Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neskrotný milenec - 25. kapitola

14.07.2011 (07:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 42× • zobrazeno 6141×

25. kapitola

„Čo by si rád, miláčik?“ pýtala sa Bella Edwarda nežný hláskom, keď niečo naznačoval rukami. Rozprávať stále nemohol, ale už vedel aspoň hýbať rukami, ale hneď ho to vyčerpalo, bol to len nepatrný pohyb.

Rukami si chytil krk a z hrdla sa mu ozvalo chrapčanie, skrivil pri tom tvár.

„Si smädný?“ hádala, čo od nej chce.

Edward sa zmohol len na úsmev ako znamenie súhlasu. Bella ho šťastne pobozkala na nehybné pery.

„Idem ti rýchlo uloviť nejakú pumu a prinesiem ti ju, dobre?“ spýtala sa ho. Edward sa znova usmial.

„Nič nerob, prosím,“ upozornila ho, keď sa postavila. Edward povytiahol obočie a Bella sa zamysela nad tým, čo mu povedala. Musela sa zasmiať.

„Prepáč, viem, že nemôžeš nič robiť,“ šepla Bella. Ešte raz sa naňho smutne pozrela a vybehla dolu schodmi von. Bežala ako o život, až sa zastavila o pár minút v lese. Privrela viečka, nasala do seba vzduch. Ucítila tú lákavú vôňu a vrhla sa po pume.

Edward nehybne ležal a sledoval Bellinu fotku, ktorá bola oproti postele. Takto ju aspoň videl do tej doby, kým príde. Bola tak rád, že tu môže byť s ňou. No jeho ego ihneď kleslo, keď vyzeral takto. Nemohol sa hýbať a starala sa oňho žena. To on sa má starať o Bellu. Teraz si úplne pripadal ako človek, nie vodca Volterry. Dúfal, že ho to čo najskôr prejde. Musí nájsť toho hajzla Jeremyho, čo mu to urobil.

Ale musel si priznať, že sa mu priveľmi páčilo, keď sa oňho Bella starala. Ten jej nežný pohľad ho roztápal, bola tak vystrašená, keď ho uvidela vo Volterre. Pozoroval ju len cez privreté viečka. Vždy pri pohľade na ňu akoby dostával viac sily. Mal chuť ju aspoň pohladiť po líci, ale už ani na ten pohyb sa nezmohol.

„Už som späť!“ ozval sa zrazu jej krásny hlas. Musel sa zoširoka usmiať, keď ju uvidel. Na rukách držala pumu, ktorej ešte bilo srdce.

„Za toto by ma Esme zabila,“ poznamenala Bella so smiechom a priložila mu zviera k ústam. Edwardovi chvíľu trvalo, než sa prehryzol až k samej tepne, ale podarilo sa mu to. Hltavo sal a cítil, ako sa mu horúca krv rozlievala telom. Keď bol hotový, ešte prehltol, ale stále nemohol rozprávať, no bolo mu lepšie.

„Pomohlo to trošku?“ spýtala sa ho s nádejou v hlase. Usmial sa na znak súhlasu.

„To som rada. Ešte sa toho zbavím a hneď som pri tebe.“ Bella zmizla s mŕtvym zvieraťom vo dverách a Edward ju netrpezlivo čakal.

O pár minút bola znova naspäť. Ľahla si k nemu a podoprela si rukou hlavu, aby mu videla do tváre. Edward pootvoril pery, no znova len zachrapčal. Smutne sa na ňu pozrel, keď nemohol nič povedať. Bella sa naňho nežne pozrela a pohladila ho po líci.

„Čo by si chcel?“ spýtala sa ho a premýšľala ako to z neho dostať. No vtom Edward tak našpúlil pery, že sa Bella naplno rozosmiala.

„Chceš bozk?“ spýtala sa ho laškovne. Edwardovi sa rozjasnila tvár a privrel viečka. Bella sa k nemu pobavene sklonila a jemnučko ho pobozkala na pery, ale hneď sa odtiahla, nechcela, aby sa prílíš namáhal, lebo do toho bozku sa zapájal viac, než by mal.

Edward stiahol obočie a otvoril ústa. „E... ešte,“ šepol. Bella sa naňho prísne pozrela, ale ten jeho prosebný pohľad ju úplne odrovnal. Sklonila sa k jeho pootvoreným perám, zaklienili sa do seba a Bella ho vášnivo pobozkala. Edward hltal jej bozky, cítil sa ako v siedmom nebi. Mal pocit, že mu jej pery dodávajú silu. Po chvíli sa aj on zapojil do tej slastnej hry. Bella sa od neho rýchlo odlepila a šťastne sa mu pozrela do očí.

„Len sa mi to zdalo alebo si už viac hýbal perami?“ vychrlila naňho. Edward sa usmial. Bella sa mu vrhla na hruď a šťastne ho objala. Bol to síce len malý náznak, že sa mu vracia sila, ale ju aj to neuveriteľne potešilo.

„Ešte,“ zachrapčal. Bella sa zhlboka zasmiala, ale pokrútila hlavou, aj keď po jeho bozkoch strašne túžila.

„Nie, nie, nemôžeš sa tak vysilovať, musíš oddychovať,“ upozornila ho prísne. Edward sa na ňu mierne zamračil, no vtom sa mu privreli viečka, až ich zatvoril. Bella čakala, že ich znova otvorí, ale ani sa nepohol.

„Edward?“ spýtala sa ho neisto. Nič. Mala pocit, že jej v tejto chvíli naskočilo srdce a bije jej ako o život. Jemne ho chytila za ramená a mierne ním zatriasla. Znovu nič. Chytila ju panika, tak ho dlaňami poplieskala po tvári, ale nereagoval.

„Preboha, Edward!“ skríkla po ňom. Z úst jej vyšiel vzlyk, rýchlo schytila do ruky mobil, ale zrazu sa ozvalo tiché pochechtávanie. Prudko sa otočila a uvidela Edwarda, ako sa na ňu zoširoka usmieva. Bože, ten magor si z nej robil srandu!

„Ty jeden...!“ skríkla a hodila po ňom vankúš. „Myslíš, že je to vtipné?! Vieš, ako si ma vystrašil!“

Bella sa naňho pozerala tak nahnevane, že Edwardovi hneď zmizol úsmev z tváre.

„P... prepáč,“ šepol so smutným výrazom. Bella sa naňho pozrela, nedokázala byť naňho nahnevaná. Chcela mu niečo povedať, ale vtom sa ozvalo klopanie na dvere. Zamračila sa, teraz nemala náladu na žiadnu návštevu, chcela byť len s Edwardom.

„Musím ísť tam,“ šepla Edwardovi a postavila sa. „Hneď som naspäť.“

No Edward sa na ňu nesúhlasne pozrel. Vyzeral, že by ju chcel zadržať, aby nikam nešla, ale nemohol.

„Neboj sa, bude to možno len Rose,“ uistila ho a pohladila po bronzových vlasoch. Vyšla z izby a pomaly kráčala dole schodmi. Dúfala, že to je naozaj len Rose. Opatrne otvorila dvere a uvidela tam Petera.

„Vrátila si sa skoro,“ poznamenal pobavene. Bella musela zachovať pokoj, nesmie sa dozvedieť, že je u nej Edward a ešte v takom stave. Ale musel cítiť jeho pach, tá sladká vôňa bola príliš silná a pre upíra ešte viac.

„Áno, ešte niečo?“ spýtala sa ho netrpezlivo.

„Vlastne hej. Ako si mi povedala, tak som sa zveril Rose a povedal jej to vaše tajomstvo. Poviem ti, že bola dosť nahnevaná, chce si s tebou potom pohovoriť,“ oznámil jej.

„To je všetko?“

Peter sa diabolsky usmial a chytil ju za bradu. „Nebuď drzá, Bella, toto ešte nie je koniec. My dvaja k sebe patríme a Edward nám v tom nezabráni,“ povedal jej nahnevane, ale potom sa usmial a pohladil ju po vlasoch. Z Bellinej hrude sa ozvalo tlmené vrčanie.

„Strašne ma priťahuješ, Bella. A toto vrčanie vo mne vzbudzuje príliš príjemné pocity, ty dračica,“ povedal jej pobavene.

„Je mi z teba zle, vypadni odtiaľto, lebo si to s tebou Edward vybaví!“ zasyčala naňho.

Peter sa rozosmial. „Vybaví si to so mnou? A kto? On. Tak to asi ťažko, myslím, že v jeho stave nepohne ani prstom. Ale už by som mal ísť, miláčik. Uvidíme sa čoskoro,“ mrkol na ňu a zmizol. Bella treskla dverami a zhlboka zavrčala. Ako o tom, preboha, mohol vedieť? Očividne ju videl, keď ho vyťahovala z auta, ale aj tak...

Zhlboka sa nadýchla nepotrebného vzduchu a vyšla pomaly naspäť za Edwardom. Keď ho zbadala, takmer sa zľakla. V tvári mal totálne vražedný pohľad. Peter mal to šťastie, že sa Edward nemôže hýbať, lebo by ho zabil na mieste.

Posadila sa k nemu a prstom sa mu snažila vyhladiť vrásku od mračenia, ale nepomohlo to.

„Je to v poriadku, len nechápem, ako sa to mohol dozvedieť,“ šepla mu a pritúlila s k jeho telu.

Edward otvoril ústa. „Za... zab... zabijem ho,“ šepol vraždeným tónom. Bella sa k nemu ešte viac pritisla a preplietla si s ním prsty. Nebála sa, ale potrebovala ho mať poriadne pri sebe. Vedela, že po zlepšení jeho stavu ju ochráni pred Peterom. Edward na sa na ňu už pozrel smutnejšie, bál sa o ňu.

„Naozaj som v poriadku, nevšímaj si ho, neublíži mi, musíš oddychovať,“ uistila ho šepky. Chytila ho nežne za líce a pobozkala na pery. V tejto chvíli ho strašne potrebovala a jeho bozky ju úžasne upokojili. Keď opustila jeho pery, mal ešte chvíľu zatvorené oči, ale potom sa pozrel na ňu tak nežne a úprimne, že sa takmer roztopila.

Pootvoril ústa, chcel niečo povedať. „Ľ... ľúbim ťa, Belli,“ šepol. Bella mala pocit, že sa v tejto chvíli rozplače. Toto bolo prvýkrát, čo jej povedal tieto slová. Prvýkrát.

„Tiež ťa ľúbim, Edward,“ šepla a potichu mu vzlykla do ramena. Ten sa zoširoka usmial a užíval si jej prítomnosť v posteli.

24. kapitola - 26. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neskrotný milenec - 25. kapitola: