Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » My to zvládneme, Renesmee! - 7. kapitola

29.04.2012 (14:15) • van • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1737×

Uvedomila som si, že od televízie v tak nekresťanskú hodinu človek nemôže nič čakať. Tak som sa rozhodla pozrieť, čo tu všetko mama má. Určite som nechcela pozerať žiadnu romantiku, to by som sa asi zrútila. Samozrejme psychicky. Mama je trochu divná. Viem, že keď je názov na DVD označený červenou, je to jednoznačne romantika. Po dlhom pátraní som si vybrala čierny názov, na ktorom bolo napísané Saw 7. Tak tento názov je naozaj divný. Nevedela som, čo znamená čierna, ale určite lepšie ako červená. Bola som hladná, tak som si išla urobiť raňajky. Väčšinou si "robím" cereálie, ale mala som chuť na chlieb vo vajíčku.

„Dobré ránko," pozdravila ma Renée. Ja som skočila dva metre vysoko, ako som sa vyľakala.

„Bré ráno! Ty si ma ale vyľakala! Ideš so mnou pozerať film?" opýtala som sa jej.

„Ak sa podelíš so svojimi raňajkami?" opýtala sa ma, ale skôr to bola rečnícka otázka. Ja som sa zasmiala, ale prikývla. Tak sme išli pozerať film.

„A čo je to za film?" opýtala sa ma Renée, keď som vypínala titulky.

„Malo to divný názov, ale nechaj sa prekvapiť," povedala som jej.

„Dobre. A akej farby bol názov napísaný?"

„Renée!"

„Ja som tvoja mama, nie sestra alebo kamarátka! Tak si dávaj pozor na jazyk!" Ona na ma kričala! Po prvý raz v mojom živote. No, možne nie prvý, ale aj tak.

„Prepáč, tak poďme pozerať," ospravedlnila som sa jej. Usmiala sa na mňa a prikývla.

„Ja sa ti neospravedlním, lebo viem, že som mala pravdu, ale naozaj, Bella, mala by si si uvedomovať, čo rozprávaš. Viem, niečo sa u Cullenovcov stalo," začala a ja som sa na ňu pozerala ako na zjavenie, „nie som hlúpa, Bella! Ak ti niečo urobili, tak to neznamená, že sa kvôli tomu zmeníš." A takto ukončila svoj prejav Renée, vlastne mama.

Asi štvrť filmu som nepozerala, lebo som sa zamýšľala nad maminými slovami. Možno má pravdu, ale zaujímalo ma, čo by robila na mojom mieste, keby ju Phil podviedol. Osobne som rada, že som na tom tak ako som. Ešte si pamätám, aká bola zo mňa troska, keď ma opustil. Záležalo mu vtedy na mne? Kedy sa to všetko zmenilo? Odkedy trvá jeho vzťah? Toľko otázok a žiadna odpoveď.

Pri mojich myšlienkach som jedla aj raňajky. Rozhodla som sa nakoniec, že aspoň na chvíľu vypnem a budem pozerať film. Už teraz to ľutujem. Nikdy si už nevyberiem film s čiernym nadpisom, čo znamená v preklade: Pozor, horor! Žalúdok sa mi nebezpečne skrúcal, tak som rýchle bežala k svojej novej kamarátke. Mama čoskoro vybehla za mnou v poriadnom šoku. Kým som sa už lúčila so záchodovou, dodávam záchodovou, misou, tak moja mama sa pomaly dostávala zo šoku. A po šoku nasleduje, oh nie, len to nie!

„Bella, si v poriadku?! Nejdeme do nemocnice, čo je s tebou? Prečo si ticho?! Isabella, odpovedaj!" kričala na mňa celá hysterická mama. Už vám určite muselo dopnúť, čo je po šoku... Hystéria!

„Pokoj, mami, neodpovedala som ti, lebo som sa k slovu nedostala," povedala som jej a významne som sa na ňu pozrela, ihneď sklopila zrak a ja som ďalej pokračovala, „a áno, som v poriadku, nemusíš sa báť a nemusíme ísť do nemocnice, zvraciam často, takže netreba."

„Čo znamená slovko často?"

„Skoro každý deň?" Chcela som jej to oznámiť, no nakoniec z toho vznikla otázka.

„To sa má pýtaš, alebo odpovedáš."

„No... Odpovedám."

„Vyčisti si zuby a pôjdeme sa porozprávať, dobre?" opýtala som sa. Hoci som nechápala, prečo chce so mnou rozprávať, lebo inokedy, keby som vracala, tak som musela ísť do postele, ale prikývla som. Mama sa usmiala a išla do obývačky. Ja som si rýchlo vyčistila zuby a urobila zo seba aspoň akého-takého človeka a išla som dole k mame.

„Po tvojej a Edwardovej svadbe ste išli na svadobnú cestu, však?" opýtala sa ma. Pri Edwardovom mene som sa nepatrne mykla, no našťastie si to nevšimla. Na jej otázku som prikývla, ale nechápala som princíp.

„No a vy ste... no veď vieš," povedala nervózna mama.

„Prepáč, mami, ale nie, nechápem," povedala som a mama sa začervenala.

„No... Veď to, čo sa robí na svadobnej ceste," povedala mama celá v rozpakoch a ešte viac červená. Vtedy mi to doplo a bolo mi to aj trápne, ale prikývla som. Renée si viditeľne oddýchla.

„A ja som si myslela, či nie si náhodou tehotná!" Vyhŕkla to zo seba ako raketa. Zatiaľ čo ja som na ňu pozerala ako na mimozemšťana.

„To sa ma pýtala aj tá pani a nie, nie som, som len, vlastne bola som, vo veľkom strese," vysvetlila som jej.

„A už si si robila tehotenský test?" Čo majú ľudia s tým, že keď je človek sem-tam pri záchodovej mise, čo dodávam, že je odporné, si hneď myslia, že som tehotná. Pri tom je to aj smiešne, veď upír dieťa mať nemôže.

„Tak robila si si ho?" opýtala sa ma celá nedočkavá. Iba som zavrtela hlavou, že nie. Šťastím jej zažiarili oči. To bude zlé.

„Mám nápad," začala Renée, ja som vedela, že to bude zlé, „pôjdeme ti kúpiť tehotenský test a ako dve kamarátky a nie ako matka a dcéra si urobíme babský deň." Oh, nie! Čo som komu urobila? 

„Babský deň znamená nakupovanie, manikúra, pedikúra a pozeranie nejakého filmu s popcornom a kolou, však?" opýtala som jej pre istotu, aby som mala vo veci jasno, no ona na mňa pozrela ako na vraha. Moje dnešné prirovnania sú hrozné, no čo už.

„Ty si zabudla?"

„Samozrejme, že nie, len sa ubezpečujem."

„Áno, len je tam malá zmena, pred filmom si urobíš tehotenský test, tak sa bež vyspať, aby si nebola unavená a nehovorila mi, ako ťa bolia nohy," sťažovala sa na mňa mama. Čo ja ale za to môžem, že ona ma ťahá po všetkých obchodoch a mňa potom bolia nohy? Asi videla môj "strach" v očiach a rýchlo dodala:

„Výnimočne budem k tebe milá, keďže čakáš bábo."

 „Dobre, tak ja idem, ale na tvojom mieste by som si nebola istá, že čakám bábo," povedala som jej a ona sa na mne len zasmiala a pokrútila hlavou. Kebyže len vedela, kto v skutočnosti Cullenovci sú, tak by túto teória ihneď zavrhla. Hoci som si nechcela priznať, bola som dosť uťahaná. A to malo za dôsledok to, že keď som zaľahla, tak som ihneď zaspala. Našťastie sa mi nič nesnívalo, aspoň myslím.

♣♣♣  

„Bella, zlato, vstávaj!" budila ma mama. Niečo som zašomrala, ale nevstala som.

„Bella, vstávaj ihneď, inak na teba vylejem studenú vodu!" vyhrážala sa mi Renée.

„To by si neurobila, veď bábo by mohlo dostať infarkt spolu so mnou," povedala som jej.

„Takže aj ty veríš, že čakáš bábätko?" pýtala sa ma s nádejou v hlase. Ja som sa iba zasmiala a zavrtela, že nie. Ak si myslí, že budem mať bábätko, tak na mňa žiadnu vodu nevyleje.

„Ale..."

„Žiadne ale! Keď už si ma zobudila tak skoro ráno, tak ja sa idem naraňajkovať a pripraviť sa, aby sme mohli ísť na nákupy a potom mať babský večer!"

„Vieš, už je jedna," povedala mi mama.

„Prosím? Jedna, to naozaj!" opýtala som sa zarazene. Ona sa iba usmiala a prikývla.

„Obed je v kuchyni," povedala a odišla. Ja som ešte zarazene sedela na posteli. Nechcelo sa mi uveriť, že je toľko hodín, keď som sa však pozrela na hodiny, tak bolo niečo po jednej. Rýchlo v pyžame som zišla do kuchyne.

„Koľko chceš zemiakov?" opýtala sa ma milo mamka.

„Ďakujem, ale dám prednosť raňajkám, potom môžeme skočiť do reštaurácie, čo povieš?" opýtala som sa jej, dúfajúc, že bude súhlasiť.

„Tak teda dobre, no rýchlo, vieš, koľko toho musíme stihnúť?"

„Neviem a popravde si to ani nechcem predstaviť, lebo mi to naháňa strach," povedala som jej a obe sme sa zasmiali. Keď som sa naraňajkovala, tak som sa šla pripraviť. Po rannej hygiene som si vybrala šaty a bola som pripravená.

„No konečne! Wow, pristane ti to," pochválila mi mama oblečenie. Poďakovala som jej a očervenela som. Nastúpili sme do maminho auta a vyrazili sme do pekla (aspoň pre mňa, u mamky to neplatí).

„A ešte si musím niečo overiť, ako ma budeš volať, keď budeš niečo chcieť?" opýtala sa ma mamka. Hoci to tak nevyzeralo, bola háklivá, čo sa týka jej veku a myslela si, že keď ju budem volať Renée, tak ľudia si budú myslieť, že sme kamarátky. Keď som bola menšia, tak som ju mala volať sestra alebo znova Renée. A ešte doma na mňa kričala, že nie moja kamarátka a ani sestra. Cs!

„Mamka v kríze stredného veku!" povedala som jej a zasmiala sa vlastnému vtipu. Už som skoro ako Emm. Ktovie, čo robí? Myslí na mňa? Chýbam mu tak, ako on mne, alebo je na tom rovnako ako tá zmija a on? Veľmi mi chýbajú, všetci, aj keď si to nechcem priznať. Isabella, nemáš na nich myslieť, čo urobíš ak sa rozplačeš, ako to vysvetlíš svojej mamke, no? A tak som si ďalej nadávala v mysli, až ma vyrušil prísny hlas mojej mamky:

„Isabella Swanová!" Bola som jej vďačná, že ma nenazvala priezviskom tak, ako sa volajú aj oni. Inak by som už nevládala udržať slzy.

„Ja viem, Renée, čo mám povedať," upokojovala som ju. Celá spokojná sa na mňa usmiala. Zastali sme až pred mojim peklom alias pred obchodným domom. 

„Kde sa ide najprv?" opýtala som sa jej dúfajúc, že zabudla na celé to nedorozumenie okolo mojich nevoľností.

„Lekáreň, samozrejme, myslíš, že by som na teba zabudla? A Phil potrebuje niečo proti bolesti hlavy, začína mať krízu stredného veku! Ešteže ja sa báť až tak nemusím," povedala. Ale tú poslednú vetu povedala kvôli predavačovi, ktorí sa na nás pozeral. Nemohol byť starý. Mal blond vlasy, modré oči a vypracované telo. Bolo však vidno, že zadržiava smiech.

„Dobrý deň, s čím vám môžem pomôcť?" opýtal sa nás. Odpovedala samozrejme Renée.

„Dobrý deň, niečo proti bolesti hlavy a tehotenský test!" povedala mamka.

„To ešte chcete mať deti vo vašom veku? Ako nevyzeráte staro naopak, ale... Nebolo by lepšie počkať na vnúčatá?" vykoktal ten sympatický muž a ja som sa začala smiať ako strelená.

Autor: van (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek My to zvládneme, Renesmee! - 7. kapitola: