Veľmi sa ospravedlňujem, že som ju nepridala skôr. Mala som málo času. V tejto kapitole som sa snažila rozpísať Bellin život pred jej premenou. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Kikusa
13.02.2011 (12:30) • kikusa010 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1066×
1. kapitola
Išla som na lov. Chytila som dve srnky a jednu pumu. To mi zatiaľ stačí. Vždy som si dávala aj po jednom medveďovi, ale keďže v týchto lesoch sa málo vyskytujú, uspokojila som sa s pumou a srnkami. Musím uznať, že neboli zlé. Po love som išla preskúmať ďalšie lesy. Tento les mi niečo pripomínal. Musela som sa pozabudnúť, pretože som začala spomínať na moju premenu a všetko, čo sa stalo pred ňou.
Otec mi rozkázal ísť po drevo do lesa. Išla som. Vedela som, že bude potom vyvádzať a zas dostanem pár faciek. Išla som po úzkej lesnej cestičke popri stromoch. Aby som sa nestratila, nešla som ďaleko. Zostávala som iba pri úzkej cestičke. Zbierala som každé malé drevo, pretože by ma čoskoro poslal zobrať ďalšie. Prišla som k malému potoku. Bol čarovný. Mesiac sa jagal v hladine potoka. Malé ryby plávali popri malých vlnkách v potoku. Očaroval ma na toľko, že mi pripomínal moju mamu. Bol čarovný ako ona. Čistý ako jej úprimnosť. Lenže vtedy som bola zvedavec a išla som po jeho prúde, aby som zistila odkiaľ tečie. Vtedy som bola zvedavá a viac prekvapená i užasnutá. Tiekol z malého vodopádu, ktorý sa nachádzal na čistinke. Prichádzala som bližšie a bližšie k tomu malému vodopádu. Sadla som si k nemu a predstavovala som si, ako by vyzeral život, keby stále žila mama.
Moje predstavy vyrušilo tiché zlomenie halúzky. Otočila som sa a zľakla sa. Na druhej strane som videla tieň osoby. Išla som k nej. Čím som prichádzala bližšie, tým som chcela viac utekať. Všimla som si, že má veľmi bledú pokožku a zlaté oči. Osoba sa otočila. Jediné, čo som cítila, bol strach a... bezpečie? Neviem prečo, ale cítila som to. Osoba na mňa po prvýkrát prehovorila:
„Tvoj život sa zmení,“ povedala a prichádzala ku mne bližšie. Pocítila som chlad na pokožke. Striaslo ma od zimy. Jej ruka bola veľmi studená, čo bolo nezvyčajné. Zrazu sa zohla k môjmu krku.
„Neboj sa. Keď sa nebudeš vzpierať, nebude ťa to bolieť.“ Verila som jej. Mala ostré zuby, ktoré sa približovali k môjmu krku. Jej zuby sa mi zaryli do pokožky.Vtedy som strácala vedomie a cítila som bolesť. Bola som medzi plameňmi, ktoré ma nebezpečne obklopovali. Dalo by sa povedať, že ma chceli chytiť. Zrazu som sa začala metať a vykríkla som. Uvedomila som si slová, čo povedala: „Keď sa nebudeš vzpierať, nebude ťa to bolieť." Snažila som sa nevzpierať, ale bolo to namáhavé. Cítila som, že plamene prechádzajú do celého môjho tela. Jediné, čo som si pamätala naposledy, bola tma. Potom som sa cítila, ako keby som zaspala.
Zobudila som sa až o tri dni s horúčavou v krku. Lenže bola som aj mierne vystrašená. Pri posteli sedela jedna osoba. Žena.
„Ahoj. Som Riara,“ predstavila sa mi.
„Čo ste to so mnou spravili?“ Bola moja prvá otázka. Vtedy mi začala vysvetľovať, čo som zač a čím sa mám živiť. Zvládla som to hneď. S Riarou sme sa stali najlepšie priateľky. O niečo neskôr som zistila, že mám zvláštne dary. Ovládanie živlov, fyzický aj psychický štít. No nastal deň, kedy som sa mala rozlúčiť s Riarou. Rozdelili sme sa kvôli Volturiovcom, aby nás nenašli.
Doteraz neviem, čo sa s ňou stalo. Uvedomila som si, že stojím na tom istom mieste, z ktorého som sa nepohla. Slnko už pomaly vychádzalo, čo znamenalo, že o chvíľu musím ísť do školy. Rýchlo som sa vrátila do mojej izby a obliekla si najpohodlnejšie veci. Čierne džínsy, čiernu koženú bundu, biele tričko a biele tenisky. Upravila som si vlasy a ofinu zopla bielou gumičkou. Zobrala som si tašku s potrebnými vecami a išla som k autu. Sadla som si do svojho obľúbenca. Trochu som si pootvorila okno, pretože bolo dusno. Aj keď mi to nevadí, ale mám rada, keď mi vietor veje do vlasov. Z lesnej cesty som odbočila na hlavnú a míňala som strom za stromom dovtedy, dokým som neprišla bližšie k mestu. Škola sa nachádzala pri hlavnej ceste. O chvíľu som videla jej parkovisko. Vošla som naň sprevádzajúca pohľadmi na mňa aj moje auto. Dievčatá závideli a chalani ma chceli pozvať na rande. Musela som sa preto usmiať. Vždy mi to pripadalo vtipné. Keď som vystúpila z auta môj pohľad smeroval k autám, ktoré nikomu neuniknú. Streborné Volvo a červený Kabriolet. Až teraz som ucítila ich pach. Boli to upíri.
Autor: kikusa010 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Nechaj ma na pokoji! Máš svoj život a ja svoj! - 1. kapitola:
Ja som milo prekvapená. Som rada, že si dala na rado NatyCullen a niektoré veci si viac rozpísala. Jednoznačne to bolo skvelé. Prosím, dopíš túto poviedku. Budem ti veľmi vďačná. Tvoj nápad ma naozaj zaujal a ja by som strašne chcela vedieť ako sa bude odvíjať príbeh Belly. Tvoje písania sa taktiež každou kapitolou zlepšuje. Naozaj sa mi to páči a sklamalo by ma keby si to vzdala.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!