšom blesky. Protestovať sa, ale neodvážila.

„Bola si v obchode a kúpila si nejaké jedlo?“ spýtal som sa.

„Áno,“ povedala rezignovane.

„Tak ho prines!“ rozkázal som.

Jane som preto prikázal, aby sa starala o môjho anjelika, lebo má tu najväčší rešpekt po mne a bratoch. Práve ma napadlo, že musím pre Isabell zaobstarať kuchára, keď som sa na ňu pozrel a musel sa zasmiať. Oči mala vypúlené, ústa otvorené a obočie pozdvihnuté. Asi ju prekvapil náš rozhovor, ktorý trval pár sekúnd.

„Č - čo t - to m - malo byť - ť?“ spýtala sa koktajúco.

Konečne normálna reakcia a to som si už začínal myslieť, že to ani nevie.

„Povedal som ti, že sme upíry.“

„A už ti na žiadnu otázku neodpoviem, kým sa nenaješ!“ povedal som trošku prísne.

Do dverí vošla Jane. V rukách držala smradľavé, ľudské jedlo. Vyzerala, že každú chvíľu bude vracať, ale našťastie je upír. Nechápem, ako to ľudia môžu jesť. Pozeral som sa na Isabell a videl som jej rozžiarené očká. Pozerala sa na to jedlo, ako na svätý obrázok. Zobrala ho od nej a začala jesť čokoládu, ako tomu hovorí človek a potom sa napila. Pozrela sa mňa a opýtala sa, že kde je tu WC.

„Jane, odnes ju tam,“ povedal som jej.

„Isabell, choď za ňou a ona ťa tam odvedie.“

Keď odišli začal som uvažovať o tom kuchárovi. Mohol by som poveriť Felixa, aby jej nejakého zohnal. Predsa štvorročné dieťa nemôže stále jesť iba sladkosti. Aká je v takých to situáciách výhoda poznať ľudskú myseľ. Nikdy som si nemyslel, že sa budem starať o malé dievčatko.

Počul som a zacítil bratov, ako sa sem približujú. Dvere boli otvorené, takže som už ich aj videl.

„Chceli by sme sa s ňou zoznámiť,“ povedal Caius.

Počul som, ako sa približuje. Jane už stála pri mne, keď som videl Isabell, ako pricupitala ku mne.

„Mohol by si mi už odpovedať na moje otázky?“ opýtala sa nedočkavo.

„Áno, mohol by som, ale najprv ti predstavím mojich bratov.“

„Toto je Marcus,“ a ukázal som naňho.

„Vedľa neho je Caius,“ a tiež som naňho ukázal.

„Ahoj,“ povedali naraz.

Usmiala sa na nich a povedala:

„ Ahojte, predpokladám dobre, keď poviem, že aj vy ste upíry?“ povedala to tak, ako keby to bola normálna téma, ktorá sa každodenne preberá.

A ja som si začínal myslieť, že už má normálne reakcie.

Otočila sa ku mne a ja som jej povedal, že sa môže pýtať a ja jej odpoviem.

„Poviete mi všetko o upíroch, ale úplne všetko?“ prikývol som.

Keď som jej všetko povedal, pozrela sa na mňa a spýtala sa:

„Vy máte nejaký dar?“

Povedal som, že mám a vysvetlil jej v čom spočíva.

Pozrela sa na mňa zhrozene a opýtala sa:

„To ste videli celý môj život?“

„Nie, nevidel, lebo len na teba nefunguje,“ pri týchto slovách sa na mňa usmiala a vyplazila jazyk.

Pozrel som sa na bratov a videl som, ako sa usmiali.

„Kedy ma odveziete domov?“ opýtala sa.

Pozrel som sa na ňu a povedal:

„Už nikdy.“

Pri týchto slovách som videl, ako sa snaží neplakať, ale myslím, že všetko pochopila. Vždy som si myslel, že na svoj vek je až príliš inteligentná.

O mesiac neskôr

To nie je možné Isabell zase niečo musela vyparatiť! Minule priniesla zajaca do hradu. Neviem skade ho zobrala, ale to by nevadilo, keby ho neporezala. S toho zajaca začala striekať krv a jeden upír sa neovládol a skočil po ňom. Keď som sa to dozvedel, čo spravila, začal som na ňu kričať, že ju ten upír mohol zabiť. Ona mi na to povedala, že nás chce odnaučiť piť ľudskú krv a želá si, aby sme pili zvieraciu. Povedala mi, že sa dopočula o Carlisleovi a o jeho stravovaní. Tentoraz ju napadlo, že ma bude volať Arik, čo mi pripadá, ako meno pre psa a nie pre vládcu. Nikdy nikto si ku mne nedovolil to, čo ona. To je diablik v tele anjela. Najhoršie je, že vždy jej všetko prejde. Ako sa hovorí celú Volterru si omotala okolo prsta. No, vlastne okrem Jane a Felixa.

„Isabell!" kričala Jane a mne prebehlo hlavou, že má šťastie, že na ňu jej moc nefunguje.

Prišiel som tam a videl som Jane s nedobre namaľovanými, fialovými a niekde ešte aj blonďavými vlasmi, ako dookola vykrikuje a hádže rukami. Vyzerala, ako keby každú chvíľu mala každého vo svojom okolí prinajmenšom umučiť. Musel som sa premáhať, aby som sa nezasmial. Počul som, ako sa Isabell približuje s Demetrim a rehotajú sa na celé okolie.

Keď prišli, tak som sa opýtal:

„To ste urobili vy?"

Pozreli sa na mňa a prikývli.

„Demetri podaj mi ruku!" prikázal som.

Podal mi ju.

Videl som ju, ako drží vedro s farbou a presvedčuje Demetriho, aby jej pomohol.

Po nie veľmi dlhom presviedčaní súhlasil a potom som len videl, ako Isabell drží farbu a Demetri jej hovorí, kedy ju má pustiť. Hneď potom čine ju zobral na ruky a utekal preč. Myslel som, že toto nevydržím a začnem sa smiať, ale to si nemôžem dovoliť. Pozrel som sa na Jane. Videl som jej na očiach, že čaká, čo spravím.

„Demetri, odveď Isabell do jej izby!“ prikázal som.

„To je len tak prejde?“ opýtala sa Jane.

Pozrel som sa na ňu a už radšej držala jazyk za zubami. To bol zase deň. Som zvedavý, čo vymyslí zajtra.

Jane

Tá malá beštia za to ešte bude pikať. Uvidí, kto je Jane Volturi.

Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nevieš, kto som! - 1. kapitola: