Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Navždy v tvojom objatí - 9. kapitola

13.07.2012 (14:45) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 2188×

9. kapitola

Vzala som si hrebeň a prečesala vlasy. Síce som nevidela, čo po polhodine nakoniec vzniklo na mojej tvári, dúfala som, že to nebude žiadna veľká katastrofa. Pretiahla som si cez hlavu tričko a vrátila sa späť do izby. Edward sa rozhodol nechať mi súkromie, kým sa oblečiem na raňajky, za čo som mu bola neskutočne vďačná. Aj keď minulá noc nedopadla práve tak, ako som plánovala. Alebo som aspoň chcela.

Edward sa ma ani nedotkol. Strávili sme spolu celý deň – uvažovali sme, čo s našimi životmi, ale keď nastala noc, dal mi bozk na čelo, ako otec svojmu dieťaťu a vyparil sa. Prišiel až o pár hodín. Tvárila som sa, že tvrdo spím. Edward si ľahol vedľa mňa, objal ma okolo pása, ale to bolo všetko. Po pár minútach duševného trápenia, že mu nie som asi dosť dobrá, som zaspala.

Ťažko som si vzdychla a natiahla si ponožky a svoje obľúbené tepláky. Potom som opatrne vyšla z izby. Síce som tento dm nepoznala a nie raz sa mi podarilo zakopnúť o skrinku, či o vlastné nohy, k schodom som sa dostala živá a zdravá. Horšie to už bolo zísť dole.

Chytila som sa zábradlia a postupovala schod po schode, keď sa mi šmyklo. Padla som na zadok a z úst mi unikla nadávka. Na to, sa domom rozľahol hurónsky smiech, až ma nadhodilo.

„Sestrička, teda. Edward mal pravdu, ty si poriadne nešikovná.“ Otočila som sa za burácajúcim hlasom bieleho svetla. Nepovedala som nič, nedokázala som rozoznať, komu ten hlas patril. Pribehol ku mne a obrovskou silou ma postavil na nohy, až sa mi zatočila hlava.

„Jasper?“ strelila som na prázdno. Bohužiaľ, vedľa.

Ozval sa ďalší smiech. „Nie, Emmett,“ opravil ma.  Vzal ma do náruče a aj napriek mojim protestom, ma zniesol dole schodmi. Keď ma postavil späť na nohy, ustúpila som.

„To si naozaj nemusel. Nevieš, kde je Edward?“ opýtala som sa nakukla do obývačky. Nikoho som tam však nevidela.

„Prišla tvoja teta, tak ťa na tú chvíľu zveril mne,“ zasmial sa. Ja som zvraštila čelo. Moja teta? Snáď Leonie? Čo tá tu, preboha, chce? Inštinktívne som kráčala k hlavnému vchodu, aj keď ma Emmett držal za ruku a dohováral mi, aby som sa išla naraňajkovať. Zastavila som pri dverách a položila Emmettovi na ústa ruku, aby konečne sklapol. Začula som hlasy.

„To nemôžeš vedieť,“ ozval sa Edward. Zaujímavé. Odkedy si s mojou „tetou“ tyká?

„Ale viem. Peter je na blízku. Musíme ju premeniť na-“

„Nie, to nedovolím,“ skríkol Edward. Kričať som ho ešte nepočula, a preto ma to veľmi prekvapilo. Predo mnou sa vždy javil ako milý chalan. Pritlačila som ucho k dverám, no v tom okamihu ma Emmett schytil okolo pása a viedol do kuchyne.

„Tak to nie, toto ti nedovolím. Brat by ma zabil, ak by to zistil,“ hovoril. Udierala som ho päsťami do hrude, ale viac som tým ubližovala sebe ako jemu. Zdalo sa mi dokonca, že si to vôbec nevšimol. Posadil ma za pult a ja som si nahnevane skrížila ruky na prsiach. Správala som sa ako malé decko, no v tom okamihu mi to neprekážalo. „Tak, čo si dáš na raňajky?“ opýtal sa ma Emmett z druhej strany pultu. Myslím, že otvoril chladničku a začal sa v nej hrabať. V duchu som sa zasmiala, ak si myslel, že to bude také jednoduché.

„Najskôr mi povedz, čo je to tá premena. Už som to počula druhýkrát a naozaj nemám rada, keď predo mnou ľudia niečo taja. Potom ti poviem ja, čo chcem na raňajky.“ Našpúlila som pery a vystrela sa. Emmett sa však and mojím vyjednávaním len zasmial.

„To nemyslíš vážne, však? Ale ja ti to nepoviem, Bella. Pre mňa za mňa, urobím ti niečo sám.“ Ozval sa zvuk, ako keď si rozbijete hlavu o betón, no to iba Emmett pripravoval vajíčka. Popri tom poriadne zanadával. „Dočerta, ako sa tieto veci rozbíjajú?“ chcel vedieť. Bola som prekvapená, že Emmett nikdy nejedol vajíčka, ale využila som to vo svoj prospech.  

Zošuchla som sa zo stoličky a obišla pult. Vzala som dve posledné vajíčka z krabice a pozrela na Emma. „Tak čo, dohodneme sa?“ Na perách som vyčarovala úsmev, no ani to nezabralo. Emmett sa mi otočil chrbtom a znova nazrel do chladničky.

„Nie. Radšej ti spravím cereálie.“ Pred očami mi zamával škatuľou s mliekom a víťazne sa zachechtal. Potom sa prehrabol v skrinke a vytiahol sáčok. „Máš rada škoricové?“ opýtal sa spoly a už ich sypal do misky. Na toto so sa usmiala zase ja. Sadla som si späť na barovú stoličku a schuti sa zasmiala zase ja, keď predo mňa položil plnú misku.

„Emmett, prepáč, ale na škoricu som alergická,“ zahlásila som a posunula misku späť k nemu. Opäť sa ozvalo to prasknutie. Ale tentokrát som si nebola istá, či Emmett rozbil od hnevu aj tie zostávajúce vajíčka alebo misku s cereáliami. Keď však porcelán hlasno zaprotestoval o podlahu, v duchu som sa ešte viac zasmiala. „Dohodneme sa?“ zopakovala som mu svoj návrh. 

„Na čom sa tu vy dvaja dohadujete?“ spoza môjho chrbta sa ozval Edwardov hlas a mne stúpila červeň do líc. Na chrbte som zacítila jeho ruku. Dal mi pusu na líce a pozrel na brata. „Preboha, Emmett. O čo sa to tu pokúšaš? Nakŕmiť polovicu detí v Afrike?“

Skôr presný opak, pomyslela som si a zasmiala sa. „Emmett mal problém s vajíčkami,“ odpovedala som Edwardovi miesto jeho brata. Nepotrebovala som totižto, aby sa dozvedel niečo navyše. Aj keď som si nemohla odpustiť pripomienku: „Ale ako vidíš, vajíčka vyhrali.“

Edward sa zachechtal, Emmett však zaskučal. A na moment by som možno aj odprisahala, že mal slzy na krajíčku. Svalnatý Cullen sa mi však ten úder chystal vrátiť. A to pekne pod pás.

„Edward, ona zase počúvala za dvermi tvoj rozhovor s Leonie.“ Nastalo ticho. Očami som prebodávala Emmettove brucho, no nemusela som byť génius, aby som vedela, že obaja sa pozerajú na mňa.

„Bella,“ začal Edward. Potom sa na okamih zastavil. „Emmett, môžeš odísť?“ precedil nakoniec pomedzi zuby. Prikrčila som sa v obave, že aj na mňa bude Edward kričať, ale potom som si musela pripomenúť, že to on a Leonie predo mnou niečo skrývajú. Takže sa nemám za čo hanbiť. Pozrela som priamo na Edwarda.

„Tak, čo predo mnou s Leonie skrývate?“ prerušila som to ťaživé ticho. Bola som rozhodnutá z Edwarda dostať pravdu, aj keby ma to malo stáť náš vzťah. V duchu som však dúfala, že tak ďaleko to nezájde. 

Dúfam, že vás táto kapitola aspoň trochu pobavila. Lebo pri tej predstave, Emmett v kuchyni, som sa celkom dobre nasmiala. :D

Tak čo, chcete, aby povedal Edward Belle o upíroch alebo jej otcovi Petrovi? 

Píšte komentáre, pretože ja sama ešte nie som rozhodnutá. :)

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Navždy v tvojom objatí - 9. kapitola: