Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Návrat - 4. kapitola

17.08.2010 (07:45) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1323×

Edward

Biológia

Šiel som na hodinu biológie, ktorú mám s Bellou. Snažil som sa, čo najmenej myslieť na jej prekrásnu vôňu, pohyb jej srdca a hlavne som si zakázal myslieť na to, ako by mohla chutiť jej krv. Nemysli na to, nemysli na to, nemysli na to...

Stál som už pri dverách, keď som videl ako Bella padá. Automaticky som ju chytil do náručia, ale neviem či to bol najlepší nápad. Cítil som ako sa mi v ústach tvorí jed a černejú oči. Zadržal som dych a zase si začal opakovať. Nemysli na to, nemysli na to, nemysli na to...

„Prepáč," roztrasene povedala.

Ja som radšej kývol hlavou, nechcel som riskovať, to by som asi ani nezvládol. Pustil som ju a radšej si šiel sadnúť na svoje miesto. Skúšal som u sekretárky si zmeniť hodinu za nejakú inú, ale nepodarilo sa to. Nikde nebolo voľné miesto. Len dúfam, že jej nejako neublížim, ale jej vôňa je taká úchvatná. Edward prestaň! Povedal si si, že jej neublížiš, takže to aj splníš.

Počul som ako sa ku mne približuje. Po pár sekundách si prisadla, ale pred tým som sa nadýchol čerstvého vzduchu. Chcel som sa o nej niečo dozvedieť. Aká je existencia nepredvídateľná. Osoba, ktorej by som si najviac prial počuť myšlienky, tak práve od tej osoby ich nepočujem. Mal som toľko otázok, čo by som jej chcel položiť, ale nemôžem sa jej hneď opýtať. Prepáč, ale neviem ti čítať myšlienky, tak by si mi nemohla porozprávať celý svoj život? Alebo ti mám klásť otázky a ty na ne budeš odpovedať? Tak to by vôbec nebolo absolútne nevhodné a ešte k tomu nenápadné. Už si viem predstaviť ako ma posiela k psychiatrovi, alebo ako predpokladám vie o nás pravdu. Musím to zistiť. Rozhodol som sa, že jej položím otázku o počasí a potom sa nenápadne budem pýtať na jej život.

„Ahoj," pozdravil som ju.

Počul som ako sa jej srdce trošku zrýchlilo. Nad tým som sa usmial.

„Ahoj," povedala a usmiala sa na mňa.

Pán Banner začal rozdávať laboratórne práce. Keď ich rozdal povedal, že máme začať.

„Začnem. Dúfam, že ti to nevadí," povedala.

„Nie, pravdaže. Môžeš začať," prekvapene som odpovedal.

Ešte som nestretol človeka, ktorý sa nás nebojí. Začínam si myslieť, že nemá žiaden pud sebazáchovy.

Pritiahla si k sebe mikroskop, urobila všetko potrebné a pozrela sa doň.

„Profáza," povedala po pár sekundách.

„Chceš sa pozrieť?" spýtala sa.

Ja som len prikývol a už som sa naťahoval po mikroskop. Naša pokožka sa na pár sekúnd o seba obtrela. Cítil som to teplo jej tela, jej jemnú až zamatovú pokožku. Pozrel som sa na ňu. Videl som ako ma zatvorené oči a usmieva sa. Vyzeralo to, ako keby si užívala náš dotyk. Určite sa mi to len zdá. Musel jej pripadať odpudzujúci. Nad čím zase rozmýšľam. Prečo ma to vôbec zaujíma? Malo by mi to byť jedno. Chcel som sa o nej dozvedieť, čo najviac.

Pozrel som sa do mikroskopu. Mala pravdu.

„Profáza," povedal som.

„Hovorila som ti," povedala a zazubila sa na mňa.

Bola taká rozkošná.

Usmial som sa a vymenil sklíčka. Pozrel som sa do mikroskopu.

„Anafáza," povedal som, keď som to zapisoval do druhého riadku.

„Môžem?" opýtala sa.

Posunul som k nej mikroskop. Naozaj si myslí, že to mám zle? Vŕtalo mi hlavou. Keby vedela, že som upír, tak by mi verila, alebo by sa schválne pozrela či mám pravdu?

„Anafáza," zamumlala.

„Sklíčko tri?" opýtala sa bez toho, aby odvrátila zrak do mikroskopu.

Vymenila sklíčka a pozrela sa doň.

„Interfáza," poznamenala.

Zapísala to na papier, ale čo ma zarazilo bolo to písmo. Podobalo sa tomu môjmu. Bolo to naozaj zvláštne.

Započúval som sa do myšlienok ostatných. Boli sme hotoví ako prví. Niektorý ešte neboli ani v polovici. Pán Banner sa zastavil u nášho stolu a pozrel sa na naše odpovede.

„Edward, mal si dať šancu aj Isabelle," rozčúlene povedal.

„Bella v skutočnosti identifikovala tri z piatich," povedal som.

Pán Banner sa na ňu prekvapene pozrel.

„Už ste túto laboratórnu prácu robili?"

„Áno."

Prekvapila ho jej odpoveď, lebo dnešnú laboratórnu úlohu vybral z neskorších vyučovacích hodín.

„Bola ste v Phoenixu v pokročilom programe?" zvedavo sa opýtal.

„Áno."

Tak v tom jedinom ma neprekvapila.

Pán Banner potom nič nehovoril, len sa odišiel pozrieť na ostatných.

Snažil som sa nakloniť a nadýchnuť čerstvého vzduchu pri otvorenom okne, aby som jej mohol položiť pár otázok. Urobil som tak. Nadýchol som sa a cítil som ako sa mi do pľúc dostáva vzduch. Nastal čas na otázky.

„Ako sa ti tu páči? Asi nie si zvyknutá na takéto počasie, keď pochádzaš s Phoenixu."

Lepšiu otázku som asi ani nemohol vymyslieť.

„To máš pravdu, ale mne sa tu páči," zasnene povedala.

„To preto si sa tu presťahovala?"

„Nie."

Ona mi to snáď robí naschvál. Prečo nemôže povedať niečo konkrétnejšie?

„Môžem sa opýtať, prečo si tu prišla bývať?"

„Nie," povedala, ale mykalo jej kútikmi úst.

Ona sa chce so mnou hrať? Tak dobre. To môžem aj ja. No, ale nič ma nenapadá. Skúsim to radšej starou metódou.

Zadíval som sa jej do očí, snažiac sa napodobniť Alicine psie očká.

„Nepovieš mi to?" sladko som sa spýtal.

„Od mamini som sa presťahovala, lebo som chcela, aby mohla cestovať so svojím manželom, Philom. On hraje profesionálne futbal, tak veľa cestuje. Keď sa chceš opýtať či ho nepoznáš, tak ťa musím sklamať. Nie, nepoznáš. On nehraje veľmi dobre, iba v druhej lige."

Ona sem prišla iba preto, aby jej matka bola šťastná? A ako vedela, čo sa chcem opýtať? Už tomu vôbec nerozumiem. Čím ďalej, tým viac chcem vedieť, kto je.

Pozrela sa mi do očí. Začal som sa v nich topiť. Videl som v nich niečo, čo som nevedel pomenovať. Cítil som to napätie medzi nami. Mal som chuť sa k nej priblížiť bližšie, ale bál som sa toho, že jej ublížim.

Zrazu som začul myšlienky Mikea. Za tie myšlienky by som ho najradšej zabil. Tie jeho oplzlosti, v ktorých mala hlavnú úlohu moja Bella. Zatínal som zuby a už som chcel ísť k nemu a aspoň jednu mu vraziť, ale mal šťastie.

Počul som ako zazvonilo.

Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Návrat - 4. kapitola: