V tejto kapitole je niečo o Edwardovej minulosti. Prajem príjemné čítanie. :)
14.09.2010 (21:45) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1115×
2. kapitola
Edward
Pozeral som sa na malé dievčatko, ktoré spalo a ohromne voňalo. Tá vôňa mi pripomínala rozkvitnutú lúku a vanilku. Priťahovala ma, ale nikdy by som jej nemohol ublížiť. Neviem prečo, ale mal som pocit, že ju musím ochraňovať. Mohlo to byť preto, že toho toľko zažila? Mohol by som si to vysvetliť tým, že som v nej videl moju sestričku? Tým, že ju som nedokázal ochrániť pred násilníkom, ktorý sa nazýval otec?
Minulosť
Mal som mladšiu sestričku, ktorá sa tiež volala Bella. Zabil ju vlastný otec, môj otec.
Videl som to na vlastné oči. Snažil som sa ho od nej odtiahnuť, ale bol silnejší. Nemohol som nič urobiť. Aj keď som ho kopal - nepomohlo to. Naša milovaná mamina bola na nákupoch, takže ani ona tomu nemohla zabrániť. Najhoršie na tom bolo, že z neho bol cítiť alkohol a vtedy je najagresívnejší. Šiel z neho strach, ale snažil som sa ho od nej všelijako dostať. Počul som plač mojej Bells. Kopol som ho najsilnejšie ako som mohol, ale nepomohlo to, iba ma udrel a ja som spadol na zem. Keď sa otočil späť k sestričke, stačil jediný úder do hlavy Bells, aby začala krvácať. Nevedel som, čo mám robiť. Rýchlo som šiel po nejakú handru a pritlačil jej ju k zraneniu. Začal som plakať a prosiť Boha o pomoc, ale ani to nepomohlo a ona vykrvácala. Posledná jej veta bola: Mám vás rada Edí, teba a maminu. Zdvihla ruku pohladila ma po líci, ale potom jej spadla.
„Bells, sestrička! Prosím, to mi nemôžeš urobiť. Počuješ ma, otvor svoje krásne očká a usmej sa. Prosím!“
Otec bol asi spokojný, lebo si šiel ľahnúť s nechutným úsmevom na tvári. O pár minút po tom, čo moja milovaná sestrička umrela, prišla domov mamina. Keď uvidela ako sedím na zemi a moju sestričku držím v náruči, rozbehla sa ku mne. V očiach mala vpísanú obrovskú bolesť. Určite si domyslela, čo sa stalo, lebo sa rozbehla do spálne, kde ležal vrah mojej Bells. S veľkou námahou som sa za ňou rozbehol. Nemohol som dovoliť, aby urobila nejakú hlúposť, aj keď som mal aj ja chuť ho zabiť. Nič iné si nezaslúži, ale verím, že preňho by to bolo len vyslobodenie a pre moju maminu len trápenie. Dohnal som ju a chytil za ruku.
„Nemôžeš to urobiť. Ty to vieš. Ty nechceš byť vrah ako on. Mysli na mňa a na seba. Aj keď s veľkou bolesťou ti musím povedať, že už Belle nepomôžeš. Tým ublížiš len sebe. Čo myslíš, chcela by, aby si to urobila? Vieš, že je to malý anjelik, len teraz v nebíčku a nie na Zemi. Opatruje a pozoruje nás z hora a dáva na nás pozor. Nemôžeš to urobiť.“
Maminu som si pritlačil k hrudi, začala plakať a nariekať. Neudržali sme sa na nohách a spolu spadli na zem. Sľubujem, že aspoň kvôli mamine budem silný. Už nikdy nedovolím, aby takto trpela. Ešte dnes večer odídeme od toho netvora. Tak ho nenávidím! Ako to mohol urobiť?!
„Teraz hneď odídeme. Zoberiem všetko potrebné. Už tu nemôžeme ostať!" povedal som odhodlane.
Ochránim ju. Zdvihol som sa s maminou zo zeme a posadil ju do kresla. Rýchlo som zobral najpotrebnejšie veci. To hlavne peniaze, doklady a nejaké to oblečenie. Keď som už mal všetko, tak som zobral kľúče od otcovho auta. Nemohol som sa pozerať na maminu. Teraz iba sledovala stenu pred sebou a ani sa nepohla. Prišiel som k nej a potichu zašepkal, že musíme ísť. Ona sa zdvihla, ale vyzerala, ako keby bola duchom niekde úplne inde. Prišli sme na miesto, kde ležalo telo mojej sestričky. Opatrne som ju zodvihol zo zeme, pohladil ju po tvári.
„Mal som tomu zabrániť. Mal som ťa zachrániť aj za cenu vlastného života. Prosím ťa, odpusť mi, že som nebol dosť silný, aby som ťa ochránil. Mal som to zvládnuť, veď som tvoj starší brat. Osoba, ktorá ťa miluje a mala zabrániť každému, kto by sa pokúsil sa ťa len dotknúť. Prepáč mi to, sestrička. Môj malý anjelik."
Pritisol som si ju k sebe, čo najviac. Slzy sa mi liali po tvári, ale nijako to nepomohlo. Už som jej nemohol pomôcť. Zlyhal som, neochránil som moju mladšiu sestričku. Pozeral som sa jej na tvár, ktorú zdobili modriny a škrabance. Jej krv som mal na rukách ako vrah. Možno som netvor, ktorý dopustil smrť anjelika, ktorý teraz nehybne leží v mojom náruči. Nikdy si to neodpustím. V náruči som ju odniesol do auta. Nemohol som ju tu nechať. Maminu som poprosil, aby zobrala naše veci a lopatu. Nasadli sme a ja som naštartoval. Jedine šťastie je, že som sa naučil šoférovať. Šiel som na jednu lúku, ktorú sme zo sestrou milovali. Keď som tam prišiel zobral som lopatu a začal kopať jamu. Sestričku som zabalil do deky a posledný krát ju pobozkal na čelo a zašepkal jej do uška: „Milujem ťa, môj malý anjelik."
Prítomnosť
„Nie! Nie! Nie! Prosím už, nie! Mami!" kričala Bella zo spánku. Prišiel som k nej bližšie a začal jej spievať pesničku, ktorú milovala moja sestrička. Zdá sa, že ju to upokojilo, lebo prestala kričať. Utrel som jej z tváre jednu slzu, ktorá jej blúdila po tvári. Zdala sa byť už pokojnejšia, ale tvár mala aj tak skrivenú od bolesti.
„Neboj sa ja ťa ochránim. Už ti nikdy nikto neublíži. Ja to nedovolím. To ti sľubujem," zašepkal som jej do uška.
Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Nepribližuj sa! - 2. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!