Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nenechávaj ma tu samú... prosím! - 15. kapitola

10.01.2010 (07:45) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1717×

" Neviem, prečo si ma vtedy zachránil, mohol si ich nechať nech ma rozdupú... lepšie ako keď ty teraz dupeš po mojom srdci..."

15. EDWARD!

hudba

A moje vysmievanie malo aj opodstatnenie... skutočne ma nedostal. Bezsenná noc v Lanieho objatí sa rovná dokonalá noc! Ráno, tento raz jedno z najkrajších. Jemne som sa vykrútila z Kellanovho objatia. Bol ako bábätko a ja som mala nutkanie sa ho dotknúť, no nechcela som ho zobudiť. Opatrne som vstala z pohovky a išla na WC. Bolo len šesť. Osprchovala som sa, umyla zuby, stihla som si zmyť aj vlasy... nechcela som vyzerať ako vydláčka pred tými všetkými hviezdami...

Obliekla som si  ešte domáce oblečenie a s turbanom došla znovu do obývačky. Lanie ešte stále spal a tak som nám išla urobiť raňajky. Mne stačil jeden chlebíček a Laniemu som urobila dva obložené chlebíčky, veď je predsa chlap. Taktiež som si urobila kávu, ktorá ma skvelo prebudila. Prišla som znovu do obývačky. Lanie ešte stále spal, lenže už bolo pol ôsmej a ja som nevedela, kedy máme ísť. Pomaly som si ľahla pri neho a dlaňou ho pohladila po tvári so zašepkanými slovami.

„Lanie... vstávaj... už je pol ôsmej...“

Šepkala som asi tri krát dookola a na tretí raz sa mierne zobudil.

„Času dosť slniečko, poď sem.“

Pritiahol si ma do svojej náruče a ja som sa len chichotala. Pevne som ho objala. Škoda, že som ho nespoznala už skôr... Po chvíli si vzdychol.

„To nie je fér, ja prežívam chvíle šťastia... a tá sprostá práca ma stále ruší.“

Zamrmlal a usmial sa na mňa.

„Tak, tomu sa hovorí krásne ráno.“

Znovu sa usmial... ten úsmev... dokonalý, je slabé slovo. Pomaly sa zodvihol a mne sa naskytol výhľad na jeho vypracované telo... v podbrušku ma miern zašteklilo... Bože, ja už som ako chlap. Ale to telo... musela som sa strašne prihlúplo usmievať...

„Idem ti znásilniť kúpeľňu, smiem?“

„Keď ti ja nestačím...“

Zamrmlala som nespokojne, ale nakoniec sa rozosmiala. Lanie si ma rýchlo vytiahol ku sebe a tvár mi zaboril do vlasov.

„Ani si nevieš predstaviť, ako moc stačíš, nezaslúžim si to... teda teba.“

„Hlupáčik, to ty si tu ten, čo sa stále o mňa stará, ten čo ma robí tak moc šťastnou, ako som už dávno nebola...“

Šeptala som mu blízko pri uchu.

„To ma moc teší... že ti smiem aspoň takto pomôcť...“

Pochopila som, na čo naráža.

„Prosím, daj tomu čas.“

„Koľko len budeš chcieť, princezná.“

„Ďakujem pán kráľ.“

„Ale ja nechcem byť pedofil!“

Skríkol Lanie a mne to až potom došlo. Spoločne sme sa rozosmialil.

„Pardon, môj princ, bez koňa.“

„Aj to časom bude.“

Zasmial sa a išiel do kúpeľne. Poupratovala som zatiaľ pohovku a všetko okolo. Podišla som ku kuchynskému pultu a Laniemu zaliala čaj. Okolo brucha sa mi opatrne ovinuli jeho krásne paže. Jazva ma mierne zabolela, ale nevnímala som to, pretože som cítila za sebou jeho. Mala som tak moc veľkú túžbu! Ach... jemne ma pobozkal na spánok, úplne celá som sa striasla a rýchlo otočila na neho. Už, už som sa chcela vrhnúť na jeho pery, keď som sa rýchlo spamätala z prívalu tej vášne, uhla a rýchlo ho objala.

„Napapaj sa... potom už môžeme ísť?“

Mierne som sa odtiahla, Lanie prikývol a vrhol sa na chlebíky. Išla som ešte do izby. Poupratovala som ešte pár vecí a vzala si mikinu a bundu. V kuchyni už na mňa čakal ten krásny muž s neodolateľným úsmevom. Už poobliekaný, najedený a skvelo naladený. Vzala som ho za ruku a vyšli sme z môjho bytu. Rýchlo nasadli do auta a šli smer Lanie. Počkala som na neho v aute, keďže sa len išiel prezliecť a vziať si pár vecí. Rýchlo vošiel do auta a usmial sa na mňa.

„Zatvor oči!“

Vypískol ako malé dieťa a ja som na neho iba vyvalila oči.

„Toto nemyslíš vážne, ak, ak si mi niečo kúpil, tak aj tak, to ja nechcem!“

Stála som si tvrdo za svojím a trucovala ako malé dieťa.

„Tak ako chceš, nebude to prekvapenie, na!“

Vzal moju ruku do svojej a druhou rukou mi tam priam hodil nejaký prívesok. Očkom som nenápadne pokukovala čo to je. Ježiši! On sa snáď zbláznil. Bola to malá čierna ovečka na striebornom prívesku... no... mohla by som mu aspoň za to poďakovať, toto mi už nevezme späť! Bola úplne úžasná. Hodila som sa Laniemu okolo krku.

„Prepáč! A ďakujem!“

„Nemáš za čo.“

Usmial sa Lanie a pohladil ma po tvári. Zapla som si prívesok a nechala ho, nech mi dopadne medzi prsia. Bol úžasný, úplne skvelý, s tým príveskom budem aj spávať!

„Ja... Lanie, prosím, nekupuj mi darčeky. Nemám to rada, ale tá ovečka... Ježiši, keď ona je taká skvelá!“

Pišťala som tento raz ja ako malé dieťa.

„Som rád, že sa ti páči.“

Lanie zapol rádio, vzal moju ruku do svojej a už aj sme mohli ísť. Náročky sme tam išli ešte dve hodiny pred začatím, lebo by tam teraz ešte nemali byť paparazzi. Ani nie behom pol hodiny sme už stáli pre tým ohromným sálom a Lanie zatiaľ čo ma viedol do vnútra mi vysvetľoval celý priebeh akcie.

„Takže začína sa to o 12nástej. Začne sa to dražbou vecí z Twilightu, New Moon a Eclipse. Tá dražba bude trvať možno aj dve hodiny. Dal by som ťa aj sadnúť na VIP miesta, ale paparazzi by boli zvedaví. Tak si ťa dám sem dopredu sadnúť, už som ti rezervoval miesto. Potom nadídu len veľmi krátke rozhovory a ty potom odídeš týmito dverami. Nastúpiš do môjho auta, ktoré tam už bude stáť. Paparazzi by sa mali najviac zaujímať o Roba a Kris, takže by nemal byť problém. No a ešte, toto.“

Do rúk mi položil istú dosť veľkú čiastku peňazí.

„Do kým ich neminieš na nejaké veci, tak kupuj, je mi jedno či kúpiš Robove trenky... len zvyšuj cenu.“

„Čože?“

Nechápavo som na neho hľadela.

„Aj ja sa chcem do toho zapojiť. A vďaka tým peniazom, mnoho detí a rodín bude šťastnejšími, tak prosím, zvyšuj a hecuj ľudí do čo najvyššej ceny, viacerí to tak budú robiť... viac peňazí potom pôjde ku rodinám, ktoré to potrebujú, ďakujem a neboj sa, paparazzovia si ťa nenájdu, dám na to pozor.“

Usmial sa na mňa a venoval mi pusu na čelo. Tentoraz ma vzal okolo pásu a viedol do nejakej miestnosti. Ihneď ako som tam vošla sa na mňa vrhla Ashley.

„Ježiš! Ty si prišlááá!“

Pišťala a div so mnou neskákala... dievča je asi hyperaktívne. Potom ku mne prišiel Charlie zľahka ma objal a postavil sa za Alice, aby ju mohol objať.

„Ahojte, no hej, som tu.“

hudba

Pousmiala som sa. A trápna situácia je tu. V tom sa ku nám prihnal Robert. Zľahka Kellan chlapsky objal a potom stočil svoj pohľad na mňa. Pripadala som si ako malé kuriatko v klietke. Nikdy som  nebola na takéto zoznamovanie.

„Ahoj ja som Rob.“

Usmial sa na mňa.

„Megan, teší ma.“

„Že si ju môžem na chvíľu ukradnúť?“

Šibalsky sa pýtal Kellana a aj som len vrtela hlavou.

„Ale jasné, zabavte sa, ja sa idem zatiaľ nahlásiť a po inštrukcie.“

On... on ma tu nechal samú? No vlastne bolo tam dosť ľudí, ale okrem Ash a Charlieho a teda aj vlastne Roba som tam nikoho nepoznala.

„Tak poď idem ťa zoznámiť.“

A tak ma zoznámil s Taylorom, s Kristen, s Nikki, ktorá sa na mňa dívala, ako na najväčší odpad sveta, hlavne keď ma Rob predstavil, ako Kellanovu priateľku. No, čo už... asi sa tu niekto nedokázal vyrovnať s tým, že Kellan stojí o úplnú chuderu, hoci môže mať, ako som sa dozvedela modelku Nikki Reed.  Bože, ja už z toho Lanieho bláznim. Potom mi predstavil ešte Jacksona, Petra, Elizabeth a potom, som už prestala vnímať. Dakotu Fanning som si pamätala z nejakého filmu... asi Push sa to volalo, ale inak som tam už nikoho nepoznala.

Asi po pol hodine prišiel Lanie. Vzal si ma zase ku sebe a pevne objal... úplne mi dodával energiu a ja som sa tak menej bála. Možno sme tam boli ešte nejakú pol hodinu až ma nakoniec poslal si ísť už sadnúť. Poslušne som sedela na stoličke a prezerala si veci, ktoré sa idú dať vydražiť v katalógu. Bolo tam toho tak moc veľa... Všelijaké šatstvo, plagáty, dokonca nábytok... Pomaly sa tam už začali schádzať ďalší ľudia a potom už aj spomínaní a nenávidení paparazzi.

Posunula som sa o niečo na stoličke nižšie a tvárila sa ja nič, ja muzikant. Potom som len tak nečinne sedela na stoličke ešte asi 15 minút. A predstavenie sa mohlo začať. Za hlasného potlesku, ktorý mi rval uši prišli na pľac moderátori. Celé podujatie uviedli a začalo sa dražiť. Robila som to presne ako mi povedal Lanie a mal pravdu, niektoré ceny sa úžasne vysoko vyšplhali. Nakoniec som za tie peniaze kúpila koberec, ktorý bol použitý v dome Cullenových v New Moone a pekný sklený stolík tiež z domu Cullenových z New Moonu. Lanie na mňa často krát kukal, usmieval sa, nenápadne žmurkal.

A potom, prišlo dlho očakávané vypytovanie sa paparazzov. Ľutovala som ich, tak moc som ľutovala všetkých hercov, čo museli tam stáť a čeliť tým odporným otázkam na ich súkromie... Bolo to niečo hrozné. Zrazu som započula niečo ako tiché skandovanie. Otočila som sa za seba. Všetci v tej chvíli stíchli. Z ulice bolo počuť skandovanie, asi až po minúte som započula meno, ktoré skandovali . „EDWARD, EDWARD!“

Bol to úplne odporný krik. V tom do sálu vtrhlo mnoho dievčat. Na sebe mali poobliekané tričká z logom twilight ságy a stále ako sfetované volali EDWARD. Ľudia sa v miestnosti zhrozili a začali utekať každými možnými smermi. Ochranka sa len neúspešne snažila všetkých pochytať... ale to sa nedalo... ochranárov bolo až príliš málo. Všetci všelijako cez seba preliezali a tí čo nie, tí sa tlačili čo najviac dopredu, kde kovová zábrana. Pevne ma pritisli na tú zábranu. Dívala som sa do zdesenej tváre Kellana, ktorý sa už aj hnal za mnou. Nemohla som dýchať, chcela som sa dostať von. Rýchlo som sa vyhupla, no v tom prišiel náraz a ja som prepadla cez zábranu, na tvrdú zem.

Pohľad Kellana:

Rýchlo som sa rozbehol za Meg. Opatrne som ju vzal zo zeme. Nebola pri vedomí a istotne si poranila hlavu, na ktorej sa práve sfarbovala do červena veľká rana. Bolo to ako z hororu. Všetci kričali, behali cez seba, po sebe a ochranka bola zúfalá. Nevedeli koho majú skôr chytiť. Rýchlo som bežal von. Ash aj s Charliem už našťastie išli predo mnou. Pred núdzovým východom už niekto stál s mojím autom. Charlie mi zamával z miesta vodiča. Rýchlo som nastúpil aj s Megan v náruči.

„Charlie, do nemocnice a dupni na to.“

To jej krehké a dokonalé telo sa mi len tak húpalo v náruči. Vestu, ktorú som mal na sebe, som poskladal a priložil ju Meg na ranu. Cítil som sa tak bezmocný... Mal som ju dať sadnúť na VIP miesta... alebo nemala tu vôbec byť... vôbec sa nemala dostať do tohto života – neživota. Mal som ju ochrániť, postarať sa o ňu... ale nie sa do nej zamilovať... to som teda nemal... pretože ona teraz trpí, za môj život...

16.kapitola

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú... prosím! - 15. kapitola: