Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Never Back - 4. kapitola

16.03.2010 (10:15) • Jane359 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1052×

Hneď ako sme vstúpili na územie Quiletelov, tak som ich uvidela. Päť vysokých chalanov. Keď sme vystúpili z autobusu, zase som ich videla. Zrejme som nebola jediná, lebo Syska, Aďa a Klára im už kývali. Neviem prečo, ale Dan s Alanom sa ku mne postavilia tiež sa na nich pozerali. Nepozerali sa však tak na nich ako minule.

,,Je 13:30. O 16:30 sa tu stretneme," povedala Barbie a odišla.

,,Ria! Môžeš na chvíľku?" zvolal na mňa Sam. ,,Aj Dan a Alan."

Vtom sa ku mne Dan otočil.

,,Ria, my vieme čo to o tebe a nám to nevadí. A ty vieš čo sme my. Dáme na teba pozor."

,,Ja si dám pozor. Veď ma poznáš."

,,Práve to," povedal to isto, ale ja som tak začula uštipačný tón. Tak sme vyrazili ku skupinke  vlkolakov.

,,Carlisle bol za nami," začal Sam. ,,Aby sme ti dovolili prejsť cez územie. No, tiež nám povedal všetko o tebe."

,,No, fajn."

,,No, nechápem," pokračoval. ,,ako môžete vy dvaja stáť pri nej tak blízko."

,,To bude tým, že sme jej priatelia," povedal mu Dan.

,,Aha. Ale ako?"

,,Nevieme. Ale nestačí ti to?"

,,Hej, ale..."

,,Ako dlho ste už vlkolaci?" spýtal sa zrazu Embry.

,,Tak..." Alan pozrel na Dana. ,,...10 dní."

,,Už sa viete ovládať?" spýtal sa Jacob.

,,Áno. Nevyzerá to tak?" odpovedal mu Dan.

,,Pravdaže to vyzerá, že ste vlkolakmi už pár rokov," povedal im Sam.

,,Nie. Len 10 dní," povedal mu ešte raz Alan.

,,No, dobre. A teraz sa vráťme k tebe, Ria," povedal mi Sam.

,,Dobre ale poďme si niekde sadnúť. Už ma tu nebaví stáť."

,,Tak poďme."

Prišli sme ku pohodlne vyzerajúcim pňom a začali rozprávať.

,,Dobre. Môžeme začať," povedal Sam.

,,Zo spoveďou," odpovedala som mu, no on ma ignoroval.

,,Takže čo si vlastne zač?" spýtal sa ma.

,,Neuraz sa ale aj ja by som to rád vedel," povedal Dan.

,,Som ako to povedať. Som poloupír."

,,Čo?"

A takto som im to všetko povedala. Nakoniec som zistila, že sú fajn.

,,Sam môžem ťa o niečo poprosiť? Nemohli by ste ísť s nami za Aďou, Klárou a Syskou? Nemám im ako zdôvodniť prečo sme za vami boli."

,,Dobre tak poďme. Jacob a Embry poďte s nami. Paul, Jared vy tu môžete ostať."

,,Nie, pôjdeme s vami," povedal mu Paul.

Keď sme tam prišli, sedeli tam a jedli.

,,Ahojte," povedali sme im.

,,Už ste späť?" spýtala sa ironicky Aďa.

,,Áno. Nevidno? Minule sme sa chceli ísť prejsť na pláž. Tak poďme!"

,,Dobre."

Takto sme sa prechádzali 2 hodiny a potom sme odišli späť do Forksu.

,,To bolo super," povedala Aďa. ,,Konečne som bola s Embrym viac ako 10 minút."

,,Hej, hej. Môžeme sa baviť o niečom inom?" spýtal sa Alan. Bola som z neho prekvapená.

,Prečo je z nich tak mimo?´ pýtala som sa sama seba.

,,Ria, na čo myslíš?" spýtala sa ma zrazu Syska.

,,Čo? Ja?" spýtala som sa prekvapene. ,,Ani sama neviem. A viem ale je to tajomstvo."

,,Ale, no..." povedali Klára, Aďa a Syska.

Keď sme konečne dorazili do Forksu, tak sme dostali rozchod. Naša skupinka sa rozhodla, že sa pôjdeme najesť do tunajšej reštaurácie.

Hneď ako sme tam prišli, tak mi niekto zavolal. Bola to Nelly.

,,Ahoj Ria. Tu  Nelly. Mám Ti povedať, že Barbie nás tu chce všetkých za 10 minút. Stihnete tu prísť?"

,,Jasné," a hneď ako som to povedala, tak sme vyrazili. Barbie nám zase povedala, čo budeme zajtra robiť.

,,Zajtra ostanú vaši opatrovníci s vami doma."

,,A pani profesorka. Koľký ostanú doma?" spýtala som sa jej.

,,Len jeden. V tvojom prípade to bude Alice."

,Super,´ pomyslela som si. ,Skončím ako jej figurína!´

Keď sme všetko prebrali bolo už neskoro, tak sme sa vybrali domov.

V ten deň som bola strašne unavená, tak som si šla ľahnúť.

Na ďalší deň, ma Alice s Alecom zobrali na lov. Šli sme ďaleko a ani sme si nevšimli, že sme vstúpili na územie vlkolakov. Keď zrazu na nás zaútočilo 12 vlkolakov. Spolu sme zdolali asi 8, keď ma Alec chytil.

,,Asi som sa do teba zamiloval," a pobozkal ma. Bozk som mu opätovala a vtedy som si to uvedomila. Musím ich zachrániť.

,,Alec aj ja ťa milujem. Choďte ja ich zvládnem."

,,Ale Ria..." zapojila sa do rozhovoru Alice.

,,Bežte," zašepkala som zúrivým hlasom.

Alec sa na mňa ešte raz prosebne pozrel. Sklopila som hlavu. Zrazu sa na mňa všetci vrhli. Dlho som im odporovala, až prišiel ten okamžik. Pozrela som sa do očí jednému vlkolakovi. Boli neuveriteľne hnedé. Vtom som zacítila bolesť. Trhali ma na kusy.

Posledné čo som uvidela boli tie neuveriteľne hnedé oči a myšlienka, že zachránim milovanú osobu.

← Zhrnutie →

Autor: Jane359 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Never Back - 4. kapitola: