Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nekropolis - 14. kapitola

01.04.2010 (15:00) • Mellinda • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 978×

Pohľad Edward:

„Tvoj...“ opakoval som neveriacky. Je Bela to neznáme dievča, ktoré si toho toľko pretrpelo? Je to dievča, ktoré miluje svojich súrodencov viac, ako vlastný život a spravila by za nich všetko?
„Ale nenávidíš ma, však Edward? Povedz mi to. Zabi ma.“ Bella stála ako stĺp a mala zatvorené oči. Prečo chce, aby som ju zabil? Spravila niečo? To skôr ona by ma mala chcieť zabiť. Veď som jej čítal denník!
„Edward... nepredlžuj to. Zahryzni sa mi do krku a ukončí to.“ Zasekol som sa.
„Čože?“ neveriacky som sa spýtal.
„Si upír... viem to. Vedela som to hneď, ako som ťa videla. Si upír a aj tvoja rodina. Nikomu som to nepovedala. A teraz ma už zabi!“ Prišiel som bližšie ku nej. Aj keď sa Bella snažila byť silná triasla sa. Bála sa ma. Prišiel som ku nej ešte bližšie a objal ju. Bella sa zľakla, ale potom ma objala.
„Nechápem, prečo by som ťa mal zabiť...“ pošepol som. Bella začala plakať.
„Ty nevieš, kto som?“ spýtala sa ma.
„Si Bella. Si dievča, ktoré vyrastalo... ani neviem kde, ale viem, že si to mala ťažké. Si tá najsilnejšia osoba, akú som kedy stretol. Prežila si toho veľa a pritom si stále milá, krásna a stále usmievavá. Nikdy si nikoho neodsudzovala, až na svojho otca, ale ten si to zaslúžil. Ani si sa na nikoho nehnevala. Chceš pomôcť svojim súrodencom a nič od toho nežiadaš...“
„Nie Edward... žiadam toho viac, ako je treba,“ prerušila ma. Začala veľmi nahlas plakať. Nevedel som, ako jej mám pomôcť. Tak som ju ešte silnejšie objal. Bella mi zmáčala rameno košele, zatiaľ čo ja som ju hladil po vlasoch. Jej plač sa stále stupňoval.
„Bolo by to ľahšie, keby si ma nenávidel,“ hovorievala pomedzi plač.

„Bývam v meste, o ktorom nevie nikto,“ povedala, keď sa trošku ukľudnila. Slzy jej avšak stále neprestávali tiecť. „Každý chlap u nás sa ho snaží udržať v tajnosti a darí sa im to. Preto o našom meste nevie nikto. A hlavne o nás nevedia upíry. Naše mesto sa volá Nekropolis.“
„Mesto Mŕtvych...“ pošepol som.
„Áno, správne. Mesto Mŕtvych. Tam som sa narodila, tam som vyrastala, tam som žila. Tam som prežila iba smútok. Vieš... vždy som chcela odtiaľ ujsť. Ale nebolo to také ľahké. Nakoniec som ušla, ale bojím sa, že otec zmláti mamu na smrť. Alebo, že spraví niečo Anne, Davidovi a Tomimu. Bojím sa o nich.“   
„Nemala si tu niečo nájsť? Niečo pre ich oslobodenie?“ spýtal som sa jej, načo sa Bella na mňa pozrela a znova začala plakať. Sedeli sme spolu na mojej sedačke a Bella bola ku mne schúlená najviac, ako sa dalo. Nechcel som nič povedať, čo by sa jej dotklo. Pritisol som si je ešte bližšie a Bella ma silnejšie objala.
„Muži tam majú najväčšiu vládu,“ pokračovala a moju otázku nechala nezodpovedanú, „ Môžu nás biť, znásilniť aj zabiť. Sme ich otroci. Musíme sa im prispôsobiť vo všetkom. A ja som tak žiť nechcela. Nechcela som byť nejakým otrokom. Nechcela som, aby som namiesto bozku dostala facku. Chcela som niekoho, ako ty...“ povedala a zahľadela sa mi do očí. Mala ich červené od plaču a opuchnuté. Ale mne sa aj tak páčili. Páčilo sa mi to, čo sa skrývalo vo vnútri.
„Našťastie ma rodičia nenútili do nijakej svadby.“ Nervózne sa zasmiala. „Vieš, keby som sa vydala, už by som neutiekla. A nestretla by som ťa. Nespoznala by som, aký je svet tu vonku. Vždy som si myslela, že tu je to o trošičku lepšie, ako tam u nás. Ale tu je to úžasné! Keď týrajú ženu pôjdu... do vezenia. Keď zabijú ženu... pôjdu do väzenia. Keď týrajú dieťa... pôjdu do väzenia. Dokonca aj za týranie zvierat! Myslela som si, že to tu bude trošku iné, ale páči sa mi tu. Keby tu bola aj moja rodina! Anne by sa tu určite páčilo!

Nikdy som si nemyslela, že tu niekoho spoznám, koho budem mať rada. Nepredstavovala som si to. Iba tajne dúfala. Často som si predstavovala hviezdy na nebi a verila, že aj jedna z nich mi dá lásku. Mama, keď som bola ešte malá, mi často hovorievala príbehy o láske. Vždy jedna hviezda z neba darovala niekomu lásku. často mi rozprávala príbeh o dvoch zaľúbencoch, ktorí to šťastie nemali. Hovorievala mi, že aj keď spolu dlho neboli, ich láska zostane nekonečná. Dnes viem, že hovorila svoj príbeh.

Od vtedy, ako som sa dozvedela, že aj ona bola zaľúbená, verila som na lásku. Predtým to nemalo žiadny význam. Ale hneď, ako som sa dozvedela, že láska existuje aj na takom mieste, ako je Nekropolis, začala som v ňu veriť. Ale vedela som, že tam ju nenájdem. Dúfala som, že ju nájdem tu. Na tomto kúsku svete, kde je život lepší, krajší. Kde sa muži správajú k ženám ako k ľuďom, a nie ako k zvieratám.“

„Zaľúbila si sa? Lebo ja áno,“ povedal som jej po chvíľke a začal sa jej hrať s rukou. Nepozeral som jej do očí, ale vedel som, že Bella na mňa bez prestania hľadí. Preto som zdvihol pohľad a pobozkal ju. Veľmi nežne, aby pochopila, ako to myslím. Bella mi ochotne bozk opätovala.

„Bohužiaľ som sa zamilovala. Ale ja sa nemôžem zamilovať do teba Edward.“
„Ja viem, som upír, môžem ohroziť tvoj život.“
„Nie... Edward ja som pre teba nebezpečná. Vieš, kto sú vlkolaci alebo meniči... neviem ako sa nazývajú... no tak my z Nekropolisu, sme niečo podobné. Síce sa nemeníme na nijaké zvieratá, ale ako aj oni... my vlastne... Edward... ja.“ Vzdychla si. Znova sa pustila do plaču.

Tentoraz som ju neobjal. Čo ona? Čo chce povedať tým ´som pre teba nebezpečná´ ? Ona je tak krehká, tak zraniteľná? Ako by mohla byť nebezpečná? Pre mňa? Veď som upír! Akurát mi môže zlomiť srdce...

Autor: Mellinda (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nekropolis - 14. kapitola: