Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nepochopená láska 1. kapitola

06.12.2011 (17:00) • Ariana • FanFiction na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 1702×

Pohľad Belly:

Dnes nastupujem do novej práce. Nastupujem ako profesorka na Strednej škole vo Forks. Budem učiť dejepis, literatúru a hudobnú výchovu.

„Sakra!“ Prídem neskoro. Jedlo som do seba narýchlo nahádzala, pričom mi veľmi nepomáhal beh k autu. Mám necelých desať minút na to, aby som to stihla.

***

„Dobrý deň, volám sa Isabella Swanová a mám tu nastúpiť ako profesorka.“ Za stolom sedela postaršia pani s okuliarmi.

„Dobrý deň, už sme vás očakávali. Volám sa Cooperová. Tu máte mapku školy a prajem vám úspešný začiatok.“ Bola milá, poďakovala som, a potom som odišla na prvú hodinu. Prvú hodinu mám literatúru.

***

„Nádych a výdych!“ prikazovala som si pred dverami. Ešte raz a môžem vstúpiť. Keď som vošla, všetko stíchlo. Veci som si dala na katedru a obrátila som sa k triede.

„Dobrý deň, som vaša nová profesorka literatúry. Volám sa Isabella Swanová. Na začiatok by ste sa mi mohli predstaviť.“ Budem rada, ak si tie mená do mesiaca zapamätám.

„Čo ste naposledy prebrali?“ Musím si spraviť obraz, čo vedia. Na budúcu hodinu im dám písomku. No, skoro nikto sa nehlásil, okrem chlapca s bronzovými vlasmi. Bol pekný. Preboha, na čo to zase myslíš, Swanová, veď je to tvoj žiak!

„Ako sa voláš?“ spýtala som sa, keď som ho vyvolala.

„Edward Cullen.“ Síce je to staromódne, ale pekné meno.

„Dobre, Edward, čo ste naposledy preberali?“

„Od Wiliama Shakespearea, Othello.“ To sú už riadne ďaleko.

„Dobre, takže dnes si preberieme ďalšie jeho dielo. Bude to Antonius a Kleopatra. Čítal už niekto túto knihu?“ To bude ešte práce, jediný, kto to čítal, je Edward a jeho susedka.

„To naozaj tú knihu nikto nečítal? Až na Edwarda a...“ Odmlčala som sa, aby ma to dievča mohlo doplniť.

„Alice Cullenová.“

„Vy dvaja ste...?“

„Súrodenci.“ Tentoraz ma doplnil Edward.

„Dobre, takže, kde sme to skončili? To naozaj nikto, okrem týchto dvoch, tú knihu nečítal?“ Nikto sa nehlásil.

„Dobre teda, všetci okrem Alice a Edwarda si to na úlohu prečítajú, nabudúce mi z toho napíšete obsah. Na známku!“ Hneď, ako som dorozprávala, zazvonilo.

„Dobre, môžete ísť.“ Všetci sa zdvihli a odišli, ja som si pobalila veci a išla som na ďalšiu hodinu. Zvyšok dňa prebehol v poriadku, teraz sedím pred telkou a napchávam sa pizzou. Nesmiem zabudnúť, že si mám prichystať veci na zajtra. O 23:05 som išla spať.

Pohľad Edwarda:

Dnes mala prísť nejaká nová profesorka. Som na ňu strašne zvedavý. Dúfam, že nebude taká, ako ostatné profesorky, inak ma porazí.

„Edward, pohni tou svojou lenivou zadnicou,“ kričal na mňa Emmett.

„Aby si sa neposral,“ povedal som mu, keď som bol pri ňom.

„Mami, Edward mi nadáva,“ zakričal na Esme.

„Emmett, nebuď ako malý. Poď, inak budeš mať utrum na mesiac,“ povedala mu Rosalie a Emmett razom zbledol ešte viac.

„Ružička moja, ja už budem poslušný, sľubujem,“ povedal a hneď podišiel k nej.

„Poďte, lebo to naozaj nestihneme,“ povedala Alice.

Keď sme boli všetci naskladaní v mojom Volve, tak sme mohli ísť. Hneď, ako sme prišli na parkovisko, tak som hľadal nejaké nové auto, ale žiadne tu nebolo. Možno zaspala.

„Edward, poď už, alebo chceš v tom aute aj spať?“ spýtal sa ma Jasper a začal sa smiať aj s Emmettom.

„Tupci,“ povedal som potichu.

„My sme to počuli,“ povedal Emmett a tváril sa urazene. Pomaly som išiel na prvú hodinu literatúry. Dúfam, že tam konečne stretnem tú novú profesorku.

Keď zazvonilo, tak som počul za dverami, ako si niekto dodáva odvahu. Tipujem, že to tá nová učiteľka. Záhadou bolo pre mňa, že som jej nevedel čítať myšlienky, možno sa to časom zlepší. Keď sa otvorili dvere, tak vošiel anjel. Po celú hodinu som z nej nemohol spustiť zrak. Nič krajšie som vo svojej existencii nevidel.

Po škole som si musel zájsť na lov. Keď som sa vrátil, tak ma v izbe čakal Jasper.

„Edward, ty si sa do nej zamiloval, však?“ spýtal sa ma.

„Áno. Nevieš, čo cíti ku mne ona?“ spýtal som sa ho.

„Na to musíš prísť sám,“ povedal a odišiel. Ani v myšlienkach na nič konkrétne nemyslel.

„Tak to ti ďakujem,“ povedal som sarkasticky. Osprchoval som sa a ľahol som si na posteľ. Celú noc som nemyslel na nič iné, ako na ňu. Zajtra ju zase uvidím.

2. kapitola

Dúfam, že sa vám poviedka páčila. Napíšte, či mám pokračovať.

Autor: Ariana (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nepochopená láska 1. kapitola: