Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » My to zvládneme, Renesmee! - 8. kapitola

13.05.2012 (20:30) • van • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1849×

„Nehnevajte sa, ale je to snáď moja vec, či čakám bábo, alebo nie!" povedala moja mama rozhorčeným hlasom.

Jednu chvíľu mi pripomenula Alice, ako sa v jednom obchode hádala s predavačkou. Moja najlepšia kamarátka, ktorá ťa zradila, Bella, nezabúdaj. Ale stále bola pri mne, keď som ju potrebovala. Problém je ale v tom, že ťa oklamala, ale to musel byť omyl, veď stále bola pri mne, keď som ju potrebovala. Mala by som jej zavolať a ospravedlniť sa. Nie, v žiadnom prípade, Bella! Mohla by si na tom skončiť ešte horšie, ako teraz. Bola by zo mňa úplná troska. A takto sa hádali moje dve ja. Jedno bolo za to, aby som Alice zavolala a ospravedlnila sa jej a druhé, že ma zradila, ako aj jej brat. Až starostlivý hlas predavača ma vytrhol z premýšľania.

„Slečna, ste v poriadku? Stalo sa vám niečo?" opýtal sa ma. Až vtedy som si uvedomila, že plačem.

„Ja... Nie, no nič sa nestalo, len mi často slzia oči!" vyhŕkla som zo seba rýchlo prvú výhovorku, ktorá ma napadla.

„Ste si istá, že vám nič nie je?"

„Som si istá," povedala som mu a pridala k tomu ešte aj úsmev, čo ma stálo veľa námahy.

„Tak dobre..." rozhodol nakoniec. Iba som sa usmiala. Si hlúpa, Bella. Ako si mohla dovoliť myslieť na nich, čo ti preskočilo?! Ako to teraz vysvetlíš Renée, no?! Som úplne stratená.

„Bella, vnímaš?" Mávala mi mama pred hlavou jej rukou. Myslela som si, že mi strelí. Vtedy by som sa možno spamätala. To všetko je smiešne. Nikdy som si nemyslela, že obyčajný človek môže tak milovať.

„Och, prepáč, zamyslela som sa."

„Tak nič, teraz pôjdeme do obchodov, dobre?" Prikývla som. Nech ma Boh ochraňuje, lebo ak Renée začne nakupovať, tak je schopná vykúpiť celý obchod. Ale aspoň zabudnem. Dúfam. Po dvoch hodinách som skončila s ôsmimi tričkami a dvomi džínsami a taktiež s jednými kraťasmi. Potom sme sa išli konečne najesť do reštaurácie. Ihneď k nám prišiel čašník.

„Dobrý deň, prajete si?"

„Dobrý deň, ja by som chcela granatiersky pochod a pomarančový džús a čo ty, Bella?" opýtala sa ma Renée.

„Ja by som si dala cestoviny a tiež pomarančový džús," povedala som.

„Hneď to bude." A odišiel. Nechcela som, aby išiel preč, lebo teraz budem musieť mamke odpovedať na jej otázky, a to ja nechcem. Začínam byť rozmaznaná, to všetko zapríčinil... Bella! okríkla som sa v duchu.

„Prečo si vtedy plakala?" opýtala sa ma mamka. Nechcela som jej odpovedať. Ešte som to nikdy nepovedala nahlas, ani keď som si to prehrávala asi desaťkrát v hlave za deň. Videla, že jej neodpoviem, tak sa ma opýtala: „Má to niečo spoločné s Cullenovcami? Iba prikývni, ak áno," povedala mi a ja som teda prikývla.

Nechcela som, aby to zo mňa tak pomaly vychádzalo, chcela som to mať už za sebou, tak som jej to pomaly začala rozprávať. Keď som toto všetko rozprávala, tak som si ani neuvedomila, že plačem, ale to si nejako v poslednom čase nevšímam. Moje uslzené oko si všimlo, aj ako ma Renée drží za ruku.

„A to je všetko," dokončila som svoje dlhé rozprávanie. Asi som bola veľmi naivná, keď som si myslela, že mi odľahne. Stále mi bolo rovnako mizerne, ba možno aj horšie. Čašník nám doniesol jedlo a pitie, a samozrejme, aj účet. Tak sme sa do toho pustili. Mne to nejako nechutilo. Podľa mňa to bolo príšerné. Chutilo to ako prach, alebo blato. Odporné! Žalúdok sa mi začal čudne skrúcať, a tak som začala zhlboka dýchať. V duchu som sa modlila, aby som sa nepovracala. Mamka si to všimla, tak sme rýchlo odišli. Asi o desať minút sme boli doma. Ja som ihneď bežala na záchod.

„Už si v poriadku?" opýtala sa ma mamka, keď som sa lúčila so záchodovou misou.

„Áno."

„Tak si ho urob," povedala a hodila po mne tehotenský test. Tak som si ho teda urobila. Nechápala som, na čo je to dobré, ale nech je ako chce. Bol čas, aby som sa dozvedela, že nie som tehotná, aj keď by som veľmi rada bola. Mala by som na nich aspoň akú-takú spomienku, a to v podaní toho najkrajšieho stvorenia pod slnkom. To, čo som videla ma zarazilo až tak, že som asi minútu stála bez pohybu ako stĺp. Podľa toho, čo som tam videla, som mala byť tehotná. Celá šťastná som si nevšimla, že pištím, keď zrazu pribehla Renée a opýtala sa ma, čo sa deje.

„No... Budeš babkou! A ja matkou! To je super!" povedala som jej a ona ma ihneď objala. Bola som celá šťastná. Budem mať bábo, ešte stále som to nechápala, ale určite to bude to pekné dievčatko z môjho sna. Pri tej predstave ma striaslo, ale chápala som, že to bolo niečo ako vízia, ktorá ma varovala, čo sa stane, ak pôjdem za Cullenovcami.

„Ja som ti to hovorila." Tomu som sa zasmiala.

„Choď si ľahnúť, dnešok ťa musel vyčerpať," povedala mi a ja som prikývla. Popriala mi dobrú noc a povedala, že sa teší so mnou. Ja som išla ešte do sprchy a umyť si zuby, potom, hneď do postele. Až vtedy som si uvedomila malý, no väčší háčik. Väčší, nie to bol obrovský problém! Veď...

Dúfam, že sa vám kapitolka páčila. Chcela by som sa vám poďakovať za komentáre. V ďalšej kapitole bude pohľad niekoho z Cullenovcov (Edwarda alebo Alice). Je na vás, či budete chcieť pohľad Alice alebo Edwarda. :D Dúfam, že vás kapitola nesklamala a vy zanecháte komentárik, alebo len jedného smajla, za čo vám budem vďačná. :) A poprosím vás, aby ste napísali do komentárov, čí chcete pohľad, ďakujem, Van. :D

Autor: van (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek My to zvládneme, Renesmee! - 8. kapitola: