Začneme poďakovaniami:D a venovaniami:D : Dark Passion, Missa1,momo94,TayLoORiSsOoCuTeE, Ajka,Dorianna, Sandra Cullen! ďakujem moc moc moc, a pravdaže táto kapitola je venovaná hlavne vám:) a všetkým, čo čítajú poviedku! Táto časť, sa mne osobne moc neľúbi, lebo som si na nej nedávala moc záležať. Viem že som ju už sľubovala včera a moc ma mrzí, že som to nedodržala, ale prišla ku nám skutočne nečakaná návšteva, kamarátka, ktorú som už nevidela asi 5 rokov aj s rodičmi, takže som sa venovala im. Takže sa moc ospravedlňujem. Dúfam, že si i tak užijete diel a zanecháte aj nejaký ten komentár, kľudne aj kritiku:) tak príjemné čítanie, Rosie:)!
04.01.2010 (08:30) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1694×
No a ešte som vám všetkým, chcela popriať hlavne veľa šťastia a zdravia, mnoho úspechov a splnených prianí a želaní, málo nehôd a katastrôf, veľa čítania dobrých príbehov a písania dobrých príbehov. A ak bol váš rok 2009, aspoň taký otrasný ako môj:D tak nech je 2010 váš najkrajší:)
" Nie som bezproblémová, ale kto je? Preto to robíš?"
10. Postrach Ashley!
Nedokázala som to... nedokázala som mu po jeho slovách odporovať, opustiť ho. Jednoducho som na to až príliš sebecká. Chcela by som mať toľko odvahy, vykašľať sa, zabudnúť na všetky veci a situácie, čo som s ním zažila. Zabudnúť na jeho nezabudnuteľný úsmev, hlboké modré oči, na jamky, ktoré sa mu vždy urobili, keď sa na mňa usmieval, na jeho vôňu... Na toto všetko sa nedá zabudnúť.
Objímala som ho svojimi roztrasenými rukami. Tvár zabárala čo najviac do jeho mužnej hrude. Bolo to, ako keby ho snáď poznám večnosť, a nie len tie dva týždne, ktoré prešli tak neskutočne rýchlo, boli tak neskutočne ťažké a vlastne vďaka nemu, aj neskutočne krásne. On to urobil! Nenechal ma tu samú, postaral sa o mňa, vždy... jednoducho je neskutočný. V hlave som mala posledných 5 minút vymetené, viečka padali dole, svaly sa uvoľňovali, ale objatie, v ktorom ma on držal stále ostávalo a aj vďaka nemu som tak rýchlo zaspala.
Otravný zvuk budíka ma ráno zobudil. Zdvihla som ospalo hlavu, ale zistila som, že toto nie je moja izba, ani posteľ a že to čo zvoní, nie je budík, ale zvonček. A konečné zistenie, bolo najkrajšie, ale asi aj najtrápnejšie. Najkrajší muž sveta sa na mňa díval s úsmevom na tvári a ja som ležala načapená na ňom, ako keby je nejaký matrac.
„V pohode, spi ešte, idem obhliadnuť, kto otravuje.“
Odpovedal mi, ja som sa rýchlo prevalila na druhú stranu postele a Kellan zatiaľ odišiel. Rýchlo som vstala a išla do kúpeľne zo seba urobiť niečo, čo je aspoň trochu podobné človeku. Dokonca mi Kellan kúpil zubnú kefku s obrázkami Timona z Levieho kráľa. No, to sme sa zase zišli dvojka, maniaci do animovaných rozprávok, aj tak si ich vždy prekecáme, ako my chceme.
„Kellaaaaaaan!!!“
Rozeznel sa krik po celom dome, až som sa skoro zadusila zubnou pastou. Rýchlo som sa ešte umyla, učesala a pokúšala sa urobiť niečo s mojím pokrčeným a špinavým oblečením. Nič sa nepodarilo, tak som sa rýchlo prezliekla do voľného trička a teplákov, ktoré mi Kellan kúpil, keď som tu bola ešte prvý krát. Až teraz som si uvedomila, ako často tu bývam... Ale hlavné bolo, že som nemusela ku pani Stafordovej, aj s detičkami išla na týždenný výlet... skutočne neviem, ako by som jej vysvetľovala všetky dni, ale asi najskôr by som jej aj niečo urobila.
Posadila som sa na posteľ a v tej chvíli do izby vtrhla menšia čiernovlasá žena, ktorú poznám z istých fotografií. S otvorenými ústami sa pozerala na mňa a potom rýchlo ku mne skočila.
„Bože, to je hňup, on má takúto krásku doma, a nič mi o nej nepovie. Ahoj, ja som Ashley Greene, kedy plánujete svadbu?“
Uff... toto bude zase niečo... Kellan ihneď pohotovo priletel obvešaný taškami a odpovedal Ashley.
„To je Meg, moja... kamarátka, a poznáme sa dva týždne, tak sa nesťažuj a buď ku nej milá.“
„Pff.“
Odfrkla si a znovu sa na mňa zazubila. Zatiahla ma za rukáv a už aj ma vláčila do kuchyne.
„No hovor, s kadiaľ si Megan, ako ste sa zoznámili?“
„Hneď z rána také ťažké otázky?“
Zaúpela som a Ashley sa rozosmiala mierne poskľavým smiechom, ktorý rozosmial aj mňa a Kellana. Takže sme museli vyzerať ako banda retardovaných, ale za posledných pár dní, som sa tak nenasmiala ako práve teraz. Po chvíli sme sa ukľudnili.
„Ash, prosím nechaj Megan vydýchnuť.“
„No, dobre, dobre... Tak ja ti poviem niečo o sebe.“
Zavýskala a mlela, mlela, mlela... Moja hlava ležala na pulte a očné viečka sa zatvárali.
„... a potom sme dotočili Warrior, to bola sranda. A teraz keď točíme, vlastne asi posledný diel ságy, tak som prišla sem na chvíľu otravovať Kellana, nechce sa mi byť smej v hoteli.“
Zmučene som sa pozrela na Lanieho a ten sa začal straaašne smiať. Super, ja som tu zas k smiechu.
„Čo je? Deje sa niečo?“
„Nie Ash, len tvoje rozprávanie dokáže uspávať. Chúďa Meg, tá sa už snáď u mňa ani neukáže, kým tu budeš ty!“
Ash si znovu odfrkla, dala Kellanovi pohlavok a odkráčala si to do izby. Na tomto som sa zase ja musela zasmiať.
„Ja... už asi pôjdem domov...“
Povedala som Kellanovi. V tom do kuchyne vletela Ashley.
„Tooo! Teda nie! Ty tu pekne zostávaš, budeme spolu spať v Kellanovej posteli a on na gauči v obývačke, a ja nechcem počuť žiadne vyhováranie, pretože zajtra ideme do Práteru vo Viedni!“
Pred nosom nám mávala s lístkami a ja som len vyvaľovala oči.
„Nesúhlasím!“
„Súhlasím!“
Oponoval mi Kellan.
„Takže je nás viac!“
Skríkol víťazne.
„Ale to nejde!“
Skríkla som zase ja.
„Prečo by to akože nešlo?“
Spýtala sa Ash a obaja na mňa vyčítavo hľadeli.
„Jaaa...“
Hľadala som najlepšiu výhovorku a zrazu blik! Zázrak.
„Musím sa učiť, upratovať doma aaa...“
„Meg? To myslíš vážne?“
Vyčítavo sa spytovala a pretínala ma pohľadom.
„Ja to vzdávam!“
Zložila som si unavene hlavu na pult. Ash okolo mňa obskakovala a hladila ma po vlasoch.
"No vidíš, neboj sa zažijeme kopu srandy, bude to paráda, a ak si mi už prezradila, si zo Slovunska, takže to nemáš ďaleko domov, bude to ako keby si doma!“
Výskala ďalej... prečo práve ja...
„Neboj sa, potrebuješ si oddýchnuť na chvíľu, uvidíš, nebude to až také hrozné, aj tak Ash tam ide s Charliem Bewleyom, takže budeš mať od nej pokoj... prosím, poď, aspoň kvôli mne.“
Bože tie oči! Nedívaj sa tam... Nie... nesmieš... Sakra! Tá bezmoc, prosba... Nie... do riti...
„Robím to iba preto, lebo ty si toho pre mňa urobil moc veľa, ale nechápem, ako ťa môže tak moc baviť, prežívať väčšinu času po boku divnej, bláznivej a mierne retardovanej ženy.“
Vytkla som mu a som sa zasmial.
„Som taký istý a pre mňa si normálnejšia ako trištvrtina žien, ktoré poznám, takže ideš?“
„Idem!“
Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú... prosím! - 10. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!