Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 8. kapitola

30.01.2012 (20:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 78× • zobrazeno 10719×

Edward:

Celá rodina do mňa v myšlienkach rýpala, aby som sa aspoň snažil Bellu spoznať. Už keď si ju mám vziať a mať s ňou aj sex, tak by som si k nej mal vytvoriť nejaký vzťah. Ja som ju ale nechcel spoznať a ani ju mať rád. Všetci ju zbožňovali. Boli z nej namäkko. Ešte aj v tej hlúpej škole. Netvrdím, že nie je krásna.

Má tie najhlbšie oči aké som kedy videl. Má zvláštne kúzlo, ale čo to trepem. Je obyčajný človek a ešte k tomu strašne nešikovný. Rozraziť si nos na dverách, to chce umeleckú dušu. Mal som čo robiť, aby som sa udržal. Voňala dokonalo. Zvládol som to a bol som tým pádom bližšie k nej.

Začal sa hokej a moji súrodenci ju sprisahanecky poslali ku mne. Pustil som ju sadnúť, veď na tom nie je nič divné. Zložil som sa hneď ku kreslu, lebo zápas už začal. Chcel som im dokázať, že nemám problém byť v jej blízkosti, a tak som sa chrbtom oprel o jej nohy. Bolo to celkom príjemné. Bola vážne teplá a mäkká.

V tretej minúte sme hneď skórovali. Emmett zreval na celý dom a aj ten človek za mnou nadšene vypískol. Zaklonil som hlavu a keď sa mi pozrela do očí, rýchlo sa stiahla. Musím priznať, že sa mi celkom páčilo, aký ma predo mnou rešpekt. Veď má aj prečo.

Z tej svadby som bol dosť mimo. Bál som sa toho. Hlavne som sa bál toho, čo má prísť potom. So ženou som ešte nebol a nieto s človekom. Neviem, ako zareagujem. Nechcem jej ublížiť a keď si predstavím, že by som sa s ňou mal milovať... Otočil som sa trocha bokom, aby som na ňu videl. Uprene sledovala televíziu. Prechádzal som pohľadom po jej tvári. Sedel som blízko, a tak som si ju mohol prezrieť do najmenšieho detailu.

Bola naozaj pekná. Mala jemné črty tváre a pôsobila tak nevinne a zároveň vzrušujúco. Celkom chápem, že je pre chalanov v škole takým lákadlom. Má aj peknú postavu, plné prsia. Čo sa týka výzoru, Aro ma vážne vkus.

Vycítila, že sa na ňu dívam a pozrela sa mi do očí. To sa nestávalo často a ja som nehodlal pohľad sklopiť. Ona predsa uhne prvá, no neuhla. Dívala sa mi do očí a ja som do najmenšieho detailu preskúmaval jej dúhovku.

Nevydržal som to a uhol prvý. Donútila ma uhnúť pohľadom a to ma celkom vydesilo. Znova som sa na ňu pozrel, no ona sa už zas dívala na televíziu. hrýzla si spodnú peru. Všimol som si, že to robí dosť často, keď je nesvoja. Je čitateľná ako otvorená kniha. Keď si žmolí kúsok odevu, hanbí sa. Keď sa bojí, že na ňu bude niekto kričať, dá ruky za chrbát a sklopí pohľad. Hľadel som na ňu a snažil som sa byť nenápadný, no niekto ma prekukol. Jasperova myseľ ma oslovila a ja som sa k nemu automaticky otočil.

„A že ťa vôbec nezaujíma...“ pomyslel si. Obdaril som ho nahnevaným pohľadom. „Budeš si ju brať. Je dobré, že sa ti páči.“ Doslova sa rehotal, ignorant jeden. Nahnevane som sa postavil. Bella sa zas zľakla. Vybehol som do izby a buchol za sebou dverami. Už ma ten hokej ani nezaujímal.

Na mojej pohovke boli zas rozťahané časopisy, tak som si ľahol krížom cez posteľ, tvárou do prikrývky. Nadýchol som sa a zatočila sa mi hlava. Jej vôňou bolo nasiaknuté hádam úplne všetko. Príšerne ma to vytáčalo. Najviac ma na tom štvalo, že sa mi tá vôňa naozaj páči a keď odídem na pár dní z domu, potom sa na ňu teším.

„Dočerta,“ zasyčal som a udrel päsťou do postele. Vôňa sa okolo mňa zvírila o to intenzívnejšie. Okrem Jaspera nikto nevedel, prečo som nahnevane odišiel. Zostal som ležať v tej voňavej posteli a rezignovane vdychoval tú vôňu.

Spod vankúša trčalo niečo červené. Chytil som lem tej látky a vytiahol svoj dres, úplne presiaknutý jej arómou. Ako nejaký úchylný feťák som si ho zložil pod tvár a zavrel oči. Zostal som bez pohybu, až do konca zápasu. Potom som všetko vrátil na svoje miesto. Vbehol som do šatníka a hodil si do malej tašky pár vecí. Kašlem na to. Je čas sa trocha odreagovať. Zbehol som po schodoch. Esme sa mi postavila do cesty.

„Kam zas ideš?“ opýtala sa trocha zaskočene.

„O pár dní som späť,“ povedal som nevrlo.

„Edward!“ napomenula ma. Pozrel som z chodby na kreslo, kde pomaly ta hnedovláska zaspávala a otriasol sa.

„Potrebujem sa prevetrať,“ zasyčal som. Nechápal som, kde sa vo mne berie toľko jedu. Vytáčalo ma všetko, čo sa jej týkalo a ja som sa v sebe nevyznal. Bol to vzdor, že si ju musím zobrať alebo niečo iné? Nepočkal som ani na to, aby sa so mnou rozlúčil Carlisle.

Naskočil som do auta a namieril si to rovno na Aljašku. Kde inde sa dá dobre zabaviť než na Aljaške. Už v aute som si plánoval, čo urobím. Tanya bude určite rada, ak sa jej povenujem a ak nie ona, tak sa určite poteší niektorá iná. Chcem sa aj pozhovárať s Eleazarom. To on Bellu označil za nesmierne nadanú. Možno mi bude vedieť povedať viac.

Keď som konečne dorazil na miesto, bola u nich doma poriadna party. Nemám podobné oslavy rád a chvíľu som uvažoval, že zdúchnem, no prišiel som sa zabaviť. Keď som sa objavil vo dverách, Tanya ku mne rýchlo pribehla a skočila mi okolo krku.

„Prečo si nezavolal, že sa zastavíš?“ Behom chvíle bola pri mne aj Irina a Kate. Zvítali sme sa. Carmen s Eleazarom prišli po chvíli. Hrala hlasnejšia hudba. Bolo tu pár upírov, ktorých som nepoznal, ale väčšina boli naši spoločný známi.

„Edward, som rád, že od vás aspoň niekto prišiel. Keď som volal Carlislovi, povedal, že nemôže. Pracovná vyťaženosť a Esme zas nechcela prísť, lebo má vraj na starosti človeka.“ Eleazear sa rozosmial, no keď sa mi pozrel do tváre zvážnel.

„Keď som sa na ňu bol pozrieť, vážne som netušil, že ju Aro dá tebe. Všetkých to dosť prekvapilo,“ povedal trocha rozpačito.

„To teda áno. Nemôžu ti predsa hodiť na krk človeka,“ prskla Tanya. Najradšej by sa mi hodila na krk sama a to bol aj dôvod, prečo som tu.

„Aro na nás dosť tlačí a dal nám naozaj málo času.“ Hlavne som už chcel ukončiť túto debatu, vzbudzovalo to pozornosť a je dobré, keď o tom vie čo najmenej upírov. Eleazar chápavo prikývol.

„Zajtra sa pozhovárame,“ šepol mi a ja som sa nechal Tanyou stiahnuť na parket. Trocha sme sa vybláznili. Ozvali sa tóny pomalej hudby a Tanya sa mi zasekla na krk. Opatrne sme sa presunuli k východu a ja som ju vytiahol von, na terasu. Tanya bola šťastím bez seba, že sa k nej správam tak milo. Bola to nádherná žena, ale nejako tam chýbala tá chémia, ktorá by mala medzi nami vyvolať iskrenie. Ja čakám, že sa mi pri bozku podlomia nohy. Som asi vážne príliš staromódny.

„Musíš si ju brať?“ opýtala sa z ničoho-nič.

„Zabijú jej rodinu a aj my budeme v nemilosti. Vezmem si ju, ale pochybujem, že by som s ňou dokázal spať. Ak by som sa aj o to pokúsil, najskôr by to nedopadlo dobre. To dievča je vlastne odsúdené na smrť. Ak prežije noc so mnou, tak určite neprežije pôrod,“ vzdychol som s a potom som zostal vyvalene civieť na Tanyu. Jej  myseľ ma šokovala. Bola by za, aby som ju zabil. Previnilo sklopila pohľad, lebo jej bolo jasné, že viem na čo myslí.

„Vieš, jej rodina by bola v bezpečí. Aro by potom nemal dôvod ich zabiť a ty a tvoja rodina by ste z toho boli von. Ľudia predsa umierajú denne, no nie? Ak by si ju zabil a povedal, že umrela pri tom, tak by ti vlastne nemohol nič vyčítať, lebo s tým musel trocha rátať.“ Nevinne sa usmiala.

„Tanya, ľudí nezabíjame a moja rodina si ju obľúbila. Majú ju radi,“ šepol som.

„A keby si povedal, že umrela a...“

„Ara predsa neoklameš,“ prerušil som ju. Povzdychla si a oprela sa o moju hruď. Zodvihla hlavu a bola tak blízko, že stačilo prekonať pár centimetrov. Nahol som sa a ona privrela oči. Opatrne som sa pritisol k jej perám. Jej myseľ bola šťastím bez seba. Dosť ma to rozptyľovalo. Vedel som dopredu každý jej pohyb, lebo nechcela nič pokaziť.

Tanya ma dnes plánovala zviesť a ja som plánoval nechať sa zviesť. Bozky začala prehlbovať a ja som sa poddával. Pohladil som ju po boku a zhlboka sa nadýchol. Niečo mi chýbalo. Niečo som potreboval. Privrel som oči a pod viečkami som videl tie hnedé a hlboké oči. Snažil som sa v mysli zhmotniť jej vôňu. Tanya mi prebehla rukou po hrudi a ja som zavrčal. Zasmiala sa.

„Poďme do izby,“ šepla mi do ucha. Než som sa spamätal, ťahala ma k bočným schodom. Kate sme stretli pod schodiskom. Nepáčilo sa jej to, no mlčala. Tanya za nami zabuchla dvere a prevzala iniciatívu, ktorej som ja veľmi nebol schopný. Pritisla sa mi na pery a nedočkavo mi začala sťahovať košeľu.

Ona sa v hlave modlila, aby nás nič nevyrušilo a ja som sa v duchu modlil, aby mi hádam zazvonil mobil. Tanya ma na seba stiahla do postele. Skĺzol som na jej krk a ochutnával jej pokožku. Vzrušovala ma, ale nie dosť. Odtiahol som sa od nej a pozrel jej do očí.

„To nemôžem. Budem sa ženiť. Nie je to voči tebe fér,“ šepol som. Tanya ma sklamane chytila okolo krku a pritiahla k sebe.

„Edward, mne to nevadí. Viem, že si ju musíš vziať, ale sám si hovoril, že sa najskôr nebudete môcť milovať. Ak sa ti to podarí, tak pôrod nemá šancu prežiť a budeš potrebovať niekoho, kto ti pomôže starať o dieťa a ja ti chcem pomôcť. Nie som malicherná a určite nebudem žiarliť na nejakého hlúpeho človeka. No tak,“ šepla a zas sa pritisla k mojim perám. Ja som na ňu jemne zatlačil.

„Nemôžem ti to urobiť,“ povedal som a postavil sa k posteli. Tanya sa namosúrene posadila.

„Edward, si nemožne staromódny. Ja si na teba počkám. Viem, že ti nie som ľahostajná,“ hovorila s neskrývanou istotou. Pravdou bolo, že mi bola dosť ľahostajná, ale nesmierne ma chcela. Necítil som k nej nič viac, než trocha toho vzrušenia z jej krásy a tela. Vyšiel som z izby a vrátil sa medzi hostí. Sadol som si k Eleazarovi, ktorý náš rozhovor s Tanyou počul. Snažil sa byť aj v myšlienkach diskrétny.

Na druhý deň sme si konečne pohovorili. Bella je podľa jeho slov nepredstaviteľne nadaná a jej dar nespočíva len v tom, že sa jej psychické dary iných upírov nedotknú už teraz, keď je človekom. Elezear si myslí, že to bude vedieť neskôr ovládať a jej schopnosť sa rozšíri a poriadne zosilnie. Už chápem, prečo ju Aro tak veľmi chce. Potrebuje ochranný štít. Môj dar je tiež dosť silný a Aro ma vždy chcel mať v garde.

Ak by som s Bellou splodil dieťa a zdedilo by naše schopnosti a zároveň by sme premenili aj Bellu, bol by to pre slabnúcu gardu obrovský prínos. V Rakúsku sa pozdvihla vlna odporu voči našim talianskym vládcom, ale bola potlačená. Upíri si uvedomujú, že garda slabne, a preto musí Aro gardu omladiť. Hľadá talenty a zaväzuje si ich vernosťou pre svoje vojsko. Vydiera ich. Je to politika. Tá vládne aj naším svetom. Je dôležité si udržať moc. Kto má moc, ten vládne. Kto vládne je všemocný.

Na Aljaške som strávil ďalšie tri týždne, ale teraz som sa už Esme poctivo hlásil. Odišiel som zas ako nejaký hulvát. Zaujímalo ma aj to, ako sa má náš človek, ale neopýtal som sa. Od Tanye som radšej bočil, aj keď som sa ešte niekoľkokrát nechal zlákať jej perami. Vysvetlila si to tak, že možno neskôr budem jej. Mne vyhovovalo mať zadné vrátka, a tak som to tak nechal.

Bol čas vrátiť sa domov. Chcel som rodinu prekvapiť a trochu si ich aj udobriť za svoje správanie. Po ceste som sa zastavil v luxusnejších obchodoch, kúpiť nejaké maličkosti. Neznášam nákupy, ale je nutné sa prekonať. Nakúpiť pre mojich bratov a otca nebolo ťažké. Carlislovi som kúpil najnovší výtlačok Vadémekum Pediatra a bratom blu-ray CD hry, to najakčnejšie čo mali a Emmettovi samozrejme aj akčnú figúrku a škrabošku hlavného hrdinu.

Odtiaľ som si to namieril priamo do Tiffanyho. Šperky sú vždy naj. Svojej matke som vzal zlaté srdiečko s diamantmi na retiazke. Pre Rose a Alice som vzal diamantové náramky. Predavačka mi to šla zabaliť a bola nadšená, že urobila skvelý obchod, z ktorého bude mať províziu. Pohľad mi padol na zásnubné prstene. Predavačka si všimla, že ma zaujali.

„Ukážem vám niektorý?“ opýtala sa a ja som prikývol. Je síce pravda, že ak by som povedal Alice, tak by nejaký kúpila, ale keď som už tu.

„Ukážte mi ten tretí,“ povedal som pokojne a predavačka išla do mdlôb. Nepozeral som na cenu, len sa mi páčil. Z jej mysle som pochopil, že je naozaj drahý. Kameň brúsil ich najlepší brúsič a mal aj pekných pár karátov. Vybrala ho zo zabezpečenej vitríny a podala mi ho. Pozrel som si kameň a aj pre moje oko bol bezchybný.

„Vezmem si ho.“ Vybral som kartu a podal jej ju. Pozrela si meno na kreditke a potom sa žiarivo usmiala.

„Manžel alebo brat pani Alice?“ opýtala sa. No jasné. Kto by nepoznal našu Alice. Hlavne, keď ide o šperky, topánky a luxusné kabelky.

„Brat...“ šepol som.

7. kapitola - 9. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 8. kapitola: