Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neskrotný milenec - 31. kapitola

01.08.2011 (08:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 35× • zobrazeno 5436×

31. kapitola

Bella si zobrala do rúk čiernu krabičku s Thomasových prachom a premýšľala, kam ho má dať. Zrazu sa jej okolo pásu ovinuli svalnaté ruky, no Bella sa odtiahla, skočila z terasy na zem, až z nej ostala len šmuha. Dobehla na ďalekú pláž a pri kraji odhrnula pár kameňov zo zeme. Položila tam krabičku a naspäť ju zasypala.

„Na čo to je?“ spýtal sa Edward za jej chrbtom smutným hlasom. Zdalo sa mu, že mu Bella posledné hodiny len uteká.

„Zachránil ťa, položil za teba svoju večnosť. Nepoznala som ho, ale zaslúži si to,“ odvetila mu Bella a otočila sa k nemu. Edward k nej pomaly podišiel, ako by ju nechcel vyľakať. Položil jej ruky na pás a pritiahol ju k svojmu telu.

„Máš pravdu, ale nebol to žiadny anjel, Bella, zabíjal ľudí.“

Bella sa zamračila. „Ale aj tak ťa zachránil,“ povedala mu s prižmúrenými očami.

„Fajn, fajn, vzdávam to, s tvojou tvrdohlavosťou nebudem bojovať.“ Hrdelne sa zasmial a sklonil sa k jej perám, ale Bella sa odtiahla.

„Mali by sme už odísť, ale predtým by som chcel ešte niečo...“ šepol jej do ucha a pritlačil sa na ňu ešte tesnejšie. „Týždeň som bol bez teba, Bella. Túžim po tebe.“

Bella sa zachvela, ale ešte mu to chcela poriadne vytmaviť. Za to, čo jej urobil, bude ešte pykať, trpieť.

„Prepáč, ale nemám náladu. A fakt pochybujem, že si to zaslúžiš za to, čo si urobil.“ Laškovne naňho mrkla a rozbehla sa naspäť domov. Vyskočila na terasu svojej izby, no Edward bol rýchlejší a už stál pred ňou. Zoširoka sa usmieval. Priletel k nej a zovrel ju vo svojom náručí, aby mu už neutiekla.

„Je mi to ľúto, Belli, ale musel som,“ šepol jej do ucha a jemne jej hrýzol ušný lalôčik. Bella bola na pokraji svojho ovládania, ale Edward má smolu, bude pykať!

„Fajn. Myslím, že by som si mala pobaliť nejaké veci, aby sme už mohli ísť. Nemôžeme vedieť, kedy sa tu Peter objaví,“ oznámila mu Bella a odtiahla sa od neho. Vošla do izby a začala si baliť veci. Edward sa zvalil na posteľ a zmučene pozeral na Bellu. Takúto reakciu nečakal, ale asi si to zaslúžil. No bude musieť svoje chúťky na určitú dobu obmedziť, ale bude sa snažiť. Možno by mal kúpiť nejaké kvety alebo niečo také... Bonboniéra asi nebude najlepší nápad a zabaliť jej srnku asi nie je tiež dobrý nápad. Bože, som v riti.

„Môžeme ísť!“ zvolala Bella po polhodine a zoširoka sa usmiala na Edwarda. Ten stál okamžite pri jej kufroch a bral ich ak pravý gentleman do rúk. Mrkol na Bellu, ešte k nej podišiel a pobozkal ju jemne na tvár a pobral sa dole. Bella sa šťastne zachichotala a išla za ním.

Dole na ňu čakala Esme s Carlisleom. „Opatruj sa, mami,“ povedala jej Bella a pevne ju objala.

„Neboj, zlatko, mám tu Carlislea,“ uistila ju Esme s úsmevom. Bella ju pobozkala na líce a otočila sa na Carlislea. Vrhla sa mu okolo krku. Carlisle sa zasmial a poriadne ju objal.

„Si ten najlepší ocko na svete,“ šepla mu do ucha. Ešte raz sa na oboch pozrela a išla von. Edward na oboch kývol a šiel rýchlo za Bellou. Rýchlo sa poobzeral, či tu niekto je a nasadol do jej auta. O pár sekúnd boli z dohľadu.

„Myslíš, že nás mohol vidieť?“ spýtala sa ho po chvíli Bella.

„Nie, a už som ho dlho nevidel, myslím, že niečo plánuje. Ale keď zistí, že nie si doma, bude ťa hľadať.“

Bella zmeravela. „Čo ak ublíži mamke alebo Carlisleovi?“ spýtala sa ho vystrašene.

„Neboj sa, sú v bezpečí. Pri vašom dome sú dvaja upíri z gardy, ale pochybujem, že by im chcel niečo urobiť,“ ubezpečil ju, chytil ju za ruku a upokojujúco jej po nej kreslil prstami. Bella sa uvoľnila, privrela viečka a snažila sa zabudnúť na všetky starosti. Mala pri sebe Edwarda, a to ju robilo dokonalo šťastnou.

„Čo plánujete urobiť ďalej?“ spýtala sa ho so stále privretými viečkami.

„Zatiaľ len čakáme, kedy zaútočí na Volterru s ostatnými upírmi. Musí si myslieť, že celá Volterra je teraz v smútku a nebudeme pripravení na útok. Tipujeme, že zaútočia o pár dní. Teraz budeš so mnou vo Volterre, ale dlhšie tam nemôžeš ostať. Budem musieť potom bojovať, a ty musíš byť v bezpečí, dobre?“

Bella sa naňho nazlostene pozrela. „Žiadne dobre. Ostanem s tebou, môžem vám pomôcť, ja musím byť s tebou, Edward, čo to nechápeš?“ Rozumel jej priveľmi dobre, ale ide mu len o jediné - aby bola v bezpečí.

„Bella, pozri, ja budem s tebou, keď ma budú potrebovať bratia, pôjdem za nimi. A nebudeš tam sama, bude tam aspoň jeden upír z gardy, aby si bola v bezpečí. Ale teraz na to nemyslime, je to ešte ďaleko.“ Rozpačito sa naňho usmiala. Mal pravdu, ale aj tak tam nepôjde, už od neho neodíde ani na minútu.

„Asi máš pravdu.“ Oprela sa mu o rameno a sledovala cestu. Edward sa samoľúbo usmial, možno to ani nebude také zložité. Celú cestu jej vlasy zasypával bozkami, riadeniu nevenoval takmer žiadny čas, lebo sa jej nevedel nabažiť. Až v noci parkoval pred hradom, bratia už naňho čakali. Zobral Belle veci a najskôr išli do jeho izby.

„Si si istý, že ťa Demetri s Emmettom neprizabijú, keď zistia, že si tu so mnou?“ spýtala sa ho pobavene cestou za jeho bratmi. Boli v ich malej pracovni.

„Myslím, že nie,“ zasmial sa. „Ale je mi to jedno.“

Pritiahol ju k sebe a rukou pevne objal jej štíhly pás. Mal chuť byť s ňou sám, ale bude si musieť počkať, najskôr to musí vybaviť s bratmi. Bezslova vošli do malej pracovne, kde sedeli obaja jeho bratia. Emmett sa pobavene pozrel na Bellu.

„Ja som to vedel. Vitaj, Bella,“ povedal jej so smiechom a objal ju, no Edward ju k sebe majetnícky pritiahol.

„Ale no, Edward, ja ti ju neukradnem. Aj keď, na jej mieste by som ti asi odtrhol hlavu.“ Edward sa naňho zaškeril.

„Nemohol si to vydržať, čo? Ale teraz máš o úlohu viac - dávať na ňu pozor,“ odvetil mu Demetri a bratsky ho udrel do ramena. „Tak vidíš, Bella, hovoril som ti to.“

Bella sa naňho zazubila. „Mohol si povedať viac než len to, ale Edward si to vypije za vás všetkých.“ Demetri s Emmettom vybuchli od smiechu. Edward sa na ňu zmučene pozrel.

„Ako ti to mám vysvetliť, Bella?“ opýtal sa jej takmer zničene.

Bella sa zachichotala. „Ja tomu rozumiem, ale za ten týždeň budeš pykať.“ Edward si len povzdychol, ale nevzdá to.

„Nemáme žiadne nové stopy?“ spýtal sa po chvíli Edward. Všetci vtedy zmenili svoj výraz na vážny. Bella sa k Edwardovi tesnejšie pritisla a stlačila mu ruku.

„Nie, je to ako ticho pred búrkou,“ odpovedal mu Demetri zamyslene. „Pôjdeme to ešte s gardou preveriť, možno nájdeme nový pach upírov pri Volterre.“

„Dobre, ja ostanem s Bellou.“

„Budú v poriadku, neboj sa,“ uistil Edward Bellu, keď vošli do ich izby. Bella sa naňho usmiala a podišla k svojim kufrom. Vybrala si odtiaľ veci na prezlečenie.

„Idem ešte do sprchy,“ oznámila Edwardovi. Ten bol v sekunde pri nej.

„Môžem ísť s tebou?“ spýtal sa jej prosebne. Rukou ju pohladil po kľúčnej kosti a sklonil sa k nej.

„V žiadnom prípade,“ odvetila mu prísne, obišla ho a odkráčala sama do kúpeľne, kde sa zamkla. Edward zafunel a zvalil sa na posteľ.

„Pokašlal si to, Edward,“ povedal si sám pre seba. „Musím niečo urobiť.“

Vyletel z izby, bežal po chodbe, až sa ocitol vonku. Stáli tam dvaja upíri z gardy. Poklonili sa mu, ale Edward len rýchlo kývol rukou. Postavil sa oproti jednému z nich.

„Aké kvetiny sa kupujú ženám na zmierenie?“ spýtal sa ho.

„Prosím?“ Upír bol vyvedený z miery. Edward prevrátil oči a postavil sa oproti tomu druhému. Ten mu hneď odpovedal.

„Rozhodne nie ruže, tie sú už otrepané. Vyskúšajte ľalie,“ odpovedal mu. Edward sa rozžiaril.

„Tak mi skoč do mesta a kúp ich,“ povedal mu rýchlo.

„Je polnoc, pane,“ upozornil ho upír.

„Tak skoč do nejakého supermarketu, kde je otvorené stále. Kúp ich desať. Alebo nie, kúp ich dvadsať.“ Upír prikývol. „Vieš čo? Nie, kúpi ich päťdesiat.“

30. kapitola - 32. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neskrotný milenec - 31. kapitola: