Tak a je tu posledná časť = epilóg. Dúfam, že sa Vám moja poviedku aspoň ako tak páčila. :-* Jane359
01.04.2010 (17:15) • Jane359 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1169×
Prešlo pár rokov odkedy som sa dozvedela celú pravdu. Medzitým som sa presťahovala od Holly k Arovi. Milovala som to tu. Milovala som slnko. Milovala som ľudí a aj upírov. Jediné, čo mi tu vadilo, bola chuť upírov k ľudskej krvi. Snažila som sa im to vyhovoriť, ale skončilo to tak, že som ako jediná pila zvieraciu krv. Aro vždy keď som išla na lov, len zakrútil hlavou. Tak tomu bolo aj naposledy, čiže pred tromi dňami. Postavila som sa k môjmu oknu, a začala som spomínať.
,,Aro, idem na lov,“ povedala som mu.
,,Naozaj nechceš ostať na “našu“ hostinu?“
,,Aro!“ skríkla som. ,,Vieš aký mám postoj k “vašej“ výžive.“
,,Však dobre. Ja som len skúšal,“ usmial sa.
,,A Aro? Nevieš kedy sa už vráti Alec?“
,,Chýba Ti, však? Vieš, že išiel za novorodenými do Little Rock (poznámka- je to v USA). Vieš ako je to ďaleko," oznámil mi, aj keď som to už vedela.
Smutne som pokývala hlavou, ale myšlienka na nadchádzajúci lov ma potešila. Vybehla som z dvier, a ľudským krokom som zamierila do recepcie. Na pol ceste som stretla Heidy.
,,Ahoj, Heidy," a znechutene som sa pozrela na tých úbožiakov, ktorý ju nasledovali.
,,Ahoj, Ria."
Len som si povzdychla, a išla som ďalej.
,,Ria!" zvolala na mňa Gianna pri recepcií. ,,Máš tu list."
,,Ďakujem, Gianna," a zobrala som si ho.
To písmo som poznala. Písal mi Alec:
Drahá Ria,
Chýbaš mi. Tu v Little Rock sme ich ešte nestretli.
Zrejme sa pohli ďalej. Musíme ich nasledovať,
ale stokrát radšej by som bol vo Volterre.
Pri tebe.
Jane a ostatní ma tu prosia, aby som Ťa od nich pozdravoval.
Všetci dúfame, že sa vrátime čoskoro.
S láskou Alec
P.S. Demetri niečo zachytil
Nad tou poslednou vetou som sa musela zasmiať. Tým lovom boli celkom posadnutí.
,,Gianna? Mohla by som tu ten list nechať?"
,,Samozrejme," povedala s úsmevom.
Vyšla som von, na denné svetlo, a zamierila som si to von z Volterry. A do lesa.
Túžila som sa trochu prebehnúť, a tak som sa pohla smerom na sever. Ani som si neuvedomila, a stála som pri svojom rodnom meste. Schuti som sa zasmiala. Zrazu som zacítila omamnú vôňu medveďa hnedého. Zaútočila som, a ani nie o pätnásť sekúnd bol medveď mŕtvy. Vtom som za sebou začula uznanlivé tlieskanie, a zacítila som osem známych pachov, a dva neznáme. Obzrela som sa. Za mnou stáli Cullenovci, Jacob, a dve ďalšie upírky. Teda len jedna upírka. To druhé dievča síce voňalo ako upír, ale počula som jej srdce. Upírka a poloupírka si boli strašne podobné. Až na oči. Poloupírka ich mala krásne hnedé.
,,Ria, tak radi Ťa opäť stretávame," povedal Carlisle, a prišiel ma objať.
,,Carlisle," šepla som, a tiež som ho objala.
,,Chcel by som Ti predstaviť nových členov našej rodiny," povedal, a postupne ukazoval na dve dievčatá. Prvú predstavil upírku. ,,Ria, toto je Bella. Teraz je to Edwardova manželka. A toto je ich dcéra Renésme." Keď videl ako sa na neho Renéesme pozrela opravil sa. ,,Vlastne Nessie."
,,Teší ma," pozdravila som sa im.
,,Aj nás," povedali skoro naraz.
Vtom ku mne prišla natešená Alice.
,,Ria, vieš ako si mi chýbala?" objala ma. Stále to bola tá istá Alice.
Zrazu som si spomenula ne ten deň, keď si všetci mysleli, že som mŕtva, a ja som v kľude vkráčala do izby. Išla som jej pripomenúť ako vtedy hysterčila, keď vtom sa odo mňa odtiahla.
,,Opováž sa to povedať," šepla zúrivo, a Edward sa začal smiať. Ani neviem prečo, ale musela som s k nemu pridať.
Bola som s nimi asi pol dňa, keď mi zazvonil telefón.
,,Tu Aro," predstavil sa. ,,Len som chcel vedieť kedy prídeš."
,,Už idem. Doma budem asi tak za..."
,,Hodinu," šepla mi Alice.
,,Hodinu."
,,Dobre," a zložil mi.
,,Tak ja už idem," obrátila som sa ku Cullenovcom.
Následne sme sa rozlúčili, a išla som späť do Volterri.
Zrazu ma z môjho snívania vyrušilo klopanie.
,,Smiem vojsť?" spýtal sa medový hlas.
,,Alec!" vyskočila som, a objala som ho.
,,Ria," šepol a pobozkal ma.
,,Ako bolo?" spýtala som sa ho, keď sme už sedeli na mojej posteli.
,,Bez teba?" spýtal sa, a ja som jemne prikývla.
,,Úplna nuda. Nabudúce ideš so mnou."
,,Ani náhodou," zasmiala som sa.
Opäť som ho pobozkala, keď vtom mi do izby vtrhla Jane.
,,Ria! Tak si my chýbala!" skríkla, a sadla si ku mne na posteľ, kde ma objala. Alec si odkašľal, a Jane sa na neho pozrela. Jeho pohľad hovoril za všetko, ale on to povedal nahlas.
,,Nemôžeme byť na chvíľu sami? Choď si za Demetrim," povedal jasne.
Jane sa na neho zamračila, ale tesne nato naňho vyplazila jazyk, a vyšla z izby. Zasmiala som sa.
,,S ňou nič neurobíš," povedal a znovu ma objal.
Pritúlila som sa k nemu, a ako človek som zaspala.
Autor: Jane359 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Never Back - Epilóg:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!