Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » (Ne)opätovaná láska - 8. kapitola

25.02.2013 (10:30) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1584×

„Upokoj sa, Bella. Zhlboka dýchaj,“ upokojovala ma Mishell. Hodinky ukázali sedem hodín. Vtom zazvonil zvonček. „Pôjdem otvoriť,“ šepla a vybehla z izby. Ja som len ďalej sedela na posteli. Prinútila som sa postaviť. Podišla som k balkónu a pozrela sa vonku. Ešte jasne svietilo slnko.

„Bella!“ zakričala na mňa Mishell zdola. Zobrala som maličkú tašku cez rameno a dala si do nej mobil a peňaženku. Pomaly som vyšla z izby a zišla dole schodmi. Došla som až k dverám. Stál tam on a široko sa usmieval. Jeho smaragdové oči žiarili šťastím. Musela som sa usmiať. Mal oblečené modré rifle a šedo modré tričko s krátkym rukávom.

„Ahoj,“ šepla som.

„Ahoj,“ pozdravil sa.

„Tak ja už radšej pôjdem. Užite si to. Ahojte,“ povedala Mishell a odišla. Zamkla som dvere a kľúče som odložila do tašky. Vybrali sme sa k jeho čiernemu Volvu.

„Si nádherná,“ zašepkal mi do ucha. Jemne som sa zapýrila. Otvoril mi dvere na aute. Bolo to milé. Nastúpila som a zavrel za mnou dvere. Obišiel spredu auto a sadol si na miesto vodiča. Naštartoval a niekam sme sa vybrali. Zaparkoval pred reštauráciou Loretta. Vystúpil a opäť mi otvoril dvere.

„Vďaka,“ šepla som, keď som vystupovala z auta. Zavrel dvere a usmial sa.

„Nie je za čo,“ povedal. Zamkol auto. V reštaurácii mi tiež otvoril dvere. Mali sme rezervovaný stôl v kúte s rohovou sedačkou. Sadla som si na sedačku a Edward ku mne. Po chvíli k nám prišla mladá čašníčka. Pozerala sa na Edwarda a usmiala sa.

„Čo si dáte?“ spýtala sa ho a zaklipkala mihalnicami. Edward jej nevenoval ani pohľad. Pozeral sa n mňa.

„Čo si dáš?“ opýtal sa ma. Čo si dám? Otvorila som menu a prezrela si ho.

„Dám si špagety a kolu,“ povedala som po chvíli.

„Jedny veľké špagety a dvakrát kolu,“ povedal čašníčke bez jediného pohľadu. Úsmev jej z tváre zmizol. Zapísala si to a nahnevane odišla. Po chvíli prišla späť s dvoma kolami. Položila ich k nám na stôl a odišla. Troška som sa napila.

S Edwardom sme sa rozprávali. Zistila som, že vo voľnom čase rád hrá na klavír. Najradšej má omeletu. Narodil sa v Chicagu 20. júna 1987. V ten istý rok ako ja, ale trocha skôr.

Tá istá čašníčka nám doniesla špagety na jednom veľkom tanieri. A dala nám aj dve vidličky. Pustili sme sa do toho. Špagety boli skvelé. No keď sme si naraz naberali, nabrali sme si tú istú špagetu.

„Je moja,“ zahlásila som a zasmiala sa, keď sme o ňu bojovali. No nebojovali sme o ňu doslova.

„Nie. Je moja,“ povedal Edward a tiež sa zasmial. Vopchala som si vidličku so špagetami do úst. Edward spravil to isté. Začala som to jesť. Dĺžka špagety, o ktorú sme bojovali sa skracovala. Pripomínalo mi to rozprávku Lady a Tramp. Špagetu som roztrhla skôr, ako by sa naše pery priblížili do veľmi malej vzdialenosti, a rozosmiala som sa.

„Prepáč, ale pripomína mi to rozprávku Lady a Tramp,“ povedala som cez smiech.

„Poznám tu rozprávku,“ povedal a zasmial sa.

Keď sme dojedli, Edward nechal na stole peniaze a vybrali sme sa k autu. Nastúpili sme doň. Myslela som, že ma odvezie domov. Ale mýlila som sa. Išli sme opačným smerom. Zastal pri nejakej pláži. Vystúpili sme z auta.

„Nechceš sa prejsť?“ spýtal sa ma. Prikývla som. Vybrali sme sa na prechádzku po pláži. Slnko sa už blížilo k západu. Len sme sa prechádzali a rozprávali. Povedala som mu o mojej rodine a potom on o jeho. Jeho mama sa volá Elizabeth Masen a jeho otec Edward Masen. Jeho otec je právni a nie je často doma.

Slnko pomaly zapadalo a obloha sa sfarbovala do ružova. Edward chytil moju ľavú ruku a preplietol si so mnou prsty. Bolo to príjemné. Tak sme išli ruka v ruke. Bolo mi s ním dobre. Viac než dobre. Vlastne úžasne.

Otočili sme sa a vracali sme sa k autu. Zrazu pustil moju ruku, obišiel ma a zohol sa k vode. Nechápala som, čo robí. O chvíľu ma ošpliechala voda. Vypískla som, lebo som to neočakávala. Pozrela som sa na Edwarda. Ten sa iba smial. Urobila som to isté, čo on – ošpliechala som to vodou. Do rúk nabral plno vody a chcel ju na mňa vyliať. Rýchlo som sa dala do behu, ale aj tak som ucítila, ako mi drobné kvapôčky dopadli na pokožku.

No pri behu som sa potkla a letela som k zemi. Edward asi utekal za mnou, lebo ma zachytil, ale ja som ho stiahla so mnou. Spadla som na chrbát a Edward ku mne. Obaja sme sa smiali. Keď ma smiech už prešiel, nadvihla som sa na lakťoch a pozrela sa do jeho nádhernej tváre. Jeho smaragdovo zelené oči sa na mňa dívali. Prestal sa smiať a len sa usmieval. Bol taký prekrásny.

„Čo?“ spýtal sa.

„Si nádherný,“ šepla som. Zasmial sa.

„To ty si nádherná,“ povedal. Zapýrila som sa. Postavila sa a podal mi ruku. Prijala som ju a pomohol mi postaviť sa. Oprášila som sa od piesku. Vrátili sme sa k autu. Otvoril mi dvere. Nastúpila som a on tiež nastúpil. Vybral sa ku mne domov. Zastavil pre mojim domom. A sme tu. Vystúpil a otvoril mi dvere. Vystúpila som. Došli sme k dverám od domu.

„Tak... Ďakujem za skvelý večer,“ povedala som a jemne som sa usmiala.

„To ja by som sa mal poďakovať,“ oponoval a usmial sa. Podišiel bližšie. Ou. Čo keď ma chce pobozkať? Niekto to na prvom rande robí.

Nahol sa ku mne. Pomaly sa jeho pery približovali k mojim. Bola som celá napätá. Jeho pery sa konečne dotkli mojich. Bola som v siedmom nebi. Pomaly sa odtiahol. Pozrela som sa mu do očí. Jemne sa usmial.

„Tak... Ahoj,“ povedal.

„Ahoj,“ šepla som. Už chcel odísť, ale rýchlo som ho objala. Nádherne voňal. Tiež ma objal. Cítila som, ako si oprel bradu o moju hlavu.

Po asi minúte som sa odtiahla, aj keď som nechcela.

„A dobrú noc,“ povedala som.

„Dobrú noc,“ povedal a vtisol mi bozk na hlavu. Usmial sa. Tiež som sa usmiala. Otočil sa a pomaly kráčal k svojmu autu. Vošla som dnu, zavrela za sebou dvere a oprela sa o ne. Bola som taká šťastná. Od radosti som vypískla. Ups. Dúfam, že to nepočul. No to je jedno.

Vybehla som do svojej izby a zvalila som sa na posteľ. Dnešok si musím zapísať do denníka. Vyzula som si sandále a zobrala som denník aj s perom. Všimla som si, že je trištvrte na deväť. Vyšla som s tým na balkón a sadla som si do veľkého prúteného kresla. Všetko, čo sa dnes stalo, som si zapísala. Pri tom som sa usmievala. Vrátila som sa dnu a zavrela som balkónové dvere. Denník aj pero som odložila na miesto.

Vtom mi zazvonil mobil. Vybrala som ho z tašky a pozrela som sa, kto volá. Mishell. Zodvihla som.

„Ahoj,“ pozdravila som sa.

„Ahoj. Hovor! Ako bolo? Kde ste boli? Viem, že ste boli v reštaurácii, videla som fotky na internete. Ale boli ste aj niekde inde? Čo ste robili? Pobozkal ťa?“ chrlila jednu otázku za druhou.

„No... boli sme v reštaurácii a potom sme sa prechádzali po pláži. A proste tak,“ povedala som.

„Povedz mi všetko. Aj detaily!“ povedala a zasmiala sa.

„No dobre. Keď prišiel, tak sme išli k jeho autu. A otvoril mi dvere. Bolo to také milé. Potom zaparkoval pred reštauráciou Loretta. Opäť mi otvoril dvere na aute, ale aj v reštaurácii. Mal rezervovaný stôl. Bol v kúte s rohovou sedačkou. Takže sme mali také súkromie. A keď prišla čašníčka, ani sa na ňu nepozrel. Stále sa pozeral len na mňa! Dali sme si špagety...“ hovorila som jej to, čo sa stalo. A samozrejme aj detaily. Tak sme kecali aspoň hodinu. Potom som sa osprchovala, obliekla si pyžamo a umyla si zuby.

Keď som sa vrátila do svojej izby, zapípal mi mobil. Mala som jednu novú správu. Otvorila som ju. Bola od Mishell a písalo sa v nej: Edward si odo mňa vypýtal na Facebooku tvoje číslo! No nie je to zlaté? Aj ja si myslím. Tak dobrú noc. Zajtra sa ozvem. Pa.

Pousmiala som sa nad tým. Edward si vypýtal moje číslo. Áno, je to zlaté. Napísala som Mishell tiež sms: Áno, je to zlaté. Aj tebe prajem dobrú noc. Tak zajtra. Ahoj. Odoslala som to. Ľahla som si na posteľ a mobil som položila na nočný stolík. Pozrela som sa na hodiny. Bolo pol jedenástej.

O päť minút mi zapípal mobil. Myslela som si, že mi ešte niečo Mishell napísala. Ale mýlila som sa. Bolo to od neznámeho čísla. Písalo sa v ňom: Dnešok bol druhý najkrajší deň v mojom živote. Pretože prvý deň bol, keď som ťa prvýkrát uvidel. Dobrú noc. Milujem ťa. Edward. To bolo krásne. Takže je to Edwardovo číslo. Uložila som si ho a odpísala som mu: U mňa je to tak isto. Dobrú noc. Aj ja ťa milujem. Bella.

Položila som mobil na nočný stolík. Bola som veľmi veľmi šťastná. S úsmevom na tvári som zaspala.

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek (Ne)opätovaná láska - 8. kapitola: