Dobre ľudia, navalte tie adresy, nech vám môžem poslať aspoň tú čokoládu:D Ste strašne skvelí, úžasní, perfektní, výborní a ešte neviem koľko existuje synoným na slovo totálne bohoví:D Keďže zajtra je Valentína... a ja vám naozaj nechcem kaziť náladu... tak dnes máte nudnú, no romantickú časť:) Tak si aspoň trochu tej romantiky užite:) Veľké ĎAKUJEM A VENOVANIE patrí... ako vždy skvelým osobám, ktorí mi píšu neprekonateľne krásne komentáre! Všetci spisovatelia, čo sú tu mi vás môžu len a len závidieť:) a o koho sa to jedná?:) O EdBeJa, Dorianna,NeliQ, Momo94, DarkPassion, LoveCullenka, Beny, Alicecullenhale2, Mimi79, TayLoORiSsOoCuTeE, SissaVampire, Elanor, Ronnie, Misa1, Sony17, MillieCul, Janulik, Dia, MI_ROSe_LAVA, Paike a Maggie:) Takže velikánske ĎAKUJEM PS: Zajtra dievčatá, ktorá z vás má priateľa, červené čipkované prádlo, med, šlahačka a jahody a ktorá nemá, nech nejakého, ktorý by za to stál zbalí:) Takže krásny Valentín zajtra a príjemné čítanie:) Vaša, dnes nejako utrhnutá:D Rosie:)
13.02.2010 (20:15) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1848×
" On sa ti možno páči, ale mňa budeš milovať!"
10. kapitola - Silnejšie ako láska alebo rybičková Meg a Lanie
„Milujem ťa...“
Šepkal mi niekto blízko pri uchu... no teda nie niekto, ale muž mojich snov. Pomaly som sa pretočila na druhý bok, aby som bola oproti jeho tvári, ktorá sa na mňa, ako vždy, krásne usmievala. Pritúlila som sa ku jeho svalnatému telu a jemne ho pobozkala na pery.
„Na takéto zobúdzanie, si rada zvyknem.“
Šepla som a tak sa Lanie ešte väčšmi na mňa usmial. Na lícach mu naskočili tie chutné ďolíčky a ja som bola v siedmom nebi.
„A len tak mimochodom, aj ja ťa milujem.“
Lanie sa krátko zasmial a pre tento raz ma on pobozkal. Spoločne sme sa vymotali z perín a išli sa poumývať a poobliekať. Lanie si ma zase vzal na koňa a tak so mnou na chrbte zišiel dole, až do kuchyne, kde zase na nás čakala skoro celá rodina. Bože... viac trapasov si už neurobím. Kellan začal vrndžať ako lietadlo a behať po kuchyni.
„Poprosíme uvoľniť dráhu tri, dráha tri... Scott vypadni z tej stoličky!“
Zamrmlal Kellan a všetci sa rozosmiali. Nakoniec ma zniesol na stoličku, bola som rada, že ho neseklo. Jemne ma pobozkal a odišiel asi niečo pripravovať. Už, už som mu chcela pomôcť, no Lanieho mamina ma zastavila a začala sa ma vypytovať na školu a podobne.
„A tvoji rodičia kde pracujú?“
Spýtala sa... Všetci stŕpli a mne už to prišlo aj trošku vtipné...
„Moji rodičia už zomreli... ale mamka bola právnička a otec projektant.“
Susan sa trošku predýchala a potom spustila.
„Mne, mne je to moc ľúto zlatíčko... že vy ste o tom vedeli a nevarovali ste ma!“
Obvinila svojich synov a Crys. Všetci prikývli a ja som sa naozaj musela už začať smiať. To je teda podarená rodinka. Lanie predo mňa postavil pár obložených chlebíčkov. Vzal ma za ruku, pokynul mi, aby som sa postavila. Sám si sadol a mňa si vzal na kolená. Všetci nás s úsmevom pozorovali. Len som Lanieho pobozkala, poďakovala a vrhla sa na chlebíčky.
„Dnes ideme do zábavného parku!“
Postrehla som, že povedal Curt popri ich dlhom rozhovore, kedy sa s bratmi, Crystal a matkou podpichovali. Lanie tiež niekedy niečo zamrmlal, ale inak sa venoval svojmu chlebíčku a hladeniu mojej nohy. Spozornela som a tak isto aj Lanie.
„A kam?“
Spytovala sa nedočkavo Crys.
„Veď predsa do mesta... mi nehovorte, že ste si nevšimli všetkých tých plagátov?“
„Niečoho som si všimla, ale neuvedomila som si, že je to zábavný park.“
Prehovorila zadumane Susan.
„Mami, veď ho tam stavajú už pol roka, ako si si ho nemohla všimnúť?“
„Jednoducho... také veci ma nezaujímajú.“
Pousmiala sa a úplne odstavila chudáka Curta. Všetci sme sa na tom zasmiali.
„A o koľkej by sme tam išli?“
Spytoval sa nadšene Scott... dieťa jedno.
„No, ja si myslím, že hneď po obede by sme mohli, no nie mami?“
„Ešte uvidím, ako sa budete správať a podľa toho vás pustím!“
„Na to som sa nepýtal, ale či môžeš ísť s nami?“
„Vy chcete aby som išla s vami?“
Vykulila na ne oči Susan a všetci sme sa zase začali smiať. Bolo to také prirodzené, ako keby sú mi skutočná rodina. Nakoniec sme sa všetci dohodli, že hneď po obede vyrážame, pravdaže, ja som len ticho prikyvovala.
Lanie si ma zase vyniesol hore do izby, keďže nám ešte ostávali dve hodiny do obeda. Opatrne ma položil na posteľ. Na chvíľu odišiel, vzal svoj telefón a začal si nás fotiť.
„Ty sa musíš straaašne nudiť.“
Zasmiala som sa na jeho počínaní.
„Nie, náhodou, len chcem mať nejakú krásku na pozadí a taktiež aby sme mohli niekedy na tento výlet spomínať, tak budeme mať aj prezentáciu.“
Usmial sa na mňa, pobozkal ma a zase cvakal s mobilom. Pevnejšie som sa na neho pritisla a v tom mobil padol niekam za nás a Lanie sa zase začal plne venovať len a len mne. Jemne mi prechádzal po celej dĺžke môjho tela a druhou rukou sa hral s mojimi vlasmi. Ja som mu zase „nenápadne“ obchytkávala jeho svaly... musel poriadne drieť, aby si dosiahol takú postavu.
Rýchlo som sa prevalila a obkročmo na neho posadila. Ukončila som bozk a ruky mu chytila nad hlavou.
„A mám ťa!“
Vypískla som a začala sa smiať.
„Čo so mnou chcete urobiť?“
Pýtal sa naoko desivo.
„Vyskúšam na vás praktiky môjho mučenia...“
Odpovedala som mu šeptom pri uchu a pri tom ho jemne pohrýzla do lalôčku. Lanie zalapal po dychu. Perami som mu prešla po strništi na tvári, ktoré ma na perách príjemné šteklili. Nakoniec som sa hlavou presunula až ku lemu jeho trička a Lanie sa na mňa zdesene pozrel, pochybujem že toto hral. Bože, chlapi... bolo mi jasné na čo myslel. Do úst som vzala lem jeho trička a Lanie si trochu vydýchol. Začala som ho ťahať vyššie a vyššie. Pery som položila na pupok a presne, ako to on urobil pred dvoma dňami. Som mu tam fúkla vzduch a Lanie sa začal krásne smiať.
Nakoniec sa rýchlo vymotal z mojich rúk a preklopil nás, aby bol on nado mnou.
„Tak kto bude teraz koho mučiť?“
Žmurkol na mňa a zase sa prisal na moje pery, pri čom mi pustil ruky, aby som mu ich mohla dať na hruď a za krk. Mazlili sme sa ešte minimálne hodinu, pri čom sme skákali po posteli, behali po izbe, púšťali piesne a podobne... sme úplne bláznivý pár jednoducho. Lanieho mamka nás zavolala na obed a tak sme sa zase odobrali dole. Na poslednou schode som tento raz ja vzala Lanieho na koňa hoci protestoval. Prešla som snáď štyri kroky a už som nevládala. Som slabá... nooo. Lanie okamžite zo mňa zišiel a kontroloval môj stav. To mi prišlo skutočne smiešne.
Susan urobila skvelé ražničí. Chúďa... koľko ho musela robiť, ani ma nenapadlo jej ísť pomôcť, sakra... Spoločne s Laniem sme jej pochválili obed a Lanie ešte pridal pusu. Vyšli sme hore do izby, prezliekli sa, pri čom ma stále Lanie bozkával, takže sa mi to veľmi nedarilo. Nakoniec mi Lanie sám dal tričko a mohli sme ísť. Všetci už stáli dole a čakalo sa ešte na Susan. Po chvíli vybehla, ešte niečo vhodila do chladničky a mohli sme ísť.
Išlo sa pešo, keďže ten park nebol ďaleko, len 15násť minút cesty. Z čoho ma zase asi polovicu niesol Lanie na chrbte. To má asi miesto posilňovne... To... teda bola krása. Podobalo sa to na práter, ale toto bolo tisíc krát krajšie a minimálne dva krát väčšie. Cez veľkú bránu z balónikov sme vošli dnu. V Prátri, to bolo super, ale tu boli aj všelijaké iné atrakcie, ako v naozajstnom zábavnom parku.
Ako prvú sme vyskúšali trampolínu. A keďže išli s nami aj Lanieho bratia a Crys, bolo to divoké a bláznivé. Skoro stále som padala, ale vždy ma Lanie pohotovo zdvíhal, pri mojom šťastí, som bola rada, že som si nič nezlomila. A potom dostal Lanie bláznivý nápad. Išli sme na niečo podobné ako bungeejumping. Boli to posplietané laná a v strede ste sedeli ako nejaký pavúk a rýchlo sa leteli hore a dole. A na toto ma Lanie nahovoril ísť. Sedela som už v sedačke a zdesene sa dívala na to, čo sa bude práve diať.
Kellan sa usmieval a nastavoval si práve mobil.
„Neopováž sa ma toč-wuááááá!!!“
A už som letela hore. Sakra, sakra, sakra, zlý nápad toto. Hojdala som sa tam ako debil, v duchu som odriekala ruženec a nechávala vlasy, aby mi šľahali do tváre. No ty krava... keď mu na všetko kývneš... ale odolať jeho očiam sa jednoducho nedá... Konečne to skončilo... Celá som sa klepala a keď ma ten pán rozopol, keby niet Lanieho, ktorý už stál pri mne, asi by som sa rozplaštila priamo na tej žinenke. Vzal si ma do náruče a odnášal preč.
„Blázonko, prečo si mi nepovedala, že sa tam bojíš ísť?“
Vyčítal mi po chvíli.
„Keď tie tvoje oči!“
Zaúpela som a zložila si hlavu na jeho rameno, zatiaľ čo sa ostatok rodiny pochechtával.
„Pozri sa, ako teraz vyzeráš, nemyslím vzhľadovo, ale správaním, ešte stále sa klepeš!“
Vyčítal mi ďalej a opatrne ma postavil na zem. Obmotala som mu okolo trupu pevne ruky.
„Ale aspoň mám zážitok, bolo to náhodou super... teda teraz, sa mi to už zdá super, pred tým, to bolo peklo...“
Všetci sa zase na mne smiali a ja som sa musela ku nim pridať. Môj macko si ma pritisol čo najviac ku boku, nežne pobozkal a pomaly sme išli ďalej. Asi po hodine som to už naplno rozchodila a zase sme pokračovali. Lanie mi vystrelil a aj Crystal asi 4 ruže a 5 plyšákov. Boli sme na všelijakých atrakciách, či už pomalých, rýchlych, zábavných. Najlepšie bolo také veľké koliečko, ako pre škrečkov a Lanie tam na mieste stále behal aj s bratom a náročky zrýchľovali, aby niektorí z nich spadol. Ale hneď ako jeden spadol, tak spadol aj druhý a už sa len prevaľovali v tom koliečku a smiali sa.
Zatiaľ čo sa chlapci bavili zase na nejakom inom kolotoči, odlapili si ma Crystal a Susan a začali sme zase pozerať tie ženské „radosti“. Takto sme prechádzali stánky, ochutnávali cukrovinky asi ďalšiu hodinu, až ku mne zase prišiel Lanie.
„Láska tu si! Ach! Pozri čo mám!“
Nadšene ku mne pribehol Lanie, najprv ma m krátko pobozkal a potom mi ukázal sáčok s vodou a s dvoma farebnými rybkami.
„To si ty a ja... Meg a Lanie... dve bezhlavo zaľúbené rybičky.“
„Hlavy zatiaľ majú... nuž, možno sa aj trochu podobáte, tými očami.“
Predniesla Susan a všetci sme vybuchli smiechom. Asi najhoršie bude, ak sa tie rybky navzájom požerú, niečo si spravia, alebo sa spária... To bude Kellan celý bez seba. Usmiala som sa na môjho macka a venovala mu veľkú pusu. Rybky dal na starosť mamke, keďže tá na žiadny kolotoč nechcela ísť. Ťahal ma stále za ruku, až ma pritiahol ku tunelu lásky. Usmiala som sa na neho, nasadli sme do veľkého červeného srdiečka, ktoré bolo urobené ako posteľ. Pritisla som sa na Lanieho a začala ochutnávať jeho pery, sladké ako čerešne...
11. kapitola - Valentínsky Bonus!
Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú, jednoducho nesmieš! - 10. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!