Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » (Ne)opätovaná láska - 6. kapitola

12.02.2013 (10:30) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1860×

Z nákupu vajíčok sa stal normálny nákup. S dvomi plnými taškami som došla k autu. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Na mojom aute boli rozpučené paradajky. Pravdepodobne ma niekto sledoval. A keď som bola v obchode, tak na moje auto hádzal paradajky. No na prednom skle našťastie neboli. Tašky som odložila do kufru auta a sadla si na miesto vodiča. Hlavu som sklonila do dlaní a rozplakala som sa. To mi nedajú pokoj ani cez prázdniny? Prečo? Nemajú čo robiť?

Utrela som si slzy a vybrala sa autom späť domov. Zaparkovala som auto pred domom. Ústa sa mi otvorili dokorán. Na všetkých oknách domu bolo červenou farbou napísané Loser. Oči mi zaliali slzy.

Musím byť silná. Tak mi to povedala Luci. Ale to sa nedá. No musím. Aspoň sa o to pokúsim. Zobrala som kľúče a peňaženku som si strčila do vrecka nohavíc. Vystúpila som. Prešla som ku kufru a až teraz som si všimla, že na ŠPZ mám napísané Loser. To som už nevydržala a slzy mi už tiekli po tvári. Klesla som na zem. Prečo mi to robia?

Pomaly som sa postavila na nohy a vybrala som tašky z auta. To budem dlho umývať. Zamkla som auto a vybrala sa k vchodovým dverám. No na chodníčku pred domom som sa potkla. Tašky leteli spolu so mnou k zemi. Stihla som dať ruky pred seba, aby som naň nedopadla tvárou. Opatrne som sa postavila. Dlane som mala poškriabané od betónu. Lepšie, akoby som mala mať zlomený nos. Pozrela som sa na zem. Všimla som si tenkú nitku, ktorá bola priviazaná o kvety na dvoch stranách chodníku. Niekto ju tam uviazal naschvál.

S taškami som išla k dverám. Odomkla som a chytila som guľatú kľučku, aby som otvorila dvere. No bola nejaká klzká. Akoby bola niečím natretá. To nie. Niekto mi natrel kľučku olejom.

Niekoľko minút som tam stála a pokúšala sa otvoriť dvere. Napokon sa mi to podarilo. Vošla som dnu. Tašky som položila na stôl v kuchyni. Vzala som servítku a utrela som si do nej ruku od oleja. Potom som povyberala veci z tašky. Spomenula som si na vajíčka. Dúfam, že sa nerozbili. Vybrala som napokon aj vajíčka. Na moju smolu bola polovička rozbitá. Chuť na omeletu sa stratila. Chcela som, aby všetko bol iba zlý sen. No nebol.

Rozbité vajíčka som vyhodila do koša. Poodkladala som veci do chladničky. Aj tak som si urobila omeletu. Zjedla som ju a umyla som tanier. Vyšla som na poschodie do kúpeľne a zobrala som vedro a handru. Do vedra som napúšťala v sprche vodu. Cestou von som z kuchyne vzala servítku. S ňou som utrela kľučku a potom som sa vybrala k autu.

Keď bolo auto čisté, vodu som vyliala do kanálu a vrátila sa do kúpeľne. Odrazu mi zapípal mobil. Umyla som si ruky a vošla som do svojej izby. Pozrela som sa na mobil. Nová správa. Otvorila som ju. Písalo sa v nej: Z teba sa nám cez prázdniny stáva upratovačka. Na škole nejakú hľadajú. Ty by si sa na to miesto dokonale hodila. S pozdravom Jessica. Pod tým bol ešte napísaný nejaký odkaz na Youtube. O nie. Niekto ma určite natočil.

Hneď som zapla počítač. Počas toho som si všimla, že je pol jednej. Otvorila som internet a zadala ten odkaz na Youtube. Boli tam viaceré videá, ktoré boli pridané iba pred pár minútami a už mali tristo zhliadnutí. Pozrela som si ich. Samozrejme som tam bola ja. Ako som vyšla z obchodu a plakala v aute, ako som sa potkla a nevedela otvoriť dvere a ako som umývala auto.

Z očí sa mi liali dva vodopády. Prečo ja?

Najradšej by som už skončila s týmto životom. Moju myseľ zaliali rôzne spôsoby, ako sa zabiť. Už som ani nepremýšľala logicky. Neuvedomovala som si, čo robím. Otvorila som Facebook. Mala som jednu správu od Luci. Otvorila som ju. Písala mi včera o deviatej večer: Ahoj, zajtra prídem až okolo obeda, pretože idem s kamarátkami do obchodu.

Práve bola aj on-line. Aj Edward a Mishell. Mala som ich v priateľoch, ale nepísali sme si. Napísala som Luci rýchlo správu: Ahoj, ja to tu už nevydržím. Musím s týmto životom skončiť Som rada, že som ťa spoznala. Tak sa maj.

Mala som v pláne skoncovať so životom. Zaklapla som počítač a chvíľu len civela na stenu. Keby ma niekto videl, povedal by, že potrebujem psychiatra. Pousmiala som sa nad tým. Zrazu ma akoby všetko opustilo. Akoby sa to všetko zlé nestalo.

Obesiť sa? Nie, nemám kde. Zastreliť sa? Nemám zbraň. Vypiť riedidlo? Možno. Alebo sa zabiť nožom? Asi je to najlepšie riešenie. Neviem ako dlho to trvalo. Jediné, čo ma teraz zaujímalo, bolo zomrieť. S radostnou náladou som pomaly zišla dole. Vošla som do kuchyne a v zásuvke som hľadala najväčší nožík. Nejaký som našla. Prezrela som si jeho čepeľ, ktorá sa v svetle zaleskla. Kútiky úst sa mi trocha nadvihli nahor. Pomalými krokmi som sa s ním vybrala do kúpeľne.

Pozrela som sa cez okno, ktoré bolo trocha pootvorené. Vonku svietilo slnko a až tu som počula šumenie mora. Chrbtom som sa oprela o chladné kachličky. V ruke som pevne zovrela nôž. Pomaly sa približoval k môjmu krku. Bol už iba pár milimetrov vzdialený od mojej pokožky. V mojom vnútri, prvýkrát za deväť mesiacov, vrelo šťastie. Áno, je to šťastie.

Odrazu zazvonil zvonček a všetko šťastie zo mňa vyprchalo. Kto to tak môže byť? Napadla mi mamina kamarátka. No tak ju pozdravím a potom sa budem venovať môjmu zabíjaniu. Zišla som rýchlo dole.

Hups. Dúfam, že si nevšimla tie nápisy na oknách. Ale to je jedno.

Otvorila som dvere. V nich stál ten, koho by som najmenej očakávala. Stál tam Edward. Edward... Mal oblečené čierne rifle, bledomodré tričko a sivomodrú košeľu. Bože, on je taký nádherný.

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa, lebo som tomu fakt nechápala, a sklopila pohľad. Práve som mala priveľkú odvahu. Inokedy by som na neho len civela. Podišiel ku mne.

„Nechcem, aby si si vzala život,“ odpovedal a pohľad mu padol na nôž, ktorý som držala. Čože? To mu na mne akože záleží? Alebo je to iba pretvárka a tajne ma natáča? Už viem, čo by mi napísala Jessica. Ó, naša sivá myška si myslí, že keď si bude chcieť vziať život, tak tým upúta pozornosť a normálne, že príde CNN.

„A čo je teba do toho?“ Sakra! Mala som povedať: Čo to trepeš? Veď iba krájam zeleninu. No tým som potvrdila, že sa chcem zabiť.

„Bella, všetko. Nemôžem dovoliť, aby si dievča, ktoré milujem, vzalo život,“ povedal. Čo? On ma miluje? Čo to trepe?

„Čože?“ vypadlo zo mňa. Pozrela som sa do jeho smaragdových očí, ktoré som milovala.

„Bella, ja ťa milujem. No neviem, či... aj ty mňa,“ zašepkal. Znelo to tak presvedčivo. Nôž mi vypadol z ruky a dopadol na drevenú podlahu.

„Ty ma...“ Nestihla som dopovedať, lebo ma prerušil.

„Áno, Bella. Ja ťa milujem.“ Oči mi zaplnili slzy, no nedovolila som im, aby mi stekali po tvári. V mojom vnútri doslova vybuchovali ohňostroje. Edward ma miluje. Počkať! Čo keď klame? Ale neznie to akoby klamal. A on nevie, či ho tiež milujem.

„Neviem, či si pamätáš, čo sa stalo pred deviatimi mesiacmi. Jessica neklamala.“ Meno Jessica som vyslovila s nechuťou.

„Vážne?“ spýtal sa. Jemne som prikývla a sklopila pohľad. Jedným prstom mi nadvihol hlavu. Pozrela som sa do jeho tváre. Usmieval sa. Pomaly sa jeho tvár približovala k mojej. Ó môj bože! Žeby ma chce pobozkať? Bella, to je taká sprostá otázka. Samozrejme, že ťa chce pobozkať!

Moje pery boli pár centimetrov od jeho. Musel sa trocha skloniť. Myslela som si, že ma pobozká na pery, no on mi dal iba pusu na líce.

Pomaly sa odtiahol a zasmial sa. Usmiala som sa. Prvýkrát za deväť mesiacov som sa usmiala bez toho, že by to bolo nasilu.

„Poď ďalej,“ pozvala som ho dnu. Predsa tu nebude stáť. Vošiel dnu a ja som za ním zavrela dvere. Zodvihla som nožík a išla ho odložiť do zásuvky. Išiel za mnou. Ako sa vlastne dozvedel, že som si chcela siahnuť na život?

„Ako si sa o tom dozvedel?“ opýtala som sa, keď som odkladala nôž do zásuvky. Pochopil, čo tým myslím.

„Luciana mi to povedala. Nemohol som dopustiť, aby si to urobila,“ povedal. Luciana? Musím sa jej poďakovať.

„Aha... Nie si smädný alebo hladný?“ spýtala som sa. Nechcem, aby mi tu odpadol od smädu alebo hladu.

„Nie. Ty si už jedla?“ Prikývla som. Vybrala som sa do svojej izby.

„Poď,“ šepla som. Poslúchol a išiel za mnou. „To je moja izba,“ povedala som mu, keď sme do nej vošli. Sadla som si na posteľ. Stál pri dverách. „Sadni si,“ pokynula som. Sadol si ku mne.

Bolo tu hrobové ticho. Nevedela som akú tému načať. Tak začal on.

„Je mi ľúto, čo ti robila Jessica,“ povedal smutne.

„Asi si si všimol tie nápisy na oknách.“

„To hej,“ pritakal. „Nechceš pomôcť s ich umývaním?“ spýtal sa.

„To vážne?“ opýtala som sa a zasmiala sa. To by mi fakt pomohol s umývaním okien?

„Hej.“ Zasmial sa.

„Tak... Ideme?“ spýtala som sa. Prikývol. Vošla som do kúpeľne a zobrala som dve vedrá. Napúšťala som do nich vodu. Potom som ešte našla dve handry. Nakukla som do svojej izby a povedala: „Môžeš si to ešte premyslieť.“ Zasmial sa. Dal si dole košeľu a vyšiel z izby. Zobrala som obe vedrá a handry.

„Ja to odnesiem,“ šepol a zobral mi vedrá. Vošla som do izby a vzala kľúče od auta. Zišli sme dolu schodmi a vyšli vonku. Vedrá položil na trávu. Podala som mu handru. Odomkla som auto a v ňom som zapla rádio. Začali sme umývať okná.

„Fakt ťa to baví?“ spýtala som sa, keď sme umývali tretie okno.

„Iba s tebou,“ povedal a usmial sa na mňa. Jemne som sa zapýrila. Doumývali sme okná a ja som sa pozrela na hodiny v aute. Bolo pol tretej. Vypla som rádio a zamkla ho. Vodu z vedier sme vyliali do kanála. Vrátili sme sa späť do mojej izby.

„Vďaka za pomoc,“ poďakovala som sa. Usmial sa.

„Nie je za čo,“ šepol. Tiež som sa usmiala. Obliekol si košeľu a sadol si na posteľ.

„Keď už chceš ísť, tak môžeš,“ povedala som. Postavil sa a podišiel ku mne.

„Nechcela by si ísť niekam večer?“ spýtal sa. Pozrela som sa mu do očí.

„Ako na rande?“ opýtala som sa a zasmiala sa. Prikývol. „Samozrejme,“ šepla som. Široko sa usmial. Odprevadila som ho k dverám.

„Prídem po teba o siedmej,“ šepol. Objal ma a ja jeho tiež. Odtiahol sa a povedal: „Ahoj.“

„Ahoj,“ povedala som. Vybral sa k svojmu autu, ktoré som si všimla iba teraz. Bolo to krásne čierne Volvo. Zamilovane som hľadela, ako autom odchádza preč.

Dnešok mi pripadal ako sen. Zrazu sa karta obrátila. Edward ma miluje. To bola tá najkrajšia veta, akú som kedy počula. Bola som šťastná. Veľmi veľmi šťastná. Zatvorila som dvere a vybehla do svojej izby.

Panebože! Veď ja mám s ním o štyri hodiny rande!

„Mám rande!“ vypískla som nadšene. Otvorila som počítač. Stále som mala zapnutý Facebook. Od Luci som mala tridsať správ. Hneď som jej napísala, čo sa stalo. Bola on-line. Odpísala mi. Tiež bola nadšená. A hlavne z toho, že žijem. O chvíľu mi poslala nejaké linky na Youtube. Otvorila som ich. Na tých videách som bola ja a Edward. Boli tam komentáre ako: Wow! Oni sú spolu! Jessica bude chrliť lávu. A jeden komentár upútal moju pozornosť. Písalo sa v ňom: Keď je Bella sivá myška a Edward ju miluje, tak čo je potom Jessica? Tutanchamón? Alebo múmia? :D

Ten komentár ma celkom pobavil. Jessica a múmia. Tie videá mi vôbec nevadili. Práve som bola zamilovaná a zároveň šťastná.

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek (Ne)opätovaná láska - 6. kapitola: