Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » (Ne)opätovaná láska - 5. kapitola

11.02.2013 (11:00) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1535×

O deväť mesiacov neskôr...

Dni ubiehali ako voda. Práve bol asi koniec júla. Mali sme prázdniny. Bez kalendára by som nevedela, aký je deň, mesiac a rok. Nevnímala som okolitý svet. Nemala som žiadnu kamarátku. Akurát som mala svoj denník. Doňho som si zapisovala každý deň. Dni boli pomerne také isté.

Po mesiaci Jessicu omrzelo vylievať na mňa džús alebo kávu, tak prešla na obyčajnú vodu. Každý deň ma niekto potkol a každý sa mi smial. A nočné mory s Jessicou sa neskončili. Moje srdce bolo rozlámané na malé kúsky. Cítila som sa bez života a hlavne málo cenná. Už som aj uvažovala, či mám skončiť s týmto mizerným životom. Jediným oslobodením z tohto pekla bolo, že som po Vianociach išla k otcovi. Prvýkrát som sa na to tešila. Nevadila mi tam ani tá zima a ani sneh.

S mamou som sa raz pohádala. Už ma nebavilo, ako ma neustále kontrolovala a robila si o mňa starosti. Vkuse sa pýtala, prečo som taká bez života a či sa niečo stalo. Odvtedy sa veľmi nerozprávame a už ma nekontroluje. Stále sa ma vypytovala, prečo tu nie je Mishell. Povedala som jej, že má domáce väzenie, pretože sa veľmi neučila. Uverila mi.

Napriek všetkému som Edwarda stále milovala. Väčšinu dní som preplakala alebo som len civela na stenu. Občas som išla na Facebook.

Prečo práve ja? Tú otázku som si kládla každý deň. Prečo práve ja musím byť, takpovediac, šikanovaná? Áno, bolo to asi šikanovanie. Na Youtube každý deň pribudlo nejaké video. Samozrejme so mnou. Buď ako na mňa vyliali polievku, ako som sa pošmykla, ako som sa rozplakala, a také.

Vonku začvirikali vtáky. Postavila som sa z postele a prešla k písaciemu stolíku. Dnes bola nedeľa. Zasa nemám čo robiť. Ja vlastne celé prázdniny nemám čo robiť. Sadla som si za písací stolík na stoličku a zapla notebook. Keď sa zapol, otvorila som Facebook. Žiadne novinky, žiadne správy, jedna žiadosť o priateľstvo. Čože? Otvorila som to. Nejaká Luciana Pereira ma žiadala o priateľstvo. Prijala som to, aj keď neviem prečo. Veď ju nepoznám. Možno to je nejaký úchyl. Ale to je jedno. O chvíľu pi prišla od nej správa.

Ahoj, ty si Bella? spýtala sa.

Ahoj, áno. A kto si ty? odpovedala som.

Oh, prepáč. Ja som Luciana. Na Youtube som videla tie videá. To si na nich ty?

Áno, bohužiaľ som to ja. O chvíľu mi napíše, že som si to buď zaslúžila alebo, že je to sranda.

Panebože! Ako niečo také môžeš dovoliť? Nepovedala si to svojim rodičom? Veď to je šikanovanie! Jej reakcia ma prekvapila. Ona sa ma zastáva.

Nechcem tým zaťažovať mamu. Ale to je jedno...

Musíš s tým niečo urobiť!

Ešte sme si dlho písali. Písala som jej, čo všetko sa stalo, a tak... A že Edwarda vážne milujem. Neskôr sme si viac niečo o sebe napísali. Žije v Brazílii a prezývajú ju Luci. Má osemnásť rokov a tiež chodí na strednú školu. Bola priateľská. Až do večera sme si písali. Dohodli sme sa, že si zajtra ešte napíšeme. Vstala som od počítača a zišla dole do kuchyne. Pri vchodových dverách stál jeden kufor. Aha, zabudla som. Dnes večer mama a Phil letia na Seychely. Super. Takže tu budem dva týždne sama.

V kuchyni som si pripravila sendvič so šunkou. Keď som dojedla, ozval sa buchot. Vyšla som z kuchyne, aby som zistila, čo sa deje. Mama sa pokúšala zniesť dolu schodmi obrovský kufor. Na sebe mala oblečené krátke nohavice, tričko a tenký svetrík. Pomohla som jej s ním.

„Vďaka,“ povedala, keď sme ho doniesli k dverám.

„Nemáš za čo,“ zamrmlala som a chcela sa vrátiť do svojej izby.

„Bella,“ zastavila ma mama. Otočila som sa k nej. Podišla ku mne a objala ma.

„Budeš mi chýbať,“ zašepkala. Tiež som ju objala.

„Aj ty mne.“

„Občas zavolaj,“ povedala.

„Samozrejme. Zavolám,“ odvetila som. Odtiahla sa.

„Zvládneš to tu?“ spýtala sa s obavami v očiach.

„Neboj. Som už takmer dospelá.“ Usmiala sa. Tiež som sa usmiala, ale len jemne. O chvíľu došiel dole aj Phil.

„Už som objednal taxík,“ oznámil.

„A jedna moja kamarátka ťa príde občas navštíviť. Nevadí?“ spýtala sa ma pošepky mama. Prevrátila som oči.

„Nevadí. Už si namontovala aj kamery?“ opýtala som sa ironicky. Mama sa zasmiala.

„Nie. Zatiaľ nie,“ odpovedala. O pár minút prišiel taxík. Phil naložil kufre do taxíka a nastúpil doň. Mama ma pevne objala a pohladkala po vlasoch. Vyšla z domu a nasadla do taxíka. Obaja mi z taxíka zamávali. Tiež som im zamávala. Taxík za pár sekúnd zmizol za rohom. Zavrel som dvere a vrátila sa do svojej izby. Zobrala som si pyžamo a vošla som do kúpeľne. Osprchovala som sa, obliekla sa do pyžama a umyla si zuby. Dokráčala som do svojej izby. Ľahla som si na posteľ a opäť čítala Búrlivé výšiny. Už je to hádam miliónty raz, čo ich čítam. Čítala som, čítala, až som zaspala....

Otvorila som oči. Bolo desať hodín ráno. To som ale dlho spala. Prvá bezsenná noc! No, vlastne tretia za posledných deväť mesiacov.

Ponaťahovala som sa a pomaly sa vytrepala z postele. Vošla som do kúpeľne a dala si príjemnú vlažnú sprchu, ktorá ma prebrala. Potom som v uteráku prebehla do mojej izby. Obliekla som si biele tenké krátke nohavice a bledo oranžové tričko s krátkym rukávom. Rýchlo som sa učesala a zišla dole do kuchyne. Otvorila som chladničku a dumala nad tým, čo si dám. Mala som veľkú chuť na omeletu. No nemali sme vajíčka. Ale tak veľmi ju chcem... Hádam ma nezabije ak pôjdem do obchodu kúpiť vajíčka. Vybehla som hore do kúpeľne a umyla si zuby.

Vtom mi zapípal mobil. Pozrela som sa na displej. Mala som jednu novú správu. Otvorila som ju. Bola od mamy. Písalo sa v nej: Ahoj, už sme pristáli. Práve je večer. Dúfam, že nevyvedieš nejaké hlúposti. Ľúbim ťa. Mama. Pousmiala som sa nad tým. Bude si musieť zvyknúť na iné časové pásmo.

Zobrala som kľúče od domu a auta a peňaženku. Keď som vyšla z domu, zamkla som dvere. Odomkla som auto diaľkovým kľúčom, nastúpila som doň. Peňaženku a kľúče od domu som položila na sedadlo spolujazdca. Naštartovala som a vybrala sa do najbližšieho obchodu.

Na moju smolu bol zatvorený. Tak musím ísť do iného. Vybrala som sa do mesta a našla nejaké potraviny. Zaparkovala som, vystúpila z auta, aj s peňaženkou a kľúčmi, a zamkla ho. Vošla som do obchodu.

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek (Ne)opätovaná láska - 5. kapitola: