Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemôžem ti povedať moje tajomstvo - 10. kapitola

03.09.2011 (15:45) • van • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 6301×

Zaparkovala som blízko pri hoteli, ale v uličke, kde by ma nikto nemohol vidieť a prezliekla som sa ako Izzy. Toto na Izzy neznášam. Svojho miláčika som zaparkovala v hotelovej garáži a išla som do izby.

„Ahojte!" pozdravila som Jane a Tonyho.

„Ahoj, Bella!"

„Ahoj!" pozdravil ma Tony.

„Bella, vieš... ty a tvoj miláčik..."

„Tony, vyklop to! Čo je s mojím autom?" opýtala som sa ho.

„Nič, len... že aj Izzy má rovnaké auto, a to auto nie je lacné," povedal mi Tony. Jé, aké milé.

„Takže Izzy si kúpi nové auto!" vyhlásila som. Aká som ja ale rada. Oni sa mi začali smiať. Cs!

„No čo?! Mám slabosť pre autá!" povedala som im a tiež sa pri tom smiala.

„Bella?"

„Áno, Jane?"

„Ty si nechceš kúpiť iba jedno auto, však?"

„Čo?" Teraz sa pre zmenu zapojil aj Tony.

„No, áno, lebo nechcem, aby ma stále vozil Peter! A s Porsche sa nedá jazdiť všade," povedala som mu. Iba zakrútil pobavene hlavou.

„Tak sa poď pozrieť, čo máš na výber, ale auto pôjdeme kúpiť až v piatok!" povedal mi. Ja som iba prikyvovala hlavou a tešila sa, kedy začneme hľadať.

„Vieš, čo som hovoril?"

„No, že auto pôjdeme kúpiť až v piatok!" povedala som mu a Jane sa nám iba smiala.

„Tak poď!"

„Jupí!" Najviac sa mi páčili asi Mercedes, červené Ferrari, strieborný Jaguar, žlté Lamborghni, červeno-čierna Mazda a čierny Aston Martin.

„Pekný výber! A koľko áut chceš?" opýtal sa ma Tony.

„Minimálne dva a maximálne tri!" povedala som mu.

„Aké chceš?"

„Podľa ceny," povedala som mu. Mám rada autá, ale nemienim za ne utrácať milióny, lebo to by som do týždňa bola bezdomovec.

„Ok! Ferrari stojí štyridsať tisíc, Aston Martin päťdesiat dva tisíc, Jaguar päťdesiat tisíc, Lamborghini stoosemnásť tisíc, Mazda päťdesiat päť tisíc a Mercedes stojí deväťdesiat tisíc," povedal mi Tony. Mne sa to zdalo veľa.

„Tak ja asi budem chcieť Mercedes, Aston Martin a Mazdu! Škoda, že je Lamborghini tak drahé, ale čo už!" povedala som.

„Ok!"

Vo štvrtok sme natáčali celý deň, tak som nemohla ísť k mojej bombovej rodinke. V piatok sme tiež natáčali, ale v ten deň nás, našťastie, až tak nepotrebovali, tak sme išli kúpiť auto. Pardon, autá. Bola som smutná kvôli Lamborghini, ale ako som povedala, alebo myslela, nechcem skončiť ako bezdomovec.

„Bella, blahoželám! Máš svoje autá!" povedala mi Jane. Tomu som sa iba usmiala.

„Čo budeš robiť zajtra?"

„Pôjdem za rodinou!"

„Asi večer, neviem," povedala som im, ale nechápala som, prečo sa ma to pýtajú.

„Prečo vás to zaujíma?"

„Som tvoja agentka!"

„A ja expriateľ!" povedal Tony. Tak tejto výhovorke sme sa s Jane zasmiali.

„Na upíra si veľký blbec!" povedala mu Jane. Potom sa tam s Jane začal hádať. Tak som odišla. Keď som prišla do svojej izby, tak som sa prezliekla a skoro ihneď zaspala. Začal mi zvoniť mobil.

„Ježiš!"

„Ahoj, Angela!"

„Príď, majú pre teba prekvapko a obleč sa slušne, sorry, ale nadali sa!" Angela vie, ako nemám rada prekvapenia.

„Kto to vymyslel!"

„Náš otec!"

„Jasné, kto iný?! Jessica je už hore?"

„Nie, spí, ale hneď ju zobudím, tak sa maj!" povedala mi a zvesila. Čo je dnes za deň. To je jedno. Veď je len päť hodín ráno! Nemohla chvíľu počkať? Napríklad dve hodiny?!

Vybrala som si ružové šaty, strieborné lodičky a k tomu strieborné náramky a náušnice. Namaľovala som si oči a potom aj pery. S účesom som mala problém, nevedela som si vybrať. Nakoniec som zvolila ten najľahší a podľa mňa najkrajší. Už som išla preč, keď som si uvedomila, že nemám doklady a nič. Tak som si zobrala kabelky a hodila tam potrebné veci. Pred tým klubom, reštauráciou... došľaka, čo je to?! Musím sa na to spýtať Jazza a Emmetta.

Tam už stáli Jazz, Emmett a, žiaľ bohu, aj ich rodina s mojou. Jasper mi otvoril dvere.

„Wow!" uniklo Emmettovi. Ja som sa zasmiala. Jeho priateľka mu dale po hlave. Tak to som nevydržala a s Jazzom som vybuchla do smiechu. Vyzeralo to, že mu dá znova, ale to už som zakročila.

„Prepáčte, ale ja si myslím, že myslel moje auto a nie mňa," povedala som jej. Emmett sa na mňa usmial a už bežal k autu a začal mu hovoriť, ako mu chýbal.

minulá kapitola

ďalšia kapitola