Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Never Back - 5. kapitola

24.03.2010 (09:00) • Jane359 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1072×

Neverila som, že sa to stane. Otvorila som oči. Rýchlo som sa postavila, lebo som nechápal čo sa deje. Stále som bola v tom istom lese, len oproti mne stálo až 14 dospelých chlapcov. Až potom som si všimla dvoch z nich. Boli to Dan a Alan. Nevydržala som to a strelila som Danovi.

,,Ako si mohol? Chcel si ma zabiť,“ povedala som a on sa rozrehotal. ,,Na čom sa smeješ?“

,,Ja som im povedal...“ stále sa smejúc, ,,...aby ťa nezabíjali.“

,,Čo?“ nechápala som.

,,Hovorí pravdu,“ odpovedal neznámi. Keď som sa na neho pozrela, tak som uvidela tie dôverne známe hnedé oči. Vtedy mi to došlo. To on bol ten veľký čierny vlk, ktorý ma tak zhypnotizoval pohľadom.

,,Kto si?“ dokázala som zo seba dostať.

,,Som Jason. Vodca tejto svorky,“ odpovedal pokojným hlasom.

,,A vás je v svorke ,len´ dvanásť?“ spýtala som sa ironicky, no on ma igno roval.

,,Ria,“ začal Alan. ,,Potrebujem tvoju pomoc. Syska začína niečo tušiť o našej existencií.“

,,No, a čo ja s tým?“ spýtala som sa ho.

,,Nikto o nás nesmie vedieť. Musíš jej to vyhovoriť,“ odpovedal mi Dan.

,,Ešte raz sa spýtam. Čo ja s tým? A vieš čo nechaj to tak. Kde sa nachádzame?“

,,Sme pri WhiteHorse v Kanade,“ ozval sa zrazu Jason.

,,Aha,“ povedala som a všimla som si jedného, zjavne mladého vlkolaka. Zistila som to tak, lebo sa neprestajne triasol. Rozhodla som sa, že ho už nebudem trápiť a premenila som sa späť na človeka. Hneď ako som sa premenila späť prestal sa triasť. Vtedy sa na mňa Jason pozrel.

,,Čo si zač?“ spýtal sa.

,,Na to teraz nie je čas. Dan tak  ideme alebo nie?“ spýtala som sa ho a odišli sme.

Dan sa ma pokúšal presvedčiť, aby som išla s nimi za Syskou. Ale ja som  vedela, že musím ísť ešte za Cullenovcami. Vedela som, že ma Alice nebude vidieť.

Keď som tam prišla, všetci sedeli so zvesenými hlavami. V duchu som sa usmiala. Najsmutnejší z nich bol asi Alec. Už som to nevydržala a vošla som do miestnosti. Akoby zázrakom ma stále nikto neregistroval.

,,A čo vy tu tak smutne? Veď je krásny deň,“ a akoby som obdivovala ten svet vonku. Keď dom sa na nich pozrela uvidela som, pohľad ktorý sa musí opísať viacerými slovami. Bol prekvapený, ostražitý, ohromený a šťastný. Prvý sa ku mne pohol Alec. Keď ma objal a pobozkal, spýtal sa.

,,Ale ako? Ako si to mohla prežiť?“

,,Jednoducho,“ povedala som. ,,No, vlastne ani neviem. Za všetko vďačím Danovi a Alanovi.“

,,Tým vlkolakom?“ zapojil sa do rozhovoru Carlisle.

,,Áno. Presne vďaka nim. Oni ich od toho odhovorili tesne pred mojou smrťou.“ zatajila som im však dôvod.

,,Som im zaviazaný aj keď nerád,“ povedal Alec.

,,Nemusíš. Je to len medzi nami.“

,,Ria, prepáč mi to. Ja som nevedela, no ja... prepáč. Vážne ja som...“ začala Alice hysterčiť.

,,Alice. Alice!“ Musela som na ňu začať kričať lebo by ma nepočúvala. ,,Prestaň. Nie je to tvoja chyba. Ticho. Veď som tu. Všetko je OK.“

Hysterčila až tak, že musel zasiahnuť Jasper. Po chvíli keď sa Alice ukľudnila, sme mohli pokračovať v rozhovore.

,,A koľko ich bolo?“ spýtal sa ma Emmet mysliac na odplatu.

,,Dvanásť. S Danom a Alanom štrnásť,“ odpovedala som mu. Trochu sa stiahol, lebo to bolo veľa aj na neho.

,,Dobre. Ja teraz musím ísť za Danom a Alanom,“ a odišla som.

Keď som za nimi prišla vyzerali rozrušene. A mohli sme vyraziť za Syskou do LaPush.

Hneď ako sme vošli do lesa, tak sa Dan a Alan premenili. Dan bol čierny a pomerne väčší. Bol vodca. Alfa jeho malej skupinky. Alan bol čokoládovohnedý a menší. So svojimi schopnosťami som sa im na chvíľu votrela do ich malej svorky. Počula som ich myšlienky.

,,A čo odo mňa vlastne chcete?“

,,Aby si jej vyvrátila to čo sme,“ povedal Alan.

,,No, ale ako?“

,,To je na tebe,“ a keď to dopovedal tak už sme tam boli. Premenili sa späť.

Keď sme ju našli prechádzala sa na pláži.

,,Ahoj, Syska,“ povedala som jej zvesela.

,,Ahoj,“ povedala mi, no, ani sa na mňa nepozrela.

,Čo jej je?´ pomyslela som si. ,Je nejaká smutná.´

,,Chalani, choďte nachvíľu preč,“ poprosila som ich a oni odišli.

,,Syska čo ti je?“ spýtala som sa jej a hneď sme sa posadili.

,,Nenávidím to tu. Nikto sa tu so mnou nebaví, ani ty. Všetci ste vždy preč. Aj ty, aj Alan, aj Dan. A keď tu nie ste, Klára s Aďou sa so mnou nebavia. A ani Jacob nie je doma a ja sa nemám s kým baviť.“

,,Ale Syska,“ išla som jej povedať aby sa nehnevala, no vtom sa porezala o kameň a ja som si spomenula, že som ešte nebola na love. ,,No, ja, ja...“

Zakoktala som sa a odišla. Našťastie som to nevdýchla. Vstala som a išla odtiaľ behom. No, keď som zabáčala, tak som narazila do Sama a to mi vyrazilo dych, tak som sa musela nadýchnuť. Tá vôňa bola taká sladká a omamná, že je ťažké si ju predstaviť. Už som sa šla rozbehnúť, keď vtom ma chytil Sam a odtiahol ma do lesa, kde bol čerstvý vzduch.

,,Ďakujem,“ povedala som mu. ,,Asi by som mala ísť na lov.“

,,Tak to hej,“ povedal s úsmevom. Už nebol taký nevrlý, ako keď sme sa stretli prvý krát.

Tak som začala loviť. Nechala som sa unášať zmyslami. Ulovila som dva jelene a zostala som prekvapená koľko krvi potrebujem. Keď som prišla na pláž, Syska tam už nebola.

,Tak čo budem robiť teraz?´ pomyslela som si.

Domyslela som si, že bude u Blackovcov. Keďže som to tu nepoznala, tak som dosť dlho blúdila. No, stretla som našťastie Jacoba tak mi ukázal cestu. Keď sme tam prišli poprosila so, ho nech mi zavolá Sysku. No, povedal, že ešte nie je doma.

,,Nešla by si mi pomôcť s autom?“ spýtal sa zrazu Jacob. ,,Pokazil sa mi motor.“

,,Jasné.“

Keď sme to dokončili bolo desať hodín, a Syska nikde.

,,Idem ju pohľadať,“ povedala som mu pohotovo.

Keď som ju našla bolo pol dvanástej. Bola v lese a mala vyvrtnutý členok. Nemohla sa postaviť.

,,Hej, kto si?“ zvolala na mňa, lebo videla len môj obrys.

,,To som ja. Ria,“ povedala som jej.

,,Čo tu chceš?“

,,Pomôcť ti.“

,,Od upíra pomoc nechcem.“

,,Čo?“ chcela som zapierať, ale nevládala som. ,,Ale ja nie som upír. Som poloupír.“

,,Čo? Ako? Kedy? Kto?“ zvrieskla.

,,Takže. Poloupír. Premenila som sa. V sedemnástich. A ja,“ a postupne som jej to vysvetlila. Keď to začala chápať pribehol Dan a Alan.

,,A oni sú teda...?“ spýtala sa a ja som jej prikývla.

,,Ty si jej to vysvetlila?“ a nevydržali to  a premenili sa. Zaútočili ale ja som ich striasla. Syska sa na nás nechápavo pozerala.

Až potom som ju zobrala ku Blackovcom. Bol tam len Billy, tak som tam ostala pomáhať mu. Keď už všetci zaspali, rozhodla som sa, že aj ja si na chvíľu ľahnem. Šla som do Jakeovej izby, trochu som mu to tam upratala. Hneď ako som si ľahla som zaspala. Mal som sen.

V tom sne som bola späť vo WhiteHorse. Bola som pri nejakom strome, ktorý bol niečím jedinečný. Videla som tam muža a ženu. Muž bol upír a žena človek. Niečo tam zahrabávali. Vtom som tam zazrela aj kočík. V tom kočíku bolo dievčatko. Malo zeleno-modré oči a náhrdelník s príveskom v tvare snehovej vločky.

,,Ria. Pusti ma do postele,“ začula som a zobudila som sa. Bol to Jacob ktorý sa práve vrátil domov.

,,Och, prepáč. Zaspala som tu,“ vtom mi zaškvŕkalo v bruchu. ,,Mohla by som sa niečo uvariť?“

,,Jasné.“ On si ľahol a ja som odišla. Keď som prišla so kuchyne, urobila som si praženicu. Ako som ju jedla, rozmýšľala som o tom dievčatku v sne. Zvláštne bolo, že aj ja som mala zeleno-modré oči a rovnaký náhrdelník. Snažila som sa rozpamätať na rodičov, no bábätko bola moja najsilnejšia spomienka. Keď som dojedla, umyla som im riad a upratala dom. Prvý sa zobudil Billy. Bol prekvapený čo som im tam všetko porobila. Uvarila som mu raňajky a šla som, lebo som sa ešte musela nachystať. Ako som išla okolo školy, bol tam lístok, že máme ešte deň voľno. Keď som prišla ku Cullenovcom, porozprávala som im o sne. Došli sme k názoru, že ten sen bol niečo ako predpoveď.

,,Musím tam ísť.“

,,Nemôžeš. Zabijú Ťa,“ povedala Rosalie.

,,Musím.“

,,Pôjdem s tebou,“ povedal mi Alec.

,,Pôjdeme aj my,“ ozval sa Emmet.

,,Nie. Už dvaja sú dosť. Aby si nemysleli, že chceme vyvolať vojnu,“ povedala Alice.

,,Ale nemáš ísť do školy?“ spýtal sa Carlisle.

,,Nie,“ a odišli sme.

Išli sme tam po čuchu. Keď sme tam prišli ako prvého sme stretli Jasona. Vysvetlili sme mu, čo potrebujeme. On povolil, ale pridal k nám dvoch vlkolakov. Mitch a Rob nás priviedli k jednému stromu. Bol to on. Hneď som sa rozpamätala na sen. Vedela som presne kde bol kočíka kde zahrabávali tú vec. Prišla som k tomu miestu, a začala hrabať. Bolo mi jednu, čo si o mne tí dvaja pomyslia.

Našla som to. Bola to krabička, no bol na nej zámok v tvare snehovej vločky.

,,Počkaj!“ skríkla som.

,,Čo?“ spýtal sa ma Alec.

Zobrala som svoj náhrdelník a vložila som ho do kľúčovej dierky. Otvorila sa. V krabičke boli fotky a list. Prvý som zobrala list. Písalo sa v ňom, že o chvíľu príde a ako sa má Ria. Začala som sa báť. Rovnaký náhrdelník, oči aj meno. Nebolo pochýb bola som to ja. Pozrela som si fotky. Najskôr som tam bola ja a asi mama. Na ďalšej som bola ja, mama a Aro. Potom som tam bola s Arom a Carlislom. Vtedy mi to došlo. Zahodila som fotky a utekala som do lesa a Forksu. Keď som prišla do Forksu, Alec ma ešte nedohonil.

,,Ako si my to mohol zamlčať?! Carlisle!“ začala som ziapať na Carlisla.

,,Čo? Ako to myslíš?“ spýtal sa.

,,Čo my je Aro? Hneď! Videla som fotky a list. Na jednej fotke si bol aj ty.“

,,Dobre. Dobre. Aro predpokladal, že aj tak to zistíš. Dobre si jeho dcéra,“ povedal mi.

Ohúrená som odišla do LaPush lebo som vedela, že tam si nedovolia. Väčšinu času som tam preplakala na pláži, až kým ma nenašla Syska. Všetko som jej povedala. Zostala prekvapená ako ja.

Zostala som tak na noc u Paula. Dnes som mala sen v ktorom som bola aj s mamou a Arom vo Volterre. Bola som rada, že som sa ráno zobudila a zabudla na sen.

← Zhrnutie →

Autor: Jane359 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Never Back - 5. kapitola: