Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemôžem ťa milovať - 8. kapitola

15.05.2011 (21:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 3269×

8. kapitola

Bella:

„Nepribližuj sa,“ povedala som mu so zaťatými zubami.

„Bella, ja ti nechcem ublížiť, mne je naozaj veľmi ľúto, čo sa stalo. Viem, že som sa správal ako úplný debil. Nechcel som ublížiť tebe ani tomu tvojmu vlkovi. Prepáč mi, neviem, čo to do mňa vošlo,“ šepol zmučene, a zrazu po ňom ostala len šmuha. Odišiel.

„Bella, kde si?“ Leah na mňa kričala z diaľky. Bola som stále vyvedená z miery, bola som zmätená. Ako sa mohol tak rýchlo zmeniť? Očividne ho „žrali“ výčitky svedomia, ale pochybujem, keď to porovnám s tým, ako sa správal predtým, je to obrovský rozdiel. Možno len niečo skúša a zabije ma až potom.

„Bella? Vnímaš ma? Paul sa prebudil.“ Začula som vedľa seba hlas svojej sestry. Čo to hovorila?

„Paul?“ zopakovala som po nej, stále som bola mimo.

„Bella, Paul sa prebudil.“ Dávala dôraz na každé slovo a ja som si to konečne uvedomila. Paul? Paul sa prebudil?

„Preboha!“ skríkla som. Okamžite som vyskočila na nohy a premenila sa. Čo najrýchlejšie som bežala domov, lapala som po dychu od tej rýchlosti. Ach, konečne.

V rezervácii som sa ani neobťažovala premeniť späť, ak by mi Embry neotvoril, asi by som vyvalila dvere, všetci boli v kuchyni okrem Paula. Prebehla som po schodoch, dvere od mojej izby boli, našťastie, otvorené. Ach, uvidela som ho. Sedel na posteli, keď ma zbadal zoširoka sa usmial. Hneď som sa premenila naspäť a skočila naňho.

Zvalili sme sa na posteľ. Ležala som na ňom. Od šťastia som sa smiala, bozkávala som každučký kúsok jeho tvár.

„Ach, Paul,“ šepla som, a tentoraz začala vzlykať, ale od šťastia. Ach, konečne.

„Pšt, Bella, už je všetko v poriadku, už som s tebou,“ šepkal mi do ucha a pevne ma k sebe pritískal. O chvíľu sa odo mňa trochu odtiahol. Zľakla som sa, či som mu nejako neublížila. No neodtiahol sa ďaleko, tváre sme mali centimeter od seba. Zbožne som mu hľadela do očí, tak veľmi mi chýbali, a teraz som sa ho nemohla nabažiť.

„Veľmi si mi chýbal, nevedeli sme, čo s tebou je... ja... je mi to veľmi ľúto, ak by som ti to povedala, tak...“ vzlykala som. No Paul mi nežne hľadel do očí, pohladil ma upokojujúco po tvári a potom prehovoril. Jeho teplý dych mi ovial tvár.

„Neobviňuj sa, láska. Už je všetko v poriadku, už som s tebou,“ hovoril mi naliehavo presvedčivým hlasom. Znova som sa mu vrhla okolo krku, ale smiala som sa, smiala som sa od neuveriteľného šťastia, ktoré som cítila.

„Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa... toto mi už nikdy nemôžeš urobiť,“ šepkala som mu naliehavo do ucha.

„Už nikdy,“ šepol mi späť. Chytil mi tvár do dlaní, moje oči okamžite skĺzli k jeho tmavým perám, tak veľmi mi chýbali. Ani jeden z nás na nič nečakal. Jemne sa dotkol mojich pier, slastne som zatvorila oči, aby som si mohla dokonalo vychutnať tie krásne pocity. Musela som sa poriadne nadýchnuť, pootvorila som pery, čím sa náš bozk prehĺbil. Paul mi oblizol spodnú peru, čím ma totálne omámil. Jeho horúce telo sa na mňa vrúcne tislo.

Znova som cítila ten úžasný pocit bezpečia. V jeho náručí som nemala žiadne starosti, bola som šťastná a cítila sa krásne, dokonalo...

Za hodnú chvíľu sa Paul odo mňa odtiahol, obaja sme sa to snažili rozdýchať. „Milujem ťa, Paul,“ šepla som zadýchane.

„Aj ja teba, Belli,“ šepol mi späť s takou láskou, až sa mi zatočila hlava. Stúlila som sa mu v náručí a odmietala som ho pustiť. Vdychovala som jeho úžasnú vôňu a nechala sa rozmaznávať jeho nežnými dotykmi, či krásnymi slovíčkami. Presne toto som potrebovala. Spokojne som vrnela v jeho náručí, na čom sa párkrát zachichotal.

„Čo si robila tie tri dni?“ spýtal sa ma zrazu.

„Bola som tu s tebou, odmietala som od teba odísť ani na chvíľku,“ priznala som sa mu, čakala som, že mi na to niečo karhavo povie, no len ma k sebe ešte viac pritúlil a mojím vlasom venoval jeden bozk.

„Vieš, Belli, niežeby mi to vadilo, ale nechcela by si sa obliecť, príliš ma to rozptyľuje a doktor mi povedal, že mám ešte pár dní ležať, aby som bol fit.“ Vyceril na mňa svoje biele zuby a sladko sa usmial.

„Už idem na to,“ odvetila som pohotovo a vymanila sa mu z náručia, no jeho ruky ma zrazu zastavili. Zmätene som sa naňho pozrela.

„Nemusí to byť tak rýchlo, rád sa pokochám,“ šepol s iskričkami v očiach a zvalil ma pod seba. Rozosmiala som sa, keď ma začal štekliť.

„Prestaň! No tak, Paul,“ smiala som sa a krútila sa pod jeho telom. Konečne prestal, no znova sa vrhol na moje pery. Nahlas som zastonala, objala som ho okolo krku, aby som si ho k sebe pritiahla a prsty mu zaplietla do čiernych vlasov.

„Budeme si musieť tie tri dni vynahradiť,“ šepkal medzi bozkami.

Zasmiala som sa. „Nehovoril si náhodou pred chvíľou, že máš pár dní oddychovať,“ pripomenula som mu nežne.

„Už som na to zabudol.“ A znova sa dobiedzal o moje pery a lačne ich ochutnával.

„To bezvedomie ti poškodilo mozog.“ Začala som sa rehotať.

Z Paulovej hrude sa ozvalo mohutné vrčanie. „Odvolaj to,“ zavrčal.

„Nikdy.“ Rýchlo som sa spod neho vymanila a rozbehla sa do kúpeľne. Zamkla som a so smiechom sa oprela o dvere.

„Bella, otvor tie dvere. Budem na teba dobrý.“ Paul hovoril sladkým hlasom, no ten jeho laškovný podtón som hneď rozoznala. Neodpovedala som mu, rýchlo som si navliekla veci, ktoré som mala položené pri vani. Paul sa neozýval, tak som opatrne odomkla a vošla dnu. Nikde som ho nevidela. Potichu som urobila krok do izby, no vtom som sa ocitla na posteli a Paul na mne.

„Si príliš pomalá, ty moja malá potvorka,“ šepkal mi laškovne do ucha.

„Héj, čo tam tak dlho robíte?“ ozvalo sa z kuchyne Jacobov hlas.

„Neotravuj!“ zavrčal naňho Paul.

„Mali by sme ísť za nimi,“ šepla som nie príliš nadšene, ale ostatní sa oňho tiež báli.

„Tak poďme, ale zajtra si na celý deň len a len moja.“ Naozaj som počula v jeho hlase ten známy erotický podtón? Blažene som sa usmiala, na čo sa Paul hneď zachichotal. Postavil sa a pevne ma objal okolo pásu.

„Bells, vyzeráš lepšie,“ poznamenal ocko, keď sme vošli do kuchyne za ostatnými, všetci zbadali môj rozžiarený a šťastný výraz. Sam sa okamžite vrhol na Paula a objal ho. Emily sa k nemu pridala, a vtedy som si na niečo spomenula.

„Emily, gratulujem!“ vypískla som, Paul sa vedľa mňa trochu mykol.

„Ako o tom vieš?“ spýtala sa ma rozžiarene.

Ou, nemohla som im povedať, že mi to povedal Edward. Moje myšlienky sa okamžite vrátili k nemu, stále mi hlave vŕtalo, prečo sa tak rýchlo zmenil.

„To je jedno,“ šepla som a rýchlo objala aj Sama, ktorý zbožne hľadel na Emily.

„Povie mi tu niekto, čo sa vlastne deje?“ pýtal sa môj zmätený vlk.

„Emily so Samom čakajú krpca,“ ozval sa Embry pobaveným hlasom.

„Ja ti dám krpca,“ zavrčal naňho Sam. Všetci sme sa naraz rozrehotali.

„Paul, ako sa cítiš?“ spýtala sa ho mamka starostlivo.

„Je mi veľmi dobre, už som v poriadku,“ uistil ju, ale pozeral sa na mňa. Mala som totižto oňho stále strach, videl mi to na očiach veľmi dobre. Upokojujúco ma pobozkal na čelo.

„Paul, keď sa uzdravíš, musíme nájsť tú pijavicu,“ vrčal Jacob a Embry sa k nemu okamžite pridal.

Toto nebude dobré. Neviem prečo, ale mala som o Edwarda strach. Rýchlo som pokrútila hlavou. Nie, nenávidím ho, nemôžem mať oňho strach. Nie.

7. kapitola - 9. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemôžem ťa milovať - 8. kapitola: